If It Means A Lot To You.

Jednodielovkáá :) Už dlho tu žiadna nebola :) Tento nápad som síce chcela zrealizovať trochu inak, ale vyšlo to takto :) Enjoy♥

Carolina zachytila záblesk známej postavy, keď vstúpil dnu. Rukami si prebehol vlasy a zamieril na jeho obvyklé miesto na terase. Prekvapilo ju to. Nečakala, že ho ešte niekedy uvidí. Zdalo sa, že sa nezmenil ani o trochu. Akurát sa mu prehĺbili vrásky od starostí a jeho oči sa neusmievali. Zatiaľ si ju nevšimol, a ona bola za to vďačná. Otočila sa mu chrbtom a zviezla sa na zem pod pultom. Predýchavala návaly emócií, ktoré sa šírili jej telom.

„Lina!“ zakričal na ňu jej šéf. „Nevidíš, že niekto sedí na osmičke?“

„Idem!“ odpovedala roztraseným hlasom a ťažkopádne sa postavila. Uhladila si čašnícku zásteru, čo mala okolo pása a pomalým krokom prešla k jeho stolu.

...

Lúče horúceho slnka pražiace priamo do Carolininho lacného auta z neho robili veľkú rozpálenú trúbu. Klíma sa pokazila týždeň po tom, čo si ho kúpila a ona nemala peniaze na jej opravu. Cez otvorené okná k nej vial vlhký vzduch, čo bolo jediné osvieženie v tomto počasí.

Zotrela si pot, stekajúci jej po zátylku a mierne nadvihla tenkú blúzku. Už len kúsok.

Zbadala reštauráciu, v ktorej pracovala, hneď ako jej skončila škola, až do večera. Život po strednej, navyše bez rodičov nebol jednoduchý.

Na parkovisko práve prichádzal aj jej spolupracovník, John. Pozdravila ho kývnutím hlavy a vybrala si zo spolujazdcovej sedačky svoju tašku. V reštaurácii bolo našťastie príjemne chladno a ona si vydýchla. V zadnej miestnosti si zložila veci a uviazala okolo pásu zásteru. Ako zvyčajne jej dali na starosti hostí v pravej časti reštaurácie.

Na tvári sa jej zablysol falošný úsmev, keď sa pobrala zbierať objednávky. Stále to isté, stereotypné miesto. Bola z neho unavená, ale bol to jej jediný príjem, tak sa snažila udržať si ho.

Na chrbte zacítila pohľad svojho šéfa, a okamžite vystrela prihrbený chrbát. Všetko muselo byť dokonalé podľa neho.

„Lina, viem, že máš mať prestávku, ale mohla by si prosím ťa zobrať tamten posledný stôl? Naozaj potrebujem vypadnúť,“ poprosila ju jej kolegyňa.

„Jasné,“ prikývla a so zachmúreným pohľadom zamierila k hosťovi sediacemu na terase. Okamžite sa jej oči rozšírili. Vyzeral ako chlapec v jej veku, bol oblečený veľmi ležérne, akoby na prázdninách. Začala odriekať naučenú vetu, ale keď zachytila jeho pohľad, zasekla sa uprostred.

Rýchlo potriasla hlavou a spýtala sa ho na objednávku.

„Ľadový čaj a hamburger,“ požiadal ju a usmial sa. V lícach sa mu objavili malé jamky a Carolina rýchlo zamierila do kuchyne. Keď sa vrátila aj s jeho jedlom, zachytil jej ruku. „Chcel som sa spýtať...“

Ani nestihol dokončiť vetu a Lina bez rozmýšľania vydýchla: „Končím o pol hodinu.“

S úsmevom prikývol a ona cítila svoje srdce biť nadmernou rýchlosťou...

...

Dva mesiace, pokým neodišiel. Teraz sa jej spomienky na tie dva mesiace prehrávali v hlave. Nesľúbili si, že sa uvidia znovu. Bola to letná romanca, na ktorú však ani jeden z nich nezabudol. A keď sa po dvoch rokoch uvideli, obaja stratili reč.

Ani Carolina, ktorej sa do chrbta zabodával šéfov pohľad, sa nemohla donútiť prehovoriť.

„Lina,“ oslovil ju chlapec a postavil sa zo svojho miesta. Chcela sa otočiť a utiecť, ale zostala ako prikovaná k zemi, keď ju chytil do náručia. „Hľadal som ťa... chcel som ti to povedať už vtedy, ale vedel som, že nie je veľká šanca na vzťah. Ľúbim ťa a nikdy som neprestal. Poď so mnou, presťahujeme sa inde a začneme nový život. Teraz mi to znie hlúpo, ale nemôžem bez teba byť.“

„Kde si bol tie dva roky?“ Carolina ani nečakala na odpoveď, no objala ho okolo krku a pritisla sa mu na pery. Po chvíli sa odtiahla a vzala ho za ruku. „Ideme?“

Názov je z tejto pesničky, ľúbim ju :) 
Aaa takto, keďže vaša milá Katie je strašne lenivá, vzdáva 30. Day Challenge, pretože ju to nebaví :D ale ľúbi vás aj tak :D:-*