No One Needs To Be Alone :)

Dnes už SWOL nebude, moje mozgové bunky sú vyčerpané písaním úvahy o priateľstve :) Prinášam teda aspoň túto jednodielovku, ktorú som spísala ešte včera v noci :) Hope you'll like it;) xx

Ak chcete, pustite si k tomu toto :) Síce sa to moc nehodí, ale písala som to pri tom :)


Poznáte ten pocit, keď sa vám srdce láme na tisíc maličkých kúskov, ktoré už nikto nedokáže dať dokopy? Ja až veľmi dobre. Stála som na maličkom útese nad jazerom. Skrátka to nemôže byť pravda. Nie, nie, NIE! Neuvedomila som si, že posledné nie som zakričala z plných pľúc. Ozvena sa niesla široko-ďaleko. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Myslela som, že už som sa vyplakala dosť, ale očividne to nebola pravda. Začali mi stekať po lícach a z hrdla sa mi drali vzlyky. Nepremýšľala som nad tým, čo robím, jednoducho som skočila. Chladná voda sa mi zabodla do tela ako ostré nože. Necítila som potrebu vynoriť sa na breh, zostala som vo vode. Potom som sa začala metať, kopať okolo seba a jačať. Všetok svoj žiaľ som potrebovala zo seba dostať.
Zrazu ma okolo pása oblapili silné ruky a ťahali smerom k hladine.
"Čo to robíš?" vynorila som sa prskajúc okolo seba vodu. Zahľadela som sa na môjho "záchrancu".
"Ja-ja... videl som ako si skočila a-a," habkal.
"Nechcela som sa utopiť!" skríkla som a opäť sa rozvzlykala. On ma chytil okolo pásu a potiahol na breh. Nemala som silu sa mu vytrhnúť, tak som sa iba nechala viesť. Posadil ma na zem a niekam odišiel. A čo som si myslela, že teraz tu so mnou zostane? Tvár som si zložila do dlaní, a začalo ma striasať od chladu. Stratila som všetko, môj domov, oporu.
Pocítila som, ako sa mi na pleciach usadila deka. Čože? Zdvihla som hlavu a uvidela chalana s hnedými očami, sušiaceho si vlasy a dívajúceho sa na mňa.
"Nechcel som, aby si prechladla," povedal a nervózne sa usmial. Iba som prikývla. Sadol si vedľa mňa a nastalo ticho. Nemala som potrebu ho prerušiť. Venovala som sa vlastným ponurým myšlienkam. Moje srdce sa prepadalo do obrovskej priepasti. Roztrieštil sa môj pocit bezpečia a domova - a nahradil ich smútok a hlavne zmätok. Takto som sa necítila ani po otcovej smrti. Neuvedomovala som si nič, okrem obrovskej diery v hrudi. Bolelo to ako modrina, alebo veľmi hlboká rana. Bolelo ma dýchanie, prehĺtanie, nemala som silu vôbec sa pohnúť. Potom začal on.
"Prepáč, ak som prerušil tvoje- no nech to bolo čokoľvek. Ja som len nechcel, aby sa utopilo tak krásne dievča," povedal. Bez slova som pozbierala zvyšky mojich síl, postavila sa a prešla k jazeru. Zbadala som svoj odraz. Ešte stále zo mňa kvapkalo. Oči som mala uplakané, ryšavé vlasy bez života viseli okolo mojej tváre. Nie som krásna, snažila som sa povedať, ale nevyšlo zo mňa ani slovko.
"To je v poriadku," zachripela som. "Len..." zlomil sa mi hlas a znovu som sa rozplakala.
Chlapec prišiel ku mne a objal ma.
"Neviem, čo sa stalo, ale verím, že to bude v poriadku," šepkal a upokojujúco ma hladkal po chrbte.
"Nie, nebude. Zomrela mi mama. Skrátka ma opustila, prestala bojovať. Bola ten najlepší človek na svete! A... predtým som prišla o otca!" dostala som zo seba. "Ani nevieš, ako to bolí..." rozhodila som okolo seba rukami.
Stáli sme tam, v objatí, studení vzduch nás štípal na koži. Ja s úplne cudzím chlapcom.
"Ani neviem, ako sa voláš," pozrela som sa mu do očí a smrkla som.
"Liam, a ty?" usmial sa.
"Ivy."
Keď sme sa obaja začali už poriadne triasť, zaviedol ma do svojho auta, kde pustil kúrenie. Sadla som si na moje skrehnuté ruky a snažila sa nedrkotať zubami až tak nahlas. Všetko som mala akoby zahmlené, pozerala som sa na svet cez klamlivé okuliare. Nemyslela som si, že to bude ako predtým. Moje myšlienky poletovali zmätené v hlave, neschopné vyrovnať sa so skutočnosťou. Liam ma vytrhol z môjho dumania a začal konverzáciu. Najskôr som odpovedala len jednoslovne, rozprával väčšinou on. Ale potom som si uvedomila, že tak nemôžem byť večne. I keď to bolí. Hodiny sme sa rozprávali. Zistila som o ňom všetko. Počas mojich občasných záchvatoch plaču, keď som si spomenula na mamu, si ma utešujúco privinul. Cítila som sa s ním dobre.
"Kde bývaš?" spýtal sa po chvíli.
"Bývala som s mamou, kúsok odtiaľto, ale teraz," pokrútila som hlavou. "Mohla by som ísť k babičke."

Liam mi pomohol zobrať si základné veci a následne ma odviezol k babičke.
"Ďakujem ti, za všetko," usmiala som sa, keď zastavil pred jej domom. Bol to úsmev plný bolesti, ale predsa len sa objavil na mojej tvári.
"Nie je začo. Uvidíme sa ešte niekedy?"
"Rozhodne," naklonila som sa k nemu, aby som ho objala. On sa však prekvapivo sklonil k mojim perám a jemne sa o ne obtrel tými svojimi.
"Prepáč, nemohol som si pomôcť," šepol zo sklopeným pohľadom. Nepovedala som nič, iba som mu dala pusu na líce.
U babičky som sa zabývala, ale uzavrela som sa do seba. Celé hodiny som apaticky ležala na posteli, skrútená do klbôčka. Odmietla som jesť, nemohla som spávať. Oči som držala otvorené, pretože len čo som ich zatvorila, videla som strašné výjavy z maminej smrti. Ako posledný krát vyhľadala moje oči, potom jej ruka, čo ma držala, ochabla. Navždy. Nešla som ani na jej pohreb, to by som už nezvládla. Občas som videla aj otca. Chradla som, ako blednúci vietor zavýjajúci v korunách stromov. Moje emócie som držala hlboko v sebe. Odvtedy, čo som bola s Liamom som nerozprávala. Bolo to okolo... šesť dní? Stratila som pojem o čase.
Raz sa mi konečne podarilo zaspať, asi na päť minút, i keď som sa tomu bránila. Opäť som videla mamu zomierať a zobudila som sa s výkrikmi. Dusila som ich vankúšom, až kým som skoro nestratila hlas.
Pocítila som, ako sa posteľ prehla pod váhou nejakého tela. Babička to so mnou už dávno vzdala, netušila som, kto to môže byť. S ťažkosťami som sa posadila.
"Liam," šepla som.
"Bolí ma, keď ťa vidím takto sa trápiť Ivy," povedal a pohladil ma po ruke. Na tom mieste mi okamžite naskákali zimomriavky, po dlhom čase som cítila teplo ľudského tela. Chvíľu som váhala, či sa mám odtiahnuť, ale napokon som sa mu vrhla do náručia. Držal ma a nič nepovedal. Jeho blízkosť vo mne spôsobovala neznáme pocity, ktoré možno charakterizovať aj ako motýle v bruchu a divo búšiace srdce.

Pomohol mi postaviť sa na nohy, ktoré ma pomaly nedokázali udržať, nájsť svoje stratené šťastie.
Ruka v ruke sme sa prechádzali okolo "nášho" jazera. Diera v mojej hrudi, ktorá tam zostala po mame a otcovi nezmizla úplne, ale Liamovou prítomnosťou sa vyplnila aspoň z polovice. To je to, čo mi tak veľmi chýbalo. Láska.

Strange Way Of Life 39.

Ani som nepredpokladala, že to spravím také dlhé :) Dúfam, že sa bude páčiť! xx


O rok
Otvorila som chladničku a pohľadom prechádzala po veciach, čo sme tam mali. Nakoniec som ju so znechutením zatvorila. Pootvárala som všetky skrinky, až kým som nenašla čo som hľadala. Nutellu a slané čipsy s príchuťou octu. S víťazoslávnym úsmevom som si môj úlovok niesla do obývačky. Prepadajú ma strašne divné chute. Nečudo, však som už v ôsmom mesiaci tehotenstva. S Liamom sa nám to nakoniec podarilo. Spokojne som si pohladkala veľké brucho a nahmatala ovládač od telky.
S chuťou som jeden čips zaborila do nutelly a vložila si ho do úst. Och, to je kvalitka. Asi po polhodine môjho maškrtenia mi zazvonil telefón.
"Dopekla," zamrmlala som a natiahla sa poň na stolík. Špinavé prsty som si utrela do trička, aj tak budem prať. Nebojím sa, že by som spadla do práčky, pretože s mojím terajším objemom by som sa tam ani nezmestila.
"Áno?"
"Ahoj láska," ozval sa Liam.
"Och, ahoj," usmiala som sa.
"Čo robíš?" spýtal sa a cítila som, že sa tiež usmieva.
"No vieš, len tak pozerám telku."
"Aha. Veľmi mi chýbaš, ty aj naše maličké. Chcel som ti iba povedať, že zajtra som doma, budeš ma čakať?"
"Aj ty nám chýbaš," začala som a cítila som, ako ma bábo jemne koplo. Ako by aj ono cítilo svojho ocka. Všetko sme nakúpili v neutrálnom, nechceli sme vedieť, čo to bude, necháme sa prekvapiť. "Samozrejme, že ťa počkám, teším sa na teba."
"Aj ja. Počuj, musím končiť, Paul sa po mne zháňa. Milujem vás."
"My teba viac," poslala som mu pusu a zavesila.
Bolo to ich posledné svetové turné. Rozhodli sa, že sa budú venovať svojím rodinám a kariéru povesia na klinec. Nemohla som cestovať s nimi, takisto ani El, ktorá sa starala o malé. Iba Nicole bola ich sprievodca.

Na letisku už chalanov čakala poriadna fanúšikovská základňa. Posledná rozlúčka.
Nedočkavo som prestupovala z nohy na nohu a pohľadom hypnotizovala dvere. O chvíľu sa mali otvoriť a mal z nich vyjsť môj milovaný. Vedľa mňa stála Eleanor s malým Elijahom na rukách. Nicole s Niallom leteli do Írska, budeme s nimi neskôr.
Dvere sa pomaličky otvárali a začali z nich vychádzať ľudia. Postavila som sa na špičky, na ktoré som si už pomaly nedovidela a vyzerala ho v dave. Zazrela som známy účes Louisa, ktorý sa rozbehol za El. Za ním nasledovali Harryho kučery a Zayn, ktorý mal na hlave výnimočne čapicu a za ruku za sebou ťahal nejaké dievča. Mávla som nad tým rukou, viac zistím neskôr. Nakoniec som našla tie čokoládovo hnedé oči. Len čo ma Liam zbadal, pustil kufor a nahodil beh alá olympíjsky šprint. Predieral sa davom smerom ku mne a fanúšičky divo jačali.
"Láska!" schytil ma do náručia a zatočil sa so mnou, čo bolo dosť obtiažne s mojím obrovským bruchom.
"Liam, pusti ma, som ťažká!" smiala som sa.
Položil ma na zem a sklonil sa k môjmu brušku.
"No ahoj maličké. Dúfam, že si poslúchalo mamičku, kým som bol preč," prihováral sa mu a pritom mi ho oboma rukami hladil. Zo strany fanúšičok sa ozvalo zborové ooo.
Na tvári sa mi rozhostil blažený úsmev. Naša rodina je pokope.

O mesiac
V ten večer som bola aj s ostatnými v kuchyni. Zayn vytiahol Liama von so slovami: "Možno máš poslednú šancu," a keď videl Liamov výraz dodal: "Neboj sa, dnes určite neporodí." Nakoniec sme zistili, že tá Zaynova 'tajomná neznáma', ktorá bola s ním na letisku je nejaká Taylor z Ameriky. Ževraj sa ľúbia a teraz spolu bývajú, no nedávam tomu veľmi veľkú šancu.
Nevedela som, kam s Liamom idú, hádam nie ďaleko, predsa len keby niečo.
Eleanor uspávala malého, Niall s Louisom sa napchávali a Hazza niečo zúrivo ťukal do mobilu.
Zrazu začali neobvykle silné kontrakcie. Upokojovala som sa, že to nič nie je. Louis si išiel napustiť vodu do umývadla, vedľa ktorého som stála a zbadala som na zemi malú mláčku.
"Louis, to si utrieš," zasmiala som sa. Ale potom mi úsmev zamrzol, ako som zbadala, že to kvapká zo mňa.
"Elizabeth, ja nechcem robiť paniku, ale... myslím že ti odtiekla plodová vodáááááá!" vykríkol Louis a začal ako splašený pobehovať po kuchyni.
Prudko som dýchala a snažila si spomenúť, čo ma učili na kurze, no mozog som mala ako vygumovaný. Liam, napadlo mi. Rýchlo som vytáčala jeho číslo, zatiaľ čo Niall mi šiel po tašku s vecami. Harry sa už obúval a vydal sa smerom k autu. Zatla som zuby, a do očí sa mi od bolesti nahrnuli slzy. Nezdvíhal mi to. Skúsila som ešte Zayna. Po piatom zazvonení som to chcela zrušiť, keď sa ozvalo veselé "Vasapnin'?"
"Zayn, aargh, kde ste?" precedila som pomedzi zuby. Zozadu som počula hlasnú hudbu.
"No, v Birminghame. Čo sa deje, hádam ner..." Nestihol dokončiť, keď som ho prerušila.

"V Birminghame? ČO dopekla robíte v Birminghame?!"

Písala som to pri hokeji, tak sa nedivte, že je to ehm... ja neviem... čudné? :D Nie som s tým spokojná, ale čo už? :)

Strange Way Of Life 38.

Moje milé čitateľky,
Vidím to tak, že táto poviedka už nemá budúcnosť :) Nemám jej už čo dať, všetky moje myšlienky som vyčerpala :) Mala som síce pripravenú ešte jednu zápletku, ale to je už tak ohrané :) Chcem iba, aby to bolo originálne, a nič ma nenapadá :) Takže, bude už len asi pár posledných dielov, a potom sa s ňou rozlúčime ;)
Možno by som začala písať niečo nové, uvidíme :) V najhoršom prípade ma napadlo, že by som mohla preložiť nejakú poviedku z angličtiny :)
No, a ešte som chcela, že ste ma sklamali :( Je tu, že si to prečítalo viac ako 60 ľudí, ale dostala som od vás len dva komentáre :( Mne stačí, keď mi napíšete jednoducho, či sa vám to páči, alebo nie... Prepáčte za kecy ;) 
With love, your Katie:) xx

V nose ma pošteklila vôňa čerstvej kávy a lievancov. Zabalila som sa do plachty, ktorou som bola prikrytá a tučniakovským krokom prešla ku kufrom. Odtiaľ som vytiahla biele bavlnené šaty a navliekla ich na seba.

V kuchyni ma už očakávali raňajky. Liam stál pri otvorených dverách na pláž a usmieval sa na mňa.

"Vyzerá to nádherne láska," povedala som mu. Jeho úsmev sa rozšíril ešte viac a zovrel ma v objatí. 

"Rýchlo sa naraňajkuj, potom vyrážame na pláž." Vyzeralo to na nádherný deň. Len čo sme dorazili, súkromným lietadlom na malé letisko pri pobrežnej oblasti, taxík nás odviezol do "skromného" plážového domčeka. S Liamom sme si dali spoločnú sprchu a potom si užívali našu vášeň v posteli.

"Nakrémuješ mi chrbát?" spýtala som sa Liama, ležiac na bruchu na osuške. 

"Jasné," vybral z tašky krém na opaľovanie a obkročmo si na mňa sadol. Rozviazal mi vrchný diel plaviek a rozotrel trochu krému. Potom presunul ruky na moje boky, na brucho a na prsia. Povzdychla som si. "Liam, tu nie, hocikto nás môže vidieť, aj začuť," zamrmlala som. "Je to len naša súkromná pláž, takže nie, nemôže," povedal a začal ma bozkávať na krku. S ťažkosťami som sa k nemu otočila a on odhodil moju podprsenku presne na stoličku na terase. Jemne ma priľahol a moje ústa boli o chvíľu zamestnané. Zrnká piesku som mala úplne všade, ale bolo mi to jedno. Zopakovali sme si krásnu noc.

Na druhý deň som pripravila raňajky ja a potom sme sa vybrali na malú prechádzku. Neďaleko som zazrela maják, tak sa rozhodlo, že k nemu vyšliapeme. 

"Liáám, no tak, už len kúsok," hovorila som zadýchane a dívala sa na neho, ako sa driape hore schodmi, pridržiavajúc sa zábradlia. Boli sme trochu zmoknutí, pretože po celú cestu na nás pršal jemný dážď. 

Nakoniec sa nám podarilo dostať sa až hore. Liam si sadol na zem a odmietol sa odtiaľ pohnúť. Na prehliadku majáku zvnútra som teda šla sama. Pri odchode som sa podpísala do kroniky. Prvýkrát ako Elizabeth Paynová. 

Na ďalší deň sme šli na verejnú pláž a Liam si požičal surf. Ja som bola iba pozorovateľ z diaľky. Až kým sa nerozhodol, že sa to musím naučiť aj ja. V princípe to bolo niečo podobné, ako snowboard. Vysvetlil mi základy, na suchu a potom sme pomaly išli do vody. Žiaden úraz nebol, len som toľkokrát padala, že som stále mala v nose vodu. 

"Ja to vzdávam," zahlásila som unavene, keď som sa konečne dostala na breh.

"Nie, neboj sa, zajtra ti to pôjde lepšie," sľuboval Liam.

Chcela som mu niečo odseknúť, ale radšej som si zahryzla do jazyka.

Ostatné dni pokračovali v podobnom stereotype, ale neboli nudné. Užívali sme si každú chvíľu, čo sme tam strávili. Preto som zostala smutná, že už odchádzame domov. Ale Liam mi sľúbil, že sa tam niekedy určite vrátime.

A, je to také divné, lebo som nevedela, ako to opísať :)
Ďalšia bude pravdepodobne v utorok, ale ak sa mi podarí, tak aj zajtra;)
Ľúbim vás!♥

Strange Way Of Life 37.

Konečne som to domyslela/ vymyslela/ premyslela! :D Neviem, kedy bude ďalšia, lebo sme opäť v Tatrách :) Zajtra asi ťažko, možno v sobotu, nedeľu ;) Nehnevajte sa♥

"Liam, to nemyslíš vážne! Austrália?"
"Na turné sa nám tam páčilo, a tak som si povedal prečo nie?" žiarivo sa usmial.
"Taký dlhý let," povzdychla som si.
"Ideme najskôr do Hong Kongu a odtiaľ do Canberry. To prežiješ zlato," povedal a posadil sa vedľa mňa.
Postupne sa všetci usadili, lietadlo ešte chvíľu stálo a potom sa pomaličky rozbiehalo. Nadvihol sa mi žalúdok, keď sme začali stúpať. Po celý čas som mala zatnutné zuby. Neznášam vzlietanie a pristávanie.
Keď sme nabrali dostatočnú výšku, vydýchla som si a rozopla si pás. Vyzula som si tenisky, nohy zložila pod seba a objala Liama okolo pásu. Spokojne som sa uložila na jeho hrudi a zatvorila oči. Posledné, čo som cítila bolo, ako ma prikryl dekou a zapol si film.
Liam ma zobudil v polovici cesty na to, že sa podáva jedlo. Unavene som si pretrela oči a vystrela chrbát. Z môjho nepohodlného spánku som bola celá stŕpnutá.
Počas "obedu" som si zapla seriál Big Bang Theory. Liam ma musel ratovať, pretože práve keď som si do úst vložila veľký zemiak, začala som sa smiať ako nepríčetná. Zaprisahávala som sa, že už nikdy nebudem jesť a pritom pozerať. Radšej som si zapla rádio.
Našťastie sme mali všetky štyri sedačky v strede iba pre seba. Rozložila som sa cez dve a tentoraz dopriala trochu spánku Liamovi. Prekvapivo som bola celkom čulá, tak som si z tašky vytiahla román a začítala sa.
Ani som sa nenazdala a už sme pristávali v Hong Kongu. Z tašky som si vytiahla balíček žuvačiek a do úst si vopchala hneď tri. Žula som ako o život, aby mi nezaľahlo v ušiach a hlave neprišlo zle. Liam ma držal za ruku a snažil sa ma upokojujúco hladiť palcom, ale nedala som mu príležitosť. Stláčala som mu ju tak silno, že mu skoro prestala prúdiť krv.
Obaja sme boli radi, keď sa kolesá dotkli zeme a ozvalo sa Welcome to Hong Kong.
Naše kufre si nemusíme vyzdvihnúť, idú rovno do Canberry.
Na letisku som okamžite zamierila na WC. Chodila som ako nadrogovaná, ten let ma strašne otupil.
Šok ma však čakal až keď som sa pozrela do zrkadla. Vlasy mi na jednej strane odstávali, na druhej boli spľasnuté. A keďže som nebola namaľovaná, vyzerala som ako mátoha. Na prebratie som si ošpliechala tvár studenou vodou a potom si rozčesala vlasy. Konečne som si vyčistila zuby.
Keď som skonštatovala, že vyzerám aspoň trochu ako človek, vyšla som von.
Pred dverami už postával Liam a nervózne klopal nohou.
"No čo, vyzerala som strašne," ospravedlňujúco som sa usmiala. On sa zatváril tak kyslo, že som ho potiahla za tričko k sebe a dala mu dlhého fancuzáka.
Mali sme ešte dve hodiny, tak som Liama presvedčila, že sa musím ísť popozerať po obchodoch. Nekupovala som nič, iba časopis, v ktorom boli priložené slnečné okuliare. Tie sa mi zídu.
Konečne sme sa dostali do lietadla. Cesta prebehla v poriadku, až na menšie turbulencie. Vtedy som Liamovi stlačila ruku snáď ešte silnejšie, než keď sme pristávali.
Potom mu prišlo zle. Asi pôsobením turbulencií na žalúdok, rozdráždený úžasným lietadlovým jedlom, skrátka musel bežať na vécko. Vrátil sa celý bledý, s miernym zeleným nádychom a kropajmi potu na čele. Namočila som vreckovku do chladnej vody a prikladala som mu ju na čelo. Keď je vám zle, nemôžete sa na nič sústrediť, dokonca ani na spánok, no jemu sa našťastie podarilo zaspať s hlavou v mojom lone. Prehrabávala som mu vlasy a myslela na to, že to je náš prvý zážitok, čo sme spolu zvládali po svadbe. In health and sickness, for better or worse.
Posledný úsek cesty som nedočkavo zízala na pohybujúcu sa ikonku lietadla na mape. Ako keby som ho mohla prinútiť hýbať sa rýchlejšie.
Keď sme pristáli v Canberre, skríkla som na celé lietadlo zachrípnuté konečne! Niektorí ľudia na mňa divne zízali, ale ostatní sa smiali.
S Liamom sme si počkali na kufre. Konečne sme sa vymotali cez všetky kontroly, sú snáď nekonečné. Liam ma potom začal niekam ťahať. Unavene som sa vliekla za ním. Bola som frustrovaná zo všetkého, a hlavne z toho, že sme nezažili poriadnu svadobnú noc. Dúfam, že sa to čoskoro napraví.

Prečo práve Austrália? :D Lebo je to miesto môjmu srdcu najbližšie (okrem Londýna) :D A bola som tam už, takže viem to aspoň trochu opísať :D

Dúfam, že sa páčila:) xx

Strange Way Of Life 36.

Za ten včerajšok mi prepáčte :) Bola som do deviatej vonku, ledva čo som sa trochu poučila a na päť minút šla na internet :) Dnes je takáto kratšia, ale zase sa musím dostať tam, kde chcem :D A opäť vás naťahujem, ale vravím, potrebujem sa dostať tam kde chcem :D No a v podstate ešte nemám premyslené, kam sa chcem dostať :DD
Ešte raz prepááčte :) Ľúbim vás!♥ xx

"No ták, Liam. Povedz mi, kam ideme," žobronila som už asi po stý krát.

"Nie, uvidíš," vyškieral sa na mňa.

"Pff," odfrkla som si, na protest zastavila uprostred letiskovej haly a sadla si na kufor.

Pobavene sa na mňa díval, nakoniec ma schmatol za ruku a donútil postaviť sa. Pritiahol si ma bližšie a zadíval sa mi do očí.

"Láska, má to byť prekvapenie." Pobozkal ma na čelo.

"Ale ja neznášam prekvapenia," zašomrala som. 

"Zvykneš si," žmurkol na mňa. "A teraz už poďme, lebo nestihneme toto prekvapenie, pani Paynová."
Musela som sa zasmiať na jeho výraze. Zobrala som kufor a vyrazila k check-inu. Liam ma potiahol zozadu za tričko.

"To nie, ja tam idem. Ty si choď zatiaľ sadnúť... hmm," porozhliadol sa po letisku,"do tamtej kaviarne. O chvíľu prídem."

Tak som sa teda naštvane zvalila na stoličku. Objednala som si iba pomarančový džús. Nervózne som klopala nechtami po pohári. Z letu som nemala nervy, aj keď lietadlá mi nie sú dvakrát príjemné. No bola som neskutočne zvedavá, kam ideme. 

Prechádzali sme kontrolami. Snažila som sa zmocniť leteniek, ale Liam ma k nim nepustil.
Museli sme si dať dolu všetko kovové a položiť to do nejakých nádob, náhodou či nemám v prsteni zabudovanú zbraň. Liamovi skoro padli nohavice, keď si dal dolu opasok a prechádzal tým zariadením, čo pípa.

Myslela som, že nastal nejaký problém, keď pridlho skúmali moju tašku, ale nakoniec som ju dostala naspäť. 

Okolo obchodíkov, čo tam boli, sme len prebehli a zamierili si to k sedadlám. Neznášam čakanie na letisku. O chvíľu sa ozval hlas z rozhlasu. Natŕčala som uši, ale Liam mi jedno zapchal a do druhého mi začal spievať, takže som nemala šancu niečo začuť. 

Keď ma pustil, väčšina ľudí, čo tam sedeli sa začali zberať pri miestnosti, odkiaľ pôjdeme rovno do lietadla. Aj Liam sa postavil a zobral moju tašku, čo som si brala do lietadla. On mal malý kufrík. 

Znovu sme si sadli a ja som si unavene oprela hlavu o Liamovo plece. Náročná noc. A keď som si pomyslela, že nás čaká ešte jedna prebdená, až ma striaslo. No budem s ním.

Konečne otvorili aj dvere do lietadla. Silene som sa usmievala na pána, čo nám kontroloval letenky a želal príjemný let a potom na letušky aj s kapitánom. Liam po celý čas zakrýval naše letenky tak, že som na ne nedovidela.

V lietadle sme sa predierali uličkou cez prvú triedu. Automaticky som zamierila k druhej, ale Liam ma opäť potiahol za tričko. Zastavil pred luxusnými sedačkami prvej triedy. 

"Liaaam, ja som chcela cestovať ako normálni ľudia, nie takto."
"Je to naša svadobná cesta a chceme si to užiť. Máme na to, tak čo... au!" zamračil sa, keď som mu vrazila do brucha. Svoj kufrík aj moju tašku napchal do úložného priestoru a to už som ja sedela a držala v ruke ovládač od televízie.

Liam sa mi ho snažil vytrhnúť z ruky, ale bola som rýchlejšia. Na malom televízore zabudovanom do sedačky oproti sa zobrazila mapa našej cesty. Vyvalila som oči.

Forever♥

A máme tu ďalšiu jednodielovku :) Táto je písaná trochu iným spôsob, hádam to všetci pochopíte :) Hope you'll like it ;)♥


Zúrivo som krájala mrkvu na maličké kúsky a postupne ich hádzala do omáčky. Dusno v kuchyni spôsobovalo, že mi na čele naskákali maličké kvapôčky potu. Chrbtom ruky som ich zotrela a pokračovala v práci. Už len pol hodinu, už len pol hodinu. Bol to záchytný bod, o ktorý som sa opierala. Dookola som si to opakovala v hlave. Musím tu vydržať. Keby nemusím, vypadnem čo najskôr. No ledva splácam nájomné. Preto musím byť zamestnaná v tejto reštaurácii. Práca sa mi zháňala dosť ťažko, ale keby viem, čo ma tu čaká, ani sem nejdem.
"Suzanne, kde je to mäso?" ozval sa ostrý hlas mojej šéfovej.
"Ešte chvíľku," zakričala som naspäť. Jeden z problémov. Druhým sú moji spolupracovníci, snáď okrem Hannah. Je jediná podpora, nanešťastie práve dnes nepracovala. Bola som v kuchyni úplne sama, vraj, "Nie je tu už veľa ľudí, môžete ísť domov, Suzanne to dokončí."
Zťažka som si povzdychla a rýchlo miešala omáčku. Kvapka mi frkla na ruku. Mykla som sa, keď mi popálila kožu, ale pokračovala som ďalej. Stáva sa to často. Po rukách som mala menšie, aj väčšie jazvy z popálenín. Zaujate som si prezerala ruky, až kým som nezačula syčanie.
"Doriti," zamrmlala som a odokryla polievku, ktorá sa varila na vedľajšej platni.
Omáčku som odstavila z ohňa a vzala panvicu do ruky. Poliala som mäso pripravené na tanieri a ešte sa to snažila nejak naaranžovať. Zrazu sa mi pri uchu ozval hlas.
"Nechaj to tak, je to už dosť dobré." Skoro som zinfarktovala. Otočila som sa k narušiteľovi tvárou. Prekvapilo ma, ako blízko pri mne stojí a automaticky som cúvala. Akurát že som nemala kam.
"Niall, čo tu opäť robíš? Nevravela som ti snáď už stokrát, že z toho bude problém, keby..." Nestihla som dokončiť.
"Keby ma tu našla šéfka? Ešte sa to nestalo, tak sa neboj," žiarivo sa usmial a ja som sa stratila v tých najmodrejších očiach na svete.
Naklonil svoju tvár bližšie k mojej. Na pokožke som cítila jeho dych.
"Suzanne! Hostia čakajú," šéfová sa blížila smerom ku mne.
"Rýchlo, sem," sykla som na Nialla a strčila ho pod pult. Snažila som sa ho zakryť telom a otočila som sa smerom k nej.
"S kým sa to rozprávaš?" nahnevane sliedila očami po miestnosti.
"Ja ehm... no ja... som si ehm, spievala," vyčarovala som úsmev.
"Tak už to viacej nerob. A nevyškieraj sa na mňa. Kde je to jedlo?"
"Tu," posunula som taniere bližšie k nej.
"Vezmem to. Môžeš ísť, ale len pre tentokrát," pohrozila mi prstom, otočila sa na päte a odkráčala.
"Fúh, to bolo o chlp," povedala som, keď Niall vyšiel spod pulta, a zazrela som naňho.
"Tak, kde sme to skončili?" spýtal sa a urobil krok smerom ku mne.
"Ja..." zrazu som sa zastavila, keď sa mi zatočila hlava. Rozmazalo sa mi pred očami a chytila som sa pultu, aby som nespadla. Moju hlavu zaplavili obrazy.

°°°
Oprela som sa rukami o dosku a vyzrela von z okna. Pomaly sa zmrákalo, a hostia prichádzali. Po kuchyni sa šírila lahodná vôňa jedla pripravovaného na veľkolepú hostinu. Pozvaní boli šľachtici z šíreho okolia.
Zrazu som začula kroky. Rýchlo som si utrela ruky do zástery, zobrala nôž a tvárila sa, že krájam uhorku na úhľadné plátky. Okolo pása ma oblapili pevné ruky. Zvrtla som sa a pri pohľade do tých očí sa mi rozbúchalo srdce.
"Genevieve, nemohol som sa dočkať okamihu, kedy Vás opäť uvidím."
"Pane, nemali by ste tu byť. Už sa to začína," vyhŕkla som a uhla pohľadom.
"A prečo nie? Ja vás ľúb..." priložila som mu prst na pery.
"Pššt. Nemôžme byť spolu," povedala som a snažila sa vykrútiť z jeho objatia. Na to ma stisol ešte silnejšie.
"Mne je to jedno. Chcel som sa Vás spýtať na ten ples. Poctíte ma Vašou prítomnosťou?" prehrabol si rukou blonďavé vlasy.
"Prečo mi to robíte? Nemôžem tam ísť a Vy to dobre viete," odvrátila som sa od neho. Chytil mi rukou bradu a prudko ma pritiahol k nemu.
"Vyriešime to," šepol a naklonil sa ku mne.
"Genevieve, už je to hotové?" ozval sa hlas mojej pani, ktorá riadila celú kuchyňu.
"Musíte ísť," povedala som a tlačila Ethana smerom k dverám.
"Porozprávam sa so sestrou, dostanem vás tam. Sľubujem," hovoril rýchlo.
"Dobre, ale naozaj už choďte," znervóznela som a vytlačila ho zo zadných dverí. Zabuchla som ich práve včas.

°°°

"Su, všetko je okej?" spýtal sa Niall starostlivo.
"Hej, len sa mi zatočila hlava." Horúčkovite som premýšľala. Čo to dopekla bolo? Ja som bola ona, a on bol Niall? Ale to predsa nemôže byť tak. Nevadí, budem sa tým zaoberať neskôr.
"Môžem ťa odprevadiť domov?"
Prevrátila som oči. "Tak poď," chytila som ho za ruku a ťahala z kuchyne. Po ceste som si vyzliekla zásteru a schmatla z vešiaka kabát.
"Pôjdeš so mnou na maturiťák?" opýtal sa Niall, keď sme stáli pred mojím bytom. To ako ešte nikoho nezohnal?
"Niall, ja tam nejdem."
"Prosíím," hodil na mňa psie oči.
"Niall, nechodíme spolu. A aj tak si tam nemám čo vziať."
"Tak spolu môžme začať chodiť. A šaty, to je ten najmenší problém. Zajtra ma čakaj," žmurkol a už ho nebolo.
Potriasla som hlavou a otvorila dvere do môjho skromného bytíku. Hneď ako som sa zvalila na pohovku a zatvorila oči, zase sa ma zmocnil ten čudný pocit.

°°°
"Rýchlo, oblečte si toto," prikázala mi Haydee, Ethanova sestra.
"Ale... prečo to všetko robíte?" povedala som, keď som sa súkala do drahých, zamatových šiat.
"Pretože vás mám rada." Ona sa zase obliekala do tých mojich, slúžkovských. Zamazala si tvár múkou, a rozstrapatila vlasy. Nasadila si čepiec a spokojne sa pousmiala. Mne dala na tvár masku. "No tak, choďte už, brat vás očakáva."
"Ďakujem," ešte som jej šepla a vyrazila po dlhej chodbe. Opatrne som otvorila dvere do tanečnej sály a vkĺzla dnu. Rozhliadala som sa v dave ľudí, až kým som ho nezbadala na opačnej strane miestnosti, presne v tej istej chvíli ako on mňa.

°°°
"Niall, to predsa nemôžem prijať," povedala som zhrozene. Dívala som sa na dlhé, krémové šaty. Určite boli poriadne drahé. Ale on si to mohol dovoliť.
"Neblázni, ples začína o hodinu. Prosím, na kolenách prosím." On si naozaj kľakol? Až tak mu na mne záleží? Pff, Suzanne, nerob si nádeje.
"Fajn," vytrhla som mu ich z rúk a šla sa obliecť. "Počkaj tu," obzrela som sa ešte pred tým, než som sa zatvorila v kúpeľni. Stál tam, ležérne sa opierajúc o zárubňu, v tmavomodrom obleku, ktorý mu zvýrazňoval oči. Zaplesla som za sebou dvere a oprela sa o ne chrbtom. Bože, je taký krásny.
Rýchlo som na seba navliekla tie šaty, vypla si vlasy a jemne sa nalíčila.
"Tak?" spýtala som sa, keď som vyšla a otočila sa okolo svojej osi.
"Si prekrásna," povedal Niall, chytil ma za predlaktie a vyviedol z bytu.
Na plese sme sa ponorili do víru tancujúcich. Opäť sa mi zatočila hlava.

°°°
Začali sme sa k sebe predierať, stretli sme sa presne uprostred miestnosti.
"Dnes vyzeráte vskutku očarujúco," uklonil sa a pobozkal ma na ruku. Aj ja som si jemne nadvihla šaty v slušnom úklone. Začali sme tancovať.
Celý svet sa pre mňa zastavil, existoval len Ethan. Zrazu som zacítila v boku ostré pichnutie. Než som sa spamätala, valila sa mi z neho krv. Spadla by som na zem, nebyť toho, že ma Ethan zachytil.
Začula som hlasy. "To nie je ona!" Vyzerá to, že som zachránila Haydee život. Pri tom pomyslení som sa usmiala.
"Neopustite ma, prosím. Zostaňte som mnou," šepla som a vyhľadala jeho oči, naplnené slzami.
"Navždy," prisľúbil. Potom sa nado mnou uzavrela temnota.

°°°
Och, už zase. Myslím, že som to pochopila. Bol to môj život v minulosti a toto akýsi odkaz. Niall sa vrátil v podobe dnešného Nialla a opäť sme sa našli. Takto to má byť.
Pritiahol si ma bližšie, tak tesno, že by sa medzi nás nevošla ani kreditka.
Sklonil sa k mojim perám, a telom mi prebehla prudká energia. Zabudla som dýchať, zabudla som na všetko. V hlave sa mi ozývalo jedno slovo. Navždy.

Fakt dúfam, že ste to pochopili :D V najhoršom pridám dátumy :D

Páčila sa?:) xx

Strange Way Of Life 35.

KONEČNE! :) K tomuto vám poviem iba že... enjoy!♥

Srdce mi splašene búšilo a potili sa mi ruky, ktoré navyše boli ľadovo studené. Každú chvíľu mnou prešiel záchvev triašky, takže sa po splývavých šatách šírili jemné vlnky. Mamina mi pripla na vyčesané vlasy závoj. Nicole ešte upravila mejkap a posledný krát ma zľahka objala, Eleanor nasledovala jej príklad. Mala som ešte chvíľu času, takže som stála pri otvorenom okne a dívala sa na more. Môj veľký deň.
Nervozita so mnou poriadne vybabrala. Prešla som k veľkému zrkadlu a zízala na svoj odraz. Jednoduché biele šaty zvýraznili moje krivky a okolo tváre mi padali pramienky čiernych vlasov. Nazula som si letné sandále, pretože v opätkoch by som sa asi zabila. Vyšli sme s otcom za dom. Napravil mi závoj, ktorý rozfúkal prudký vietor.
"Ľúbim ťa, moje malé dievčatko," šepol so slzami v očiach.
"Och, oci, prestaň, lebo sa rozplačem a zničím si mejkap."
Nakukla som spoza rohu. Videla som tváre mojej rodiny a priateľov, ako sa uvoľnene rozprávajú. Oni sú pokojní, ale čo mám hovoriť ja? Zazrela som ho stáť pri Niallovi. Vyzeral očarujúco.
Všetci si posadali a ozvala sa hudba. Otec ma chytil za ruku a jemne potiahol vpred. Neprichádzali sme uličkou, ale od domu sme prešli iba kúsok a otec ma odovzdal Liamovi. V jeho očiach som zazrela iskričky čírej radosti.
Hoci vravel, že sa stretneme pri oltári, nebol tam žiaden. Iba sme stáli oproti sebe a ja som sa usmievala ako nasprostastá.
Pani, čo viedla obrad som počúvala iba na pol ucha, celá moja pozornosť bola upriamená na Liama. V chladnom vetríku sa mi trepotal závoj i šaty a naskákala mi husia koža. No pri srdci ma však spokojne hrialo, konečne som s ním.
Chytili sme sa za ruky a povedali svoje sľuby. Hlas sa mi neskutočne triasol a keď som cítila, že prichádzajú slzy, odmlčala som sa. Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala vo svojej časti. Napokon, keď som zazrela slzy aj v Liamových očiach, tie moje sa preliali cez okraj viečok a spustili sa dolu tvárou.
Napriek tomu som mala šťastný úsmev, takže z toho vznikla akási nepodarená grimasa. Tak veľmi ho milujem. Potrebujem ho k životu, viac ako vzduch, či vodu. Bez neho je môj svet prázdny.
Nasadili sme si prstene a nakoniec Liam odhrnul závoj. Jemne sa prisal na moje pery a ja som sa nemohla nabažiť jeho bozku. Postavili sme sa bližšie k hosťom. Moja mama sa na mňa vrhla ako prvá, jej uslzená tvár bolo prvé, čo som uvidela. A potom si ma už len podávali ostatní, išla som z jedného objatia do druhého, len matne som si uvedomovala, kto ma objíma.
Louis na nás začal sypať lístky ruží, jeden z nich mi skončil na jazyku. Snažila som sa ho vypľuť a všetci z toho mali náramnú zábavu.
Nasledovalo hádzanie kytice. Hodila som ju rovno do rúk Nicole. Jej zásnubný prsteň bol neprehliadnutelný, mohli sme hneď zosobášiť aj ju s Niallom.
Fotograf nás odfotil aj s rodinami a potom sme sa presunuli na pláž. Na šatách zo zadu som mala akýsi úchyt na ruku, aby sa mi nevláčili po zemi. Poprosila som Liama, nech mi ho podá, a on mi vyhrnul šaty až po pás. Asi päť minút sa s tým zdržoval, nakoniec som mu plesla po ruke, a našla som to sama. Mám to ale inteligentného priat... zarazila som sa uprostred myšlienky. Manžela. Sme svoji. Elizabeth Paynová. Neznie to zle.
Na mori sa vytvárali mohutné vlny, kvôli silnému vetru a mne opäť začalo byť zima. Liam si vyzliekol sako a zabalil ma doňho. Prechádzali sme sa ruka v ruke, naháňali sa a nakoniec sme sa zvalili do piesku. Liam ma bozkával, ako keby ani nikdy nechcel prestať.
Mierne sa oteplilo, tak sme sa ešte šli odfotiť do prístavu. Lode sa pohojdávali na vode, a my sme sa započúvali do škriekania čajok. Celý čas som mala na tvári úsmev, už som chytala kŕče do lícnych svalov.
Keď sme prišli do reštaurácie, rozprávali sme sa s priateľmi. Výzdobu som si všimla až po chvíli. Všade boli bola záplava bielych kvetov, ktoré sa v girlandách spúšťali zo všetkého, čo nebolo živé.
Na stolíkoch bolia zase výzdoba z malých, milých orchideí. Pomaly padal súmrak, zapálili sa sviečky a vytvorila sa tým dokonale útulná atmosféra. Na jednej zo stien bola spravená koláž našich fotiek. Prešla som k nej a prstami prechádzala po našich zachytených zážitkoch. Ako sme sa hádali, a potom zase prudko objímali, vášnivo bozkávali. Fotky z mojich promócií, spoločných výletov. Ani neviem, kedy a kto to všetko stihol pofotiť.
Začali sa prípitky. Pri mikrofóne sa postupne vystriedali naše rodiny, aj chalani a Nicole s El. Tie krásne veci, čo vraveli o mne a Liamovi a všetky poďakovania, boli neskutočné. Nakoniec sme hovorili my s Liamom. Tak som sa rozplakala, že som nemohla pokračovať, takže to Liam dokončil aj za mňa. Bola som poriadne uplakaná nevesta.
Spoločne sme rozkrojili tortu a napchali si navzájom kus do úst. Potom sme sa vybrali na tanečný parket. Pridávali sa aj ostatné páry a ja som si spokojne položila hlavu na Liamovo plece.
"Milujem ťa, pani Paynová," šepol mi do ucha.
"Aj ja teba." Nadvihol mi bradu, aby ma mohol pobozkať a foťáky cvakali ako o život.
Asi v polovičke noci ma neskutočne začali bolieť nohy. Tancovala som už asi s každým a zábava bola v plnom prúde. Alkohol tiekol potokom a mnoho hostí bolo už vo véľmi veselej nálade. Zatancovali sme si tradičné tance, vybláznila som sa s babami. Keď som sa konečne opäť dostala do Liamovho náručia, vyzeralo to, že bude pomaly svitať.
"Dnes si bola vskutku nádherná," povedal. Nemala som silu mu odporovať, tak som iba pokrčila plecami.
"Liam, budeme spolu navždy, však?" spýtala som sa a pozrela mu do očí.
"Navždy," prisľúbil a sklonil sa, aby ma mohol pobozkať.
Bol to vážny bozk- intenzívny, pomalý, ale stupňoval sa...
"Ehm," ozval sa pri nás hlas.
Ignorovala som ho a tisla sa k Liamovi ešte náruživejšie.
"Hostia by sa radi rozlúčili, ak vám to neprekáža," povedala uštipačne Eleanor. Odtrhli sme sa od seba a ja som sa rozhliadla okolo. Všetci boli zvalení na stoličkách, niektorí už aj pochrapkávali. Vedľa nás sa ešte opito tackali Nicole s Niallom.
Oslava sa pomaly rozpustila. My s Liamom sme ani nešli spať.
V izbe mi Liam rozopol šaty a prezliekla som sa do riflí a voľného trička. Vyčistila som si zuby a snažila si, za neustáleho ochkania a aukania, rozčesať vlasy. Taký príjemný pocit, keď mi konečne zvlnené padali na plecia. Posledný krát som letmým pohľadom skontrolovala izbu a išla do auta. Mali sme tam už nabalené veci. Mne ich chystala Nicole, to som teda zvedavá.
Odmietli mi povedať kam ideme. Na zadnom skle nášho čierneho mercedesu svietilo červeným rúžom napísané JUST MARRIED. Keď som zbadala vzadu priviazaných niekoľko párov lodičiek, normálne mi ich prišlo ľúto. Liam zatrúbil na rozlúčku a vyrazili sme, bohviekam.

Toto je moja približná predstava šiat :)

Inak svadba je tak mierne spravená podľa svadby môjho bratranca v Austrálii, hi George :D
Dala som si s tým dosť námahy, ale stále sa mi to zdá nejaké divné :) Je to asi historicky najdlhšia časť :D Dúfam, že sa páčila♥ xx