Spider's Web Of Lies 08.

Písala som s polhodinovými prestávkami, ale nakoniec som sa dopracovala k niečomu takémuto. Aach, víkend, konečne, idem si premaľovať izbu, potom budem sedieť pred stenou, a čakať, kým uschne. 

enjoy♥

„Takže, Ruby mi spomínala, že videla známo neznámeho chalana z tmavej uličky? A že medzi vami bolo toľko napätia, až z toho praskla žiarovka?“ pýta sa ma Ada so širokým úsmevom, zatiaľ čo si cez hlavu prevliekam čisté tričko, a súkam sa do džínsov. Zastavím uprostred pohybu a vrhnem na ňu zamračený pohľad.

„Žiadne napätie. Lezie mi na nervy, a nechápem prečo naňho všade narazím. Akoby sa všetko obrátilo proti mne,“ zavrčím potichu a ona cúvne o krok dozadu, s vystrašeným pohľadom zmiešaným s pobavením.

„Okej, fajn. A začneš sa pripravovať na skúšky?“ Zatiaľ čo kráčame dlhou chodbou ku vchodu, zmení tému a ja som rada, že sa opäť nemusím vracať k tým udalostiam. Stačí mi telefón, ktorý ma páli vo vrecku, keďže to číslo som okamžite nevymazala. Nemôžem sa k tomu prinútiť.

„Myslím, že mám na to ešte čas. Pri krpcoch z formy nevypadnem, a navyše, aj tak nemám kde trénovať.“ Myšlienkami som už ďaleko, premýšľam, či Zayn splní svoj sľub.

„Vravela som ti, že to nie je najmenší problém...“

Preruším ju kývaním ruky, a zastavím pred vchodovými dverami. „Nemôžem od teba žiadať ešte aj priestor pre môj tréning, ja už niečo vymyslím. A keby nie, budem na to myslieť, okej?“ dodám, kým stihne protestovať.
Prikývne a otvorí mi dvere, ja svižne vybehnem von, a pohľadom prebehnem priestor pred umeleckou školou. Medzi tými pár autami vynikne jedno nablýskané, a ja okamžite spoznám postavu, opierajúcu sa o spolujazdcove dvere; s rozžiareným pohľadom sa otočím k Ade.
„To je on?“ spýta sa so zdvihnutým obočím, a ja nadšene pokývem hlavou. Než za mnou stihne zakričať pozdrav, už som na polceste k autu. Presne si viem predstaviť, čo budú za mojím chrbtom s Ruby rozoberať do detailov.

Roztiahne ruky odeté v šedej mikine, a ja mu vstúpim do náručia, nadychujúc sa jeho vône.

„Prišiel si,“ zamrmlem mu do hrude, a potom vykuknem hore, k jeho strniskom pokrytej tvári a širokému úsmevu.
„Niečo som predsa sľúbil. Hádam si o mne nepochybovala?“

Neurčito myknem plecom, a nastúpim do auta, keď mi pridrží otvorené dvere. Zatiaľ čo kráča na druhú stranu, zahryznem si do pery a sledujem, ako nízko na bokoch má usadené čierne úzke džínsy, a ako pohodlne dnes vyzerá. Zvyčajne ho vidím vyobliekaného, preto je to príjemná zmena.

Porozpráva mi o svojej práci, ktorú vždy opíše ako sedenie v kancli a absolútnu nudu zmiešanú s triedením papierov, a ja jemu zase o tanečnej. Prsty máme prepletené, a palcom mi po celý čas krúži po chrbte dlane. V jeho prítomnosti som síce stále nervózna, a hlas sa mi v každej tretej vete zatrasie, no zároveň sa cítim aj viac uvoľnene, to ma však stále nedonúti, aby som s ním niekam šla bez make–upu a s vypnutými vlasmi.

U Zayna som opäť donútená navečerať sa, i keď protestujem, sedí nado mnou, až pokiaľ nezjem posledný hlt sendviču.
„A tu končí môj plán hladovať celý týždeň. Pri tebe budem o chvíľu ako fit lopta,“ sťažujem sa mu s rukami na bruchu, zatiaľ čo mi berie prázdny tanier a ukladá ho do umývačky.

„Veď si ako špáradlo,“ namieta, a ja ho nasledujem ku gauču. So zdvihnutým obočím si ho prehliadnem od hora dolu.

„Ozýva sa ten pravý, však?“ usadím sa vedľa neho, a nechám ho, nech náhodne vyberie jednu filmovú stanicu. Po tom, čo položí ovládač na konferenčný stolík, otočí sa ku mne so záhadným úsmevom, a prisunie sa bližšie. Lakeť si oprie o vrch sedačky, a prižmúri oči, zatiaľ čo mi skúma celú tvár. Nevydržím dlho jeho pohľad, skloním hlavu, a nechám, nech mi vlasy spadnú po oboch stranách tváre.

„Čo je?“ zamrmlem potichu, a potom sa strhnem, keď pocítim jeho prst na sánke. „Veď už som zjedla celú večeru, to nestačí?“ Snažím sa situáciu obrátiť na žart, keď stále nič nevraví, a risknem malý pohľad hore. Jeho tvár je vážna, iba oči odrážajú slabý náznak úsmevu, a v tej chvíli som stratená v očiach farby granátu orámovaných hustými mihalnicami, za aké by zabíjalo každé dievča.

Každé jeho žmurknutie sa rovná môjmu roztrasenému nádychu. Ani neviem, kedy sa okolitý vzduch zmenil na ťažko dýchateľný, napätie by som mohla chytiť medzi prsty. V pozadí sa ozývajú zvuky nejakej klišéovitej romantickej komédie, a hoci ja by som mala náladu skôr na nejakú starú klasiku, v tej chvíli mi je to srdečne jedno.

Srdce mi búši čoraz rýchlejšie, a pocítim, ako on pohybuje ukazovákom dolu mojím krkom, kde zastaví na pulzujúcej tepne. Je čoraz bližšie, a myslím, že v jednej chvíli sa mi pootvoria pery, a dvíhajúci hrudník sa oprie o ten jeho.

„Mal som pocit, že by to malo byť viacej špeciálne, ale už to dlhšie nezvládnem,“ šepne, a ja si ani neuvedomujem, čo sa deje. Zrazu má ruky vzadu na mojom krku, potisne ma k nemu. Zatvorím oči a prudko vydýchnem.

Jeho pery sa obtrú o tie moje, a zatočí sa mi hlava. Keď ich trochu pootvorí, a pritisne sa bližšie, jeho strnisko ma pošteklí nad hornou perou, a vtedy zareagujem aj ja, a vnorím si ruky do jeho vlasov. Poddajú sa pod mojím dotykom, a keď slabo potiahnem za konce, Zayn sa na mňa nakloní, jeho jazyk sa opatrne dotkne špičky môjho a potom sa konečne môžem nadýchnuť. So stále zatvorenými očami potlačím Zaynov chrbát, nech ma priľahne a on použije lakeť ako oporu. Tvár si opriem dozadu, na červený vankúš, a kožená sedačka pod nami potichu zaprotestuje, keď Zayn prenesie svoju váhu na kolená vedľa mojich stehien. Jeho prsty ma pošteklia na boku, a potom cítim, ako mi vtlačí jemné bozky na kľúčnu kosť. Vtedy konečne otvorím oči, a stretnem sa s tými jeho, ktoré ich prehľadávajú kvôli reakcii. Ústa sa mi roztiahnu do úsmevu, a on mi ho opätuje, na čo pritlačí pery na môj odhalený krk.

P.S.: A Dankaa, do komentáru alebo na e-mail mi napíš, že čo by si si predstavovala s tým Liamom, nech ti môžem vyhovieť!;))