Spider's Web Of Lies 06.

Geez, baby, viete ako veľmi vás zbožňujem?:) Straaašne ďakujem za tie komentáre k epilógu, som veľmi rada, že sa páčil, a teraz konečne už aj časť.:) enjoy♥

„Takže ty si v živote nehrala golf?“ pýta sa ma Zayn, zatiaľ čo kráčame po úzkom chodníku pri golfovom klube. Otočí sa ku mne, a ja s úsmevom potrasiem hlavou. Som rada, že konečne môžem normálne dýchať a rozprávať, nie chrčať. Domáce liečenie typu ‘spotrebuj lieky z predchádzajúcich chorôb’ mi trvalo dokopy štyri dni, a keď som Zaynovi na ustavičné otázky týkajúceho sa môjho zdravia konečne odpovedala kladne, objavil sa mi pri dverách. V takom typickom károvanom svetri a so skvelým nápadom, že ma berie na golf.

Ocitáme sa pri vozíkoch odparkovaných jeden vedľa druhého, a pred nami sa rozprestrie výhľad na dokonale upravený zelený trávnik, ťahajúci sa do diaľky.

„Naučím ťa,“ žmurkne na mňa, a potom odkráča porozprávať sa s chlapcom, čo postáva obďaleč, a zviera vak s golfovými palicami. Nervózne si k ústam priložím ukazovák ľavej ruky, a zahryznem si do nechtu. Toto bude ešte zaujímavé.

Zayn mi kývne, nech podídem k nemu, a ja poslúchnem, opatrne našľapujúc na trávu. Biele conversky. Koho to bol nápad?

Všimnem si, že ten chlapec môže byť asi v mojom veku, s gombičkovým nosom a usmiatymi očami. Zayn našpúli pery, a potom ochranársky prehodí ruku okolo mojich pliec, zatiaľ čo sa pohneme ďalej.

„Znovu si tichá.“ Zaynov dych sa mi obtrie o ucho, a ja sa nechcene zachvejem, no udržím si rovnú tvár.

„Prepáč, asi som iba trochu nervózna.“ Z teba, dodám v duchu a venujem mu slabý úsmev. Uistí ma, že to bude v poriadku, a potom už stojíme na mieste, a on z vaku vyťahuje palicu. Podá mi ju, a mne sa podarí chytiť ju za ten správny koniec, hoci ju držím skôr ako sekáč na mäso. Chlapec s vakom ho položí na zem, hneď na to rýchlym krokom odchádza.

Zrazu Zayn stojí za mnou, až nebezpečne blízko a jemne mi prstami presúva ruky. „Takto,“ zamrmle potichu, a potom ma prudko potiahne za bok, čím spôsobí, že narazím do jeho hrude. Pocítim, ako vibruje jeho tichým smiechom, a aj mne unikne z úst niečo, čo sa podobá skôr na slabý povzdych. Položí dlane na tie moje, a jedným pohybom naznačí ťuknutie do loptičky, potom zdvihne palicu pri naše plecia. Stále cítim jeho silnú voňavku, a sústredím sa skôr na náš vzájomný kontakt ako jeho slová, vysvetľujúce pravidlá.

„Tamten pán sa na teba pozerá a totálne ti fandí,“ je posledná vec, čo zachytím, pohľad upriem tým smerom, a práve v tej chvíli mi už Zayn naviguje ruky. S jeho pomocou sa rozoženiem, a loptička sa kotúľa dolu kopcom od slabého odšuchnutia palicou, zatiaľ čo tá letí vzduchom smerom k pánovi, ktorý mi predtým ‚totálne fandil‘. Teraz je asi skôr zhrozený, pretože palica preletí tesne popri ňom a dopadne vzadu do kríkov.

V šoku si zakryjem ústa rukou, ale nemôžem sa ubrániť smiechu. Rýchlo sa presuniem za Zayna, ktorý je prehnutý v páse a snažím sa za neho skryť.

„Preboha,“ vydýchnem napokon, a vnorím si tvár do dlaní. „Ja som nechcela,“ vyletí zo mňa.

Zayn si z líc zotrie slzy, a zhlboka sa nadýchne, aby sa spamätal. „Toto bol ten najlepší odpal, aký som kedy v živote videl.“

Z úst mi unikne slabý chichot, a pozriem smerom k tomu pánovi, ktorý práve odchádza úplne opačným smerom od nás. „Stratila som prvého fanúšika,“ podotknem smutne, a Zayn ma potiahne k nemu. Omotá mi ruky okolo rebier a ja nemám inú možnosť, než zdvihnúť tie moje k jeho krku.

„Ja som tvoj prvý fanúšik,“ zamrmle mi do vlasov, zatiaľ čo ja sa čelom opriem o jeho hruď a znovu sa nadýchnem tej opojnej vône, ktorá sa tiahne všade za ním.

K ďalšej jamke sa presunieme pešo, a Zayn si nájde každú zámienku, aby sa ma mohol dotknúť. Ako napríklad len malé obšuchnutie rukou, alebo keď mi znovu ukazuje ďalší odpal, tentoraz iba krátky, a dá si záležať, že mi dlaňou prejde od zápästia až k ramenu. Potom zostanem celá roztrasená a červená, a o pár metrov miniem jamku, od ktorej sme vzdialení len na pár krokov.

Otočím sa k nemu so zovretými perami, a nesúhlasným pohľadom. „Baví ťa to?“ spýtam sa so zdvihnutým obočím, a on nahodí naoko prekvapený výraz.

„Čo?“ Spraví malý krok smerom ku mne a jemne nakloní hlavu.

„Ty dobre vieš.“ Vystriem dopredu ruku, a ukážem mu trasúce sa prsty. Na tvár sa mu vkradne náznak úsmevu, a chytí mi ľadovú dlaň do tej jeho, potom ju jemne pritiahne k jeho hrudi a priloží ju na miesto, kde má srdce. Pocítim, ako mu divo búši do hrudného koša, čo spôsobí, že sa mi do líc nahrnie červeň, a nasucho preglgnem. Nadvihne obočie, akoby ma nabádal nech niečo poviem, no ja som ticho. V tej chvíli nás našťastie preruší zvuk golfového vozíka, ktorý zaparkuje len kúsok od nás, a ja so sklonenou hlavou odstúpim.

Ďalej sa vezieme, mlčky, Zayn so slabým úsmevom hľadí dopredu, a ja sa snažím byť nenápadná pri pozorovaní každého jeho pohybu. Nevychádza mi to, a keď ma prichytí zízať na jeho lícne kosti, hravo žmurkne.
Na tretí krát sa Zayn profesionálne postaví, a s dokonalým výhľadom na jeho zadok mi predvedie, ako sa trafiť do jamky, na čo ja opäť miniem, a zúfalo premýšľam o tom, že sa vzdám.

„Chceš si to vyskúšať?“ zakýva kľúčikmi od vozíka, a ja váhavo myknem plecami. A potom už sedím za volantom, a on mi ukazuje, ako na to. Nie je to príliš odlišné od auta, ale nie som zvyknutá na všetky tie veci, a preto sa pohybujeme po trávniku, akoby šoféroval niekto opitý. Zo Zaynovej strany prichádza okrem navigácie aj pričastý smiech, keď dupnem na brzdu, a jeho neustály pohľad ma znervózňuje. Nadskakujeme na nerovnom povrchu, a ja oboma rukami zvieram volant, a modlím sa, aby sme sa neprevrátili.

„Tu zastav,“ povie mi, a ja pred sebou zbadám jamku označenú tyčou s červenou vlajkou na vrchu. Nestihnem však nahmatať brzdu, namiesto toho pridám plyn, a my rýchlo vletíme do jamky, pričom prevalcujeme tú tyč. Prudko dupnem na brzdu, hodí nás dopredu, a ja vybuchnem do smiechu so Zaynom v závese.

„Ja som nechcela,“ dychčím znovu, tak isto ako pri incidente s palicou.

„Finn, prosím ťa, nikdy sa nezamestnávaj na golfovom ihrisku.“