Never Too Late 15.

Nejdem sem písať dlhé predslovy, škola zatiaľ v pohode, prázdniny mi chýbajú a taak :) enjoy♥

Will

Zobudila som sa ležiac na bruchu, zatiaľ čo mi jedna ruka visela z postele. Potichu som si povzdychla a nadvihla sa na lakte. Hlavu som si zložila do dlaní, prstami si jemne prečesala vlasy, čo mi spadli do tváre. Spánok odo mňa rýchlo odišiel. Na nočnom stolíku som sa snažila nahmatať pohár vody, ale zistila som, že tam nebol ani len stolík.

Potom mi pomaly dochádzalo, kde som. Spod vankúša som vytiahla mobil, skontrolovala čas a potom si ním posvietila na izbu. Napravo odo mňa bolo okno so zastretými závesmi, ale spod nich presvitalo svetlo mesiaca. Pod ním bol položený môj otvorený rozhádzaný kufor, oproti stála jednoduchá komoda so zásuvkami.

Vyhrabala som sa z prikrývok s kvetinovým vzorom, opatrne sa posadila do tureckého sedu a nechala mobil zhasnúť.

Stretnutie s Harryho sestrou a mamou dopadlo rozhodne lepšie, ako som očakávala. Obe sú veľmi milé, a je vidieť, aké dobré vzťahy medzi nimi panujú. Úprimne som cítila lepšiu atmosféru než doma. Po večeri sme chvíľu sedeli v obývačke, ale bola som priveľmi unavená, tak ma Harry poslal spať. On zostal ešte s nimi a rozprával sa.

A tak som sedela na posteli a pokúšala sa predstaviť, ako ma asi videli ony dve. Snažila som sa čo najviac, aby som nevyzerala zúfalá, alebo nejaká vystrašená, no občas sa mi na pár chvíľ podarilo všetko zablokovať a znovu som sa ocitla vo svojom svete.

Hrubé steny čo som okolo seba vybudovala, aby som sa obrnila pred všetkými sa však pomaly, ale isto začali rozpadávať.

Bola som naozaj smädná, tak som vzala mobil a prešla ku dverám. Opatrne som otočila guľatou kľučkou a s pomocou mobilu zamierila dolu schodmi do kuchyne. Tu nebolo zastreté, takže mesiac v splne osvetľoval väčšinu priestoru.

Pohľadala som pohár a napustila si doňho ľadovú vodu. Dva poháre som vypila po pár glgoch, potom som si nabrala tretí a oprela sa o linku. Jemne som odchlipkávala, zatiaľ čo som sa hrala so strieborným náramkom na ruke. Harry mi ho dal ako druhý vianočný darček. Ja som bola naozaj bezradná vo výbere toho, čo mu dať, ale nakoniec som mu kúpila prívesok na retiazku, čo nosil na krku.

Dopila som vodu, ale oči som mala stále doširoka otvorené, spánok ma obchádzal. Preto som vyšla hore schodmi, nie však do izby v ktorej som spala, ale do tej vedľa.

Potichu som otvorila dvere, zatvorila ich za sebou a po špičkách prešla k Harryho posteli. Vznášala sa tam taká typická chlapčenská vôňa, samozrejme, nesmela chýbať jeho obľúbená vanilka. Jemne som ho potriasla za plece a trikrát zopakovala jeho meno, kým sa konečne prebral.

„Will... čo tu robíš?“ šepol.

„Prepáč... nemôžem spať.“

„Poď sem,“ zamrmlal a pri slabom svetle som videla, ako sa posunul. Vkĺzla som pod jeho prikrývku a zhlboka sa nadýchla jeho vône, ktorá bola koncentrovaná okolo. Privinul si ma a ja som si hlavu položila na jeho plece. Keď sa moje studené nohy dotkli tých jeho, slabo sa zatriasol a potom nám ich nejako preplietol. Vzal moje dlane do svojich a pošúchal ich.

„Bože, si celá studená.“

„Prepáč.“

Počula som, ako si povzdychol a potom ma pobozkal na čelo. „Zaspievaš mi?“ poprosila som ho skoro nepočuteľne. Prevalil sa tak, že ležal na boku a ja som sa pohla tiež. Položila som ruky na jeho horúcu hruď a uvedomila si, že na sebe nemá tričko. Kreslila som mu tam malé krúžky, zatiaľ čo jeho pery udávali tiché tóny piesne. Nepoznala som ju, no predpokladala som, že to bude jedna z ich albumu.

„...I’ll find the words to say... before you leave me today...“ Keď dospieval, oči sa mi pomaly zatvárali. Pritisla som sa bližšie k nemu a pocítila jeho dych na mojej tvári. Automaticky som sa nahla, až pokým sa jeho pery neobtreli o moje. Tento jemný dotyk spôsobil, že som sa celá roztriasla. Na chvíľu sa odtiahol a potom ma znovu pobozkal, tento raz náruživejšie. Dych sa mi mimovoľne zrýchlil, tak isto ako aj tep. Položil ruku na moje brucho a vyhrnul mi tričko, nahmatal vypuklú jazvu a jemne po nej prešiel prstom. „Je mi to ľúto... všetko.“

Jeho slová ku mne doliehali z diaľky, pomaly som upadala do spánkovej apatie. V takomto stave som väčšinou hovorila slová, ktoré som ani vysloviť nechcela, a pravdaže, aj teraz mi mimovoľne vykĺzli z úst.

„Mám ťa rada, Harry,“ mrmlala som a pocítila, ako ma hladká po vlasoch. „Aj ja teba...“ Bola jeho odpoveď, potom som už definitívne vzdala pokus udržať sa hore a zatvorila viečka.