A... je to možné? Pred 10 minútami svietilo slnko a teraz opäť len spod paplóna vykúkam na lejak.
Zbožňujem dážď (a nie len preto, že vtedy nemusím vychádzať von), ale ešte viacej milujem tú vôňu po ňom. Nikdy som ju nevedela pomenovať, možno len "slimákovo-dážďovková", lebo tých sa potom po cestách plazí najviac a často ich nájdete rozplesknuté a neviem prečo sa používa výraz že rozpučím ťa ako žabu, keď by stačilo že ako dážďovku.
.jpg)
Pokračujem v Insurgent a idem trpieť.
(Inak aj vy máte taký problém, že sa vám na poličke kopia knihy, ale potom prídete na internet a len že: ah, prečo si neprečítam túto fanfiction? a potom aah, prečo si neprečítam znovu tú knihu, ktorú som čítala už desaťkrát?? a potom si kúpite ďalšie knihy... ktoré prečítate ASI ZA TRI ROKY) som divná?
Pretože my čítateľky sme také, že keď vidíme v kníhkupectve knihy, po ktorích túžime sme: "Kristepane, ja tú knihu musím mať ináč sa hodím o to sklo a rozmlátim si hlavu," a potom keď ju doma máme si hovoríme:"Ono to počká, ešte nie je ten správny čas!" alebo "Ešte nie, ešte musím prečítať hento a tamto," a tak nám vznikajú tie nádherné kopy kníh pokryté prachom, ktoré tak rady pozorujeme a nevieme sa k nim cez svoje povinnosti dostať a nejakých spôsobom si ich chceme šetriť na iné časy...čisto moja úvaha aj keď píšem v množnom čísle :)
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že si to zhrnula oveľa lepšie než ja.:D Len tak na tie knihy v kútiku čumíme z diaľky a premýšľame, či sa do nich pustiť a nakoniec len mykneme plecom. Grr, neznášam sa.:D :))
Odstrániť