Never Too Late 14.

Žienky prepáčte. Inšpirácia niekde v riti zalezená, nemohla som sa donútiť k písaniu. Ani 5 minút s mojou múzou nepomohlo, ale aspoň mi napísala prvých pár riadkov (ďakujem :-*) a dokázala som pokračovať. Lenže je to o ničom, len taká doplnková časť, neviem no, nepáči sa mi to...

Momentálny stav? Katie sa nachádza v imaginárnom svete (ako vždy) obklopená chalanmi s tetovaniami a krásnymi úsmevmi. 

Ďalšia časť? Nemám poňatia. Keď sa prinútiť odhlásiť z Tumblr a prestanem na to všetko myslieť. 

Ľúbim vás, a ďakujem, že máte so mnou trpezlivosť. Niekedy sa proste písať nedá. Viete akú som na to mala chuť? A potom som iba otvorila Word a všetky slová zostali poletovať v mysli. Ešte raz prepáčte♥ 

Harry

Nepôjde so mnou... Rozhodne nie. Prečo by mala ? Toto nie je vzťah, je to čisté klamstvo. To, že mi na nej začalo záležať viacej akoby malo je len moja chyba. Chyba takých rozmerov, až mi to naháňalo strach.
Hľadel som na svoj mobil, kontakt s menom "Will" a podvedome dúfal, že zavolá. Hypnotizoval som meno na obrazovke, no bol som príliš zbabelý na to, aby som sa jej ozval ja. Otázne zostávalo, či by to vôbec zdvihla.
Sedel som na zemi vedľa svojho skoro zbaleného kufra, zízal do steny a čakal. Mohol som sa jednoducho už konečne dobaliť a s ťažkým srdcom sa vydať na letisko, no nedokázal som sa k tomu prinútiť. Až priveľmi som chcel aby šla so mnou, aby sa netrápila, aby jej Vianoce priniesli ako–takú radosť. Možno som bol hlupák, keď som si to myslel.

Povzdychol som si a do kufra uložil posledný pár topánok. Trochu som veci stisol, zatvoril ho a zazipsoval.

Keď som si bral z postele bundu, zacítil som, ako sa mi vo vrecku rozvibroval telefón. Bundu som šmaril na zem a rýchlo ho vytiahol, keď som na obrazovke zbadal meno Will, vydýchol som si.

„Áno?“ ozval som sa. Chvíľu bolo ticho a potom som začul smrknutie. „Will?“

„Har-Harry,“ vzlykla potichu. „Už som zbalená... prídeš po mňa?“

Cítil som, ako sa mi na tvári rozlial obrovský úsmev. „O chvíľu som tam.“

Will ma čakala pred domom, opierala sa o kufor a hľadela na šedivú oblohu. V jej tvári sa stále odrážala bolesť a zúfalstvo. Neznášal som ju vidieť v takom stave. Stále som sa pokúšal doplniť si jej tvár o ten nevinný úsmev, čo mala pri našom prvom stretnutí, ale keď som sa jej pozrel do očí, vymyslený úsmev sa rozplynul. Zobrala to dosť zle. Ja som tú informáciu, že by som mohol byť otec ani celkom neprijal, takže som sa vlastne snažil zabudnúť. No vždy keď som sa zahľadel na Will, všetko sa vrátilo.

Z väčšej časti som bol však rád, že sme nemuseli niesť takú zodpovednosť. Myslím, veď ako by sme to vôbec zvládli?

Motor som nechal bežať a rýchlo prešiel k Will. Položil som ruku na tú jej, ktorú mala na rúčke kufra. Pozrela na mňa, na lícach mala zaschnuté slzy. Človek by čakal, že už všetko vyplakala. Automaticky som natiahol ruku k jej tvári a pohladil ju po nej, potom sa sklonil a venoval jej malý bozk na pery. Vedel som, že sa na internete objavia aj fotky z tohto večera, paparazzi pravidelne sliedili pre našimi domami.

Potiahol som Will so sebou do auta a naložil jej kufor, následne zamieril rovno na letisko. V aute nastalo obvyklé ticho, teraz som ho však prerušil. Na jazyku som mal toľko otázok, no vyslovil som iba jednu. „Na čo myslíš?“

Odpovedala až po chvíli, vyzeralo to, že premýšľa. Stále som pokukoval po jej tvári, či sa na nej neobjavia ďalšie slzy, no k ničomu takému sa neschyľovalo.

„Na Harryho a Will, a či sa o nich Tyler postará. Na rodičov, ako šťastne vyzerali dnes pri obede, keď videli celú rodinu pohromade. Na to, že toto sú pravdepodobne tie najhoršie Vianoce,“ vysypala zo seba potichu. Toto bolo asi najviac slov, čo som od nej počul povedať naraz, okrem jej textov. Nevedel som však, čo jej odpovedať.

„Vieš, ešte sa to neskončilo. Vianoce u mňa možno budú lepšie.“

Vyzeralo to, že znervóznela. Zahryzla si do spodnej pery a pozrela na mňa s obavami v očiach. „Bojím sa Harry.“

„Čoho?“

„Toho, že spoznám tvoju rodinu. A navyše po tomto...“

„Nemáš sa čoho báť. Gemma, moja sestra, čo nás, mimochodom, bude čakať na letisku, je tvoj veľký fanúšik. Zbožňuje ťa, aspoň podľa tých pár konverzácií cez Skype. A mame by nevadilo, ani keby máš tri oči.“ Povzbudzujúco som ju chytil za ruku a opäť nastalo ticho.

Na letisku som odparkoval auto v garáži a obaja sme vystúpili. Nemali sme veľmi veľa času, keďže som čakal až do poslednej chvíle. Ponáhľali sme sa postaviť do radu na check-in, dúfal som, že nás nikto nespozná.

Stáli sme bez slova so sklonenými hlavami, každý zahĺbený do svojich myšlienok. Will sa o mňa oprela a ja som pozrel dolu na ňu. Usmial som sa a dal jej slabý bozk na pery, no prepadla ma strašná chuť bozkávať ju a už nikdy neprestať. Musel som si pripomenúť, že sme obklopení ľuďmi.

Will si odo mňa poväčšine držala odstup, no teraz som cítil, že to začalo povoľovať.

Prešli sme všetkými kontrolami a posadili sme sa na sedačky pred dverami, ktorými nás pustia do lietadla. Pritiahol som si Will za pás bližšie ku mne a ona si mi prekvapivo sadla do lona a obmotala ruky okolo môjho krku.

Ešte stále na tvári nemala úsmev, ale ja som jej prstami nadvihol kútiky úst. Slabo sa zasmiala a oprela si čelo o moje čelo. Chvíľu sme si hľadeli do očí, ja som v tých jej hľadal nejaké známky bolesti. Boli tam, ale teraz ich vystriedalo čosi iné. Nežnosť?

Pritisla sa na moje pery, najskôr jemne, potom náruživejšie. Počkať, čo? Kým som si to stihol uvedomiť, mala jazyk v mojich ústach a bozk sa prehlboval. Srdce sa mi divoko rozbúchalo.

Takto ma nebozkávala od tej noci, a vtedy bola opitá. No všetky myšlienky som vytlačil z hlavy, užíval si tú chvíľu. Rukami som jej prechádzal po chrbte, zatiaľ čo ona sa mi hrala s koncami vlasov. Dúfal som, že to predsa len nebudú pre ňu tie najhoršie Vianoce.

A ospravedlňujem sa za moju lenivosť, že nič nečítam ani nekomentujem, ale proste už to nie je ono. One Direction je teraz pre mňa päť neznámych chalanov, o ktorých píšem, pretože neviem, o čom inom by som písala. Samozrejme, nejaké nápady na poviedky bez nich sú, ale povedzte, kto by to čítal? Poznám to, ja čítam len anglické poviedky o mojich obľúbených skupinách a keď si mám prečítať niečo bez nich, nebaví ma to. 

Sincerely, your Katie♥