No čo ja viem. Don't like it, ale dúfam, že aspoň tých pár Zayneriek znovu poteším.:) A vy ostatní... si počkajte.:D
enjoy♥
„Dnes vymýšľam program ja. A budeš
pritom oblečený ako normálny človek. Nevadí ti to?“ spýtam sa a kývnem k dverám
Zaynovho šatníku. Sleduje ma z okraja postele, so zdvihnutým obočím
pokrúti hlavou, a na môj príkaz si potom pomaly vyzlieka sako.
Keď sa zorientujem v pomerne
veľkom priestore plnom oblekov a košieľ rôznych farieb, nájdem aj malú
policu venovanú veciam pre obyčajných smrteľníkov, odkiaľ vytiahnem čierne
rifle, ktoré mal oblečené pred tromi dňami, a bledomodré tričko. Zayna
nájdem postávať pri dverách, na čo mu vtisnem dva kusy oblečenia do rúk.
„Toto si môžeš dať na seba, ja
idem...“ nestihnem dokončiť, on si jedným plynulým pohybom pretiahne košeľu cez
hlavu a zabudnem, čo som mu chcela pôvodne povedať. S červenou tvárou
a pootvorenými perami sa otočím k dverám, a našťastie sa mi
podarí nevraziť pri tom do rámu.
„Mohla si zostať,“ jeho hlas sa
zvučne nesie až ku mne, a ja sa opriem o stenu s čerstvou spomienkou
na jeho odhalené brucho. O pár minút vykĺzne zo spálne, na tvári šibalský
úškrn a prevrátim naňho oči, hoci v lícach stále cítim horúčosť.
Pri dverách sa mu ten úsmev ešte
viac rozšíri, a postaví sa vedľa mňa pred obrovské zrkadlo, ktoré zaberá
priestor na malej chodbe. „Ladíme,“ poznamená, narážajúc na naše identické rifľové
bundy, a začne si upravovať nagélované vlasy. Ja mu však ruky zložím k strane,
a pustím sa do toho sama, rozstrapatím starostlivo upravený účes tak, aby
to nevyzeralo, že sa príliš snažil.
Má sklonenú hlavu, a keď na
mňa pozrie spod mihalníc, zatiaľ čo mu zaiskrí v očiach, pomaly spustím
ruky dolu. So slabým úsmevom sa chystám ustúpiť k dverám, ale on mi položí
ruky na boky, a pridrží ma na mieste. Oči má na úrovni tých mojich, zrazu
je extrémne blízko, a obtrie sa mi nosom o ten môj. Keď mi venuje dva
malé bozky na pery, nemôžem sa hýbať, a potom ma s našpúlenými perami
vytiahne z dverí.
Pri ďalšom kroku z jeho strany
ho znovu zruším, žiadne auto, buď metro alebo kráčame. Po dlhom presviedčaní,
že mu chcem ukázať život z inej perspektívy sa nakoniec ocitáme v podzemí.
„Stavím sa, že si takto nikdy v živote
nešiel,“ usmievam sa na neho, zatiaľ čo sa opierame o modré tyče a Zayn
pokrúti hlavou. Bola zábava sledovať, ako sa obzerá okolo seba, všíma si ľudí a počúva
hlásenia staníc. Keď na jednej zastávke vlak prudko zabrzdí, hodí ma do jeho
hrude, načo sa skoro obaja zvalíme na zem. Trpezlivo mu odpovedám na zvedavé
otázky, ako napríklad prečo chodím metrom, keď mám auto, a vysvetlím mu,
že je to darček od mamy, a využívam ho iba v nutných prípadoch. Po ceste ďalej mu aj poviem, ako
sa hrozím skúšania šiat na sestrinu svadbu, že ich nechám, nech ma navlečú do
fakt hocičoho
Pomaly si ho púšťam dovnútra, a ani
si to poriadne neuvedomujem. Dostáva sa mi pod kožu, do krvného obehu, rovnako
ako tenká ihla, ktorá len jemne pichne. Stávam sa závislá na maličkostiach, čo
si na ňom všímam, ako keď si oblizne pery a potom si do nich zahryzne,
alebo ako mi prehodí ruku okolo pliec, či odhrnie vlasy z tváre.
S nesmelým úsmevom si namočí
obe ruky do ľadovo studenej vody vo fontáne, potom ma celú ofŕka, a strčí
si dlane pod moju mikinu, aby si ich zohrial. Kúsok trasy prejdeme aj pešo, no
keď sa začne sťažovať, že už sa mu viac nechce, zoberiem ho na moje
najobľúbenejšie miesto.
Zapadnutá reštaurácia je v jednej
z mnoha preplnených uličiek, a nepozornému oku by ľahko unikla. Zayn
s nedôverčivým pohľadom sleduje, ako vchádzam dovnútra, a prikazujem,
aby sa nehýbal. Keď sa vzápätí vynorím s dvomi obalmi v ruke, sedí na
operadle lavičky s rukami vo vreckách.
„Už sa pomaly chytáš,“ zasmejem
sa na jeho nezvyčajnom usadení, a podám mu sendvič zabalený v dvoch servítkach.
Podozrievavo sa naň zahľadí, keď mu do nosa udrie vôňa oleja a drží ho
kúsok od seba, ako by ho chcel pohrýzť.
„Predstavujem ti najlepší grilovaný chlieb s vyprážanými
hranolčekmi. No tak, neublíži ti. Vyskúšaj,“ nabádam ho, zatiaľ čo čakám, či sa
naozaj odváži. Zjavne na to však potrebuje oveľa viac času, a tak sa sama
púšťam do svojho podielu. Jeho pohľad padne na mňa, ako spokojne prežúvam sústo
a dupem si chodidlom o popraskané drevo na lavičke. Po pár sekundách sa k nemu
obraciam a vidím ako váhavo z chlebu vyberá jednu hranolku. Zje ju, a potom
trhá kúsok kôrky. Hlasno sa smejem a krútim hlavou.
„To chceš takto zjesť všetko?“
„Neviem?“ Je na ňom vidno, že je nesvoj, po prvýkrát neistý
Zayn Malik. Utriem si pusu chrbtom dlane a prisuniem sa k nemu bližšie.
„To nesmieš, pretože si tak vôbec nevychutnáš tento skvost.
Je to niečo, ako národný pokrm.“ Do ruky mu vtískam môj sendvič a chytám ten
jeho.
„Otvor ústa,“ poviem mu a on poslúchne, akoby sedel u zubára,
„a teraz zahryzni.“
Pasuje sa s obrovským kusom jedla v jeho ústach a medzičasom
uznanlivo kýva hlavou. „Je to... fakt chutné.“ Z úst mi unikne slabý
smiech, a vezmem si svoje jedlo naspäť.
Obaja hľadíme dopredu, na poloprázdnu ulicu, zahĺbení do
svojich myšlienok, zatiaľ čo prežúvame neskorý obed.
„Smiem otázku?“ pýta sa, ja sa k nemu obraciam so zvedavým
pohľadom a rukou mu naznačujem, nech pokračuje. „Prečo tak vzdoruješ tomu,
čo z teba chcela mať tvoja mama? Prečo toto všetko?“
Počkám kým prehltnem, s odpoveďou pripravenou na jazyku. „Možno
preto, že to jednoducho nie som ja.“
Katka! Však táto časť je super, ja zbožňujem všetko, čo napíšeš, aj keby tu boli len bodky a čiarky by sa mi to páčilo :D Júúúúj, ja sa tu rozplývam nad Zaynom, sú takí zlatí spolu. Ach, no koniec, ale teším sa na pokračovanie, bude to bomba, ja to viem ;) ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťoch my got....to je krása ;) dokonalosť sama tak jednoduche no na druhú stranu tak neobyčajné :)
OdpovedaťOdstrániťAko obyčajne, nádhera! :) A s tým Zaynom.. píš s ním stále :) Mňa ako Zaynerku si maximálne potešila, je tu taký rozkošný :3 ♥
OdpovedaťOdstrániťčarovné... :3 ale aj tak, viac sa teším na časti s Haroldom... :) neber to zle, ale Zayn mi tu fakt nepasuje... :)
OdpovedaťOdstrániť♥
OdpovedaťOdstrániťFakt.
Čo ti na to povedať.
Sú spolu zlatí, ale...ale! :D Voňavé nebezpečenstvo je ešte zlatšie. Ale tak to je len vec názoru, že. 3:D
Som zvedavá, čo ja budem robiť, keď sa to tu s Haroldom rozbehne. o.O Asi...nie, asi nič ehm ehm.
Si super proste. xx
Hííík, ja som to ešte nekomentovala ? Ešte dobre, že tak často chodím na blog :)
OdpovedaťOdstrániťŇom, takže! Poviem to ručne a taktiež stručne. Veľmi pekné, takí neokresané teliatko je Zayn v normálne spoločnosti. AKo, nehovorím, že je v nenormálne spoločnosti ale chápeš ako to myslím...simply society :) BUT! Ty vieš, že ja sa najviac teším na Hazzu, nerob mi to dievča! Ty ma doslova týraš. Učím sa, rypneš mi tu takú časť, že "dovi dopo" a potom sa môžem rozmýšľať nad mojou poviedkou, jak sa vyšplhať aspoň do polky tvojej úrovne...Fuck! Ako ne teba, ale moje myšlienkové pochody, ktorým trvá trošku dlhšie než niečo vytvoria so..let it be :) Basicaly, teším sa na novú časť a nechám sa roztrieskať tvojou tvorbou zas a znova. Love ya so much my sis Stilisinky ♥ xxx
Je to nádherné!!! Je síce pravda, že som sa tešila na Stylesa, ale Zayn mi to vôbec nevadí, práve naopak. :3 Táto časť je dokonale pekná a nevinná, Finn Zaynovi odhaľuje časť svojho sveta, obľúbené jedlo, miesto... Mierumilovná harmónia a predsa ma niečo do seba ^^
OdpovedaťOdstrániťPíšeš čarovne, Katie moja (!!!)
A nadobúdam pocit, že so sexepílom postáv robíš divy :DD Pretože aj keby si tam dala ako hlavnú postavu Biebera, ktorého fakt nemusím, v tvojom štýle písania by bol abnormálne úžasný :3 :D
Takže by si mala písať jednodielovky pre ľudí, ktorí majú nulové sebavedomie :3
Ok, začneš so mnou?
Tvárme sa, že som to nenapísala a nebudem sama zo seba znechutená -.- :D
Posielam nekonečné xooooxoxoo (veď ty vieš čo to znamená ^^)
Práve si upokojila moju nespokojnú dušičku :)
OdpovedaťOdstrániťOch áno... Zayn :33
Strašne sa mi páči ako to celé píšeš :)) ♥