Momentálny stav? Katie sa nachádza v imaginárnom svete (ako vždy) obklopená chalanmi s tetovaniami a krásnymi úsmevmi.
Ďalšia časť? Nemám poňatia. Keď sa prinútiť odhlásiť z Tumblr a prestanem na to všetko myslieť.
Ľúbim vás, a ďakujem, že máte so mnou trpezlivosť. Niekedy sa proste písať nedá. Viete akú som na to mala chuť? A potom som iba otvorila Word a všetky slová zostali poletovať v mysli. Ešte raz prepáčte♥
Harry
Nepôjde so mnou... Rozhodne nie. Prečo by mala ? Toto nie je
vzťah, je to čisté klamstvo. To, že mi na nej začalo záležať viacej akoby malo
je len moja chyba. Chyba takých rozmerov, až mi to naháňalo strach.
Hľadel som na svoj mobil, kontakt s menom "Will" a podvedome dúfal, že zavolá. Hypnotizoval som meno na obrazovke, no bol som príliš zbabelý na to, aby som sa jej ozval ja. Otázne zostávalo, či by to vôbec zdvihla.
Sedel som na zemi vedľa svojho skoro zbaleného kufra, zízal do steny a čakal. Mohol som sa jednoducho už konečne dobaliť a s ťažkým srdcom sa vydať na letisko, no nedokázal som sa k tomu prinútiť. Až priveľmi som chcel aby šla so mnou, aby sa netrápila, aby jej Vianoce priniesli ako–takú radosť. Možno som bol hlupák, keď som si to myslel.
Hľadel som na svoj mobil, kontakt s menom "Will" a podvedome dúfal, že zavolá. Hypnotizoval som meno na obrazovke, no bol som príliš zbabelý na to, aby som sa jej ozval ja. Otázne zostávalo, či by to vôbec zdvihla.
Sedel som na zemi vedľa svojho skoro zbaleného kufra, zízal do steny a čakal. Mohol som sa jednoducho už konečne dobaliť a s ťažkým srdcom sa vydať na letisko, no nedokázal som sa k tomu prinútiť. Až priveľmi som chcel aby šla so mnou, aby sa netrápila, aby jej Vianoce priniesli ako–takú radosť. Možno som bol hlupák, keď som si to myslel.
Povzdychol som si a do kufra uložil posledný pár
topánok. Trochu som veci stisol, zatvoril ho a zazipsoval.
Keď som si bral z postele bundu, zacítil som, ako sa mi
vo vrecku rozvibroval telefón. Bundu som šmaril na zem a rýchlo ho
vytiahol, keď som na obrazovke zbadal meno Will, vydýchol som si.
„Áno?“ ozval som sa. Chvíľu bolo ticho a potom som
začul smrknutie. „Will?“
„Har-Harry,“ vzlykla potichu. „Už som zbalená... prídeš po mňa?“
Cítil som, ako sa mi na tvári rozlial obrovský úsmev. „O
chvíľu som tam.“
Will ma čakala pred domom, opierala sa o kufor a hľadela
na šedivú oblohu. V jej tvári sa stále odrážala bolesť a zúfalstvo.
Neznášal som ju vidieť v takom stave. Stále som sa pokúšal doplniť si jej
tvár o ten nevinný úsmev, čo mala pri našom prvom stretnutí, ale keď som
sa jej pozrel do očí, vymyslený úsmev sa rozplynul. Zobrala to dosť zle. Ja som
tú informáciu, že by som mohol byť otec ani celkom neprijal, takže som sa
vlastne snažil zabudnúť. No vždy keď som sa zahľadel na Will, všetko sa
vrátilo.
Z väčšej časti som bol však rád, že sme nemuseli niesť
takú zodpovednosť. Myslím, veď ako by sme to vôbec zvládli?
Motor som nechal bežať a rýchlo prešiel k Will. Položil
som ruku na tú jej, ktorú mala na rúčke kufra. Pozrela na mňa, na lícach mala
zaschnuté slzy. Človek by čakal, že už všetko vyplakala. Automaticky som
natiahol ruku k jej tvári a pohladil ju po nej, potom sa sklonil a venoval
jej malý bozk na pery. Vedel som, že sa na internete objavia aj fotky z tohto
večera, paparazzi pravidelne sliedili pre našimi domami.
Potiahol som Will so sebou do auta a naložil jej kufor,
následne zamieril rovno na letisko. V aute nastalo obvyklé ticho, teraz
som ho však prerušil. Na jazyku som mal toľko otázok, no vyslovil som iba
jednu. „Na čo myslíš?“
Odpovedala až po chvíli, vyzeralo to, že premýšľa. Stále som
pokukoval po jej tvári, či sa na nej neobjavia ďalšie slzy, no k ničomu takému
sa neschyľovalo.
„Na Harryho a Will, a či sa o nich Tyler postará. Na
rodičov, ako šťastne vyzerali dnes pri obede, keď videli celú rodinu pohromade.
Na to, že toto sú pravdepodobne tie najhoršie Vianoce,“ vysypala zo seba
potichu. Toto bolo asi najviac slov, čo som od nej počul povedať naraz, okrem
jej textov. Nevedel som však, čo jej odpovedať.
„Vieš, ešte sa to neskončilo. Vianoce u mňa možno budú
lepšie.“
Vyzeralo to, že znervóznela. Zahryzla si do spodnej pery a pozrela
na mňa s obavami v očiach. „Bojím sa Harry.“
„Čoho?“
„Toho, že spoznám tvoju rodinu. A navyše po tomto...“
„Nemáš sa čoho báť. Gemma, moja sestra, čo nás, mimochodom,
bude čakať na letisku, je tvoj veľký fanúšik. Zbožňuje ťa, aspoň podľa tých pár
konverzácií cez Skype. A mame by nevadilo, ani keby máš tri oči.“
Povzbudzujúco som ju chytil za ruku a opäť nastalo ticho.
Na letisku som odparkoval auto v garáži a obaja sme
vystúpili. Nemali sme veľmi veľa času, keďže som čakal až do poslednej chvíle.
Ponáhľali sme sa postaviť do radu na check-in, dúfal som, že nás nikto
nespozná.
Stáli sme bez slova so sklonenými hlavami, každý zahĺbený do
svojich myšlienok. Will sa o mňa oprela a ja som pozrel dolu na ňu. Usmial
som sa a dal jej slabý bozk na pery, no prepadla ma strašná chuť bozkávať
ju a už nikdy neprestať. Musel som si pripomenúť, že sme obklopení ľuďmi.
Will si odo mňa poväčšine držala odstup, no teraz som cítil,
že to začalo povoľovať.
Prešli sme všetkými kontrolami a posadili sme sa na sedačky
pred dverami, ktorými nás pustia do lietadla. Pritiahol som si Will za pás
bližšie ku mne a ona si mi prekvapivo sadla do lona a obmotala ruky
okolo môjho krku.
Ešte stále na tvári nemala úsmev, ale ja som jej prstami
nadvihol kútiky úst. Slabo sa zasmiala a oprela si čelo o moje čelo. Chvíľu
sme si hľadeli do očí, ja som v tých jej hľadal nejaké známky bolesti. Boli
tam, ale teraz ich vystriedalo čosi iné. Nežnosť?
Pritisla sa na moje pery, najskôr jemne, potom náruživejšie.
Počkať, čo? Kým som si to stihol uvedomiť, mala jazyk v mojich ústach a bozk
sa prehlboval. Srdce sa mi divoko rozbúchalo.
Takto ma nebozkávala od tej noci, a vtedy bola opitá. No
všetky myšlienky som vytlačil z hlavy, užíval si tú chvíľu. Rukami som jej
prechádzal po chrbte, zatiaľ čo ona sa mi hrala s koncami vlasov. Dúfal
som, že to predsa len nebudú pre ňu tie najhoršie Vianoce.
A ospravedlňujem sa za moju lenivosť, že nič nečítam ani nekomentujem, ale proste už to nie je ono. One Direction je teraz pre mňa päť neznámych chalanov, o ktorých píšem, pretože neviem, o čom inom by som písala. Samozrejme, nejaké nápady na poviedky bez nich sú, ale povedzte, kto by to čítal? Poznám to, ja čítam len anglické poviedky o mojich obľúbených skupinách a keď si mám prečítať niečo bez nich, nebaví ma to.
Sincerely, your Katie♥
Drahá moja, ja už som nato prišla, že prečo nepomohlo tích naších 5 ranných minút :D :D v tom čase som totiž nemala múzu ani ja, SIM som pekných pár dni nevidela, lebo inšpirácia sa stiahla z nášho zapadákova :D tak preto to bolo :) nemohla som ti prepožičiať niečo, čo som nemala :D ..,každopádne, ako som ti už vravela TOTO je aboslútne perfektné a nádherné ;)) :* ...a moje riadky, sú hm no, divné :D
OdpovedaťOdstrániťľúbim ťa tigriňa :* :D v utorok kecáme... Povieš mi to, čo si nevedela napísať :)
je to úchvatné :) a poznám to veľmi dobre to poznám .. ja v podstate čítam len tvoju a ešte jednu poviedku pretože proste na to nemám čas a nejako ma ostatné nebavia.. :) :D a je to proste úžasné ja nemám slová na tvoje písanie :) je to ako jedna báseň :D ale chápeš ako som to chcela povedať .. :D no .. :D no vieš no :D
OdpovedaťOdstrániťJe to uzasne waw proste krasa :D
OdpovedaťOdstrániťKatie drahá, ty sa neospravedlňuj :)) Aj keby som mala čakať rok, táák... počkám :D Je to smutné, Will je smutná, Harry je zlatý, koniec nádherný a ja nedočkavá ;) Dobre to poznám.. Najhoršie je pri písaní poviedok o celebritách, že niekto ich priam nenávidí a preto si danú poviedku ani neprečíta :/ Preto je fajn písať o celkom obyčajných ľuďoch, no ja na to nie som celkom zvyknutá a tak nejak to nie je ono :) Je to zrozumiteľné? :DD Keď dokončíš túto poviedku, napíšeš ďalšiu, že? -_- Aj keby bola o Bieberovi, ktorého neznášam, aj tak si ju prečítam a bude sa mi páčiť :D Takže píš dokonca života, ok? ;)xx
OdpovedaťOdstrániťNádhera....Harrulínko taký ňuňuňu :)koniec úplne fest krásny, nemôžem sa dočkať ďalšej :) je to krása :)
OdpovedaťOdstrániťamazing :))) skvelllééééééééééé :) idem čitat dalej
OdpovedaťOdstrániť