Unfaithful.

Ako som sľúbila, ďalšia, pravdepodobne posledná časť viacdielovky:) Netuším, či budem mať ďalšiu inšpiráciu, takže zatiaľ to ukončujem:) A chcem vedieť, či sa vám to páčilo!!:D 

loove ya♥

„Láska,“ zašepkal a odhrnul mi vlasy z čela. Zahryzla som si do pery. Skláňal sa nado mnou a pomaly mi z pliec sťahoval blúzku. Potriasla som hlavou, aby som z nej vytlačila tú myšlienku, ale nešlo to.

„Harry,“ vzdychla som.

„Si myslíš, že teraz ti naletím?“ zdvihol obočie a ja som k nemu pristúpila bližšie.

„Hovoriť, že na teba myslím každú noc nepomôže?“ zapriadla som a to už bol natlačený pri stene. Prebehla som si prstami po kľúčnej kosti a vzhliadla na neho hore.

V očiach mal obozretný výraz, no zároveň som tam zbadala aj čosi iné... túžbu? Usmiala som sa.

Pokrútil hlavou, zaklonil ju dozadu a zatvoril oči. Postavila som sa na špičky.
„Ja viem, že to chceš,“ šepla som mu do ucha a zahryzla mu doňho. Prešla ním triaška.

„Nechcem,“ zamrmlal potichu.

„Čo si to hovoril?“ zubami som mu prešla po odhalenom krku a rozopla mu prvý gombík na košeli.

„Neviem.“
Ruky mu stále viseli pri bokoch, tak som mu ich jemne naviedla na môj zadok. Rozopla som mu druhý gombík. Videla som, ako prudko mu pulzuje tepna na krku. Tretí gombík. Bozkami som mu zasypala celú hruď.

Zrazu akoby sa prebral.

Potisol ma smerom ku gauču a ja som spadla na chrbát.

„Naozaj to chceš?“ zavrčal. Víťazoslávne som sa usmiala. „Máš to mať.“ Sklonil sa a doslova zo mňa strhol tričko. Potom mi prudko zahryzol tam, kde mi prvýkrát spravil cucflek a pokračoval nižšie. Rukou mi zablúdil pod sukňu a mňa prehlo v chrbte.

„Harry,“ povedala som potichu. Ustrnul a odtiahol sa odo mňa. Prevalil sa na bok.

„Takže Harry?“ vypľul.

„Zlato, nie. Žiadneho Harryho nepoznám.“

Postavil sa z postele a začal si naťahovať džínsy. „Láska, milujem len teba. Dobre to vieš,“ prosila som a on na mňa pozrel s odporom a pochybnosťami.

„Prosím.“ Pozerala som na jeho tvár bez žmurknutia a oči sa mi naplnili slzami. Falošnými.

„Kto je Harry?“ precedil pomedzi zuby.

„Myslela som len na jeden seriál. Dobre vieš, ako rada to pozerám.“

„Čo máš čo teraz myslieť na jeden seriál?“

„Prepáč,“ vzlykla som a on si zahryzol do pery. Zakryla som si tvár rukami a potom som cítila, ako preliezol ku mne.

Vydýchla som si a potlačila úsmev.

„Neplač, zabudneme na to, dobre? Hlavne neplač, láska.“

Na nočnom stolíku mi zavibroval telefón.

Naše miesto, za 20 minút. Buď presná.

Rýchlo som prebehla ten text očami „Stretnem sa s babami,“ oznámila som mu.

„Budeš dlho?“

„Neviem. Dokončíme to neskôr,“ žmurkla som.

Vedela som, že to vie. Jeho zničený výraz hovoril za všetko. Ale nič nepovedal. A ja som sa tvárila, že to nevnímam. Vyhovovalo nám to.

Jeho sklamaná tvár bolo posledné, čo som videla predtým, než som zabuchla dvere.

...

Harry

Nemohol som z hlavy vytesniť tú myšlienku. Nikdy v živote som sa necítil viac podvedený. Všetko to bola len hra. Len skurvená hra.

Chytil som sa za hlavu. Celá izba sa so mnou točila a zvieralo mi hruď, akoby sa mi na nej usadil obrovský kameň. Môj organizmus stále odmietal prijať tú správu. Mal ju pritlačenú o stenu, presne ako ja. Objímala ho okolo krku a smiala sa. Nevedela o mne. Nevedela, že ju vidím.

Nebol som si istý, či chcem vysvetlenie. Možno to bolo lepšie. Možno...

Z úvah ma vytrhlo zvonenie telefónu.

S trasúcimi sa kolenami som prešiel na druhú stranu miestnosti a tresol zovretou päsťou do steny.
„Harry? Chceš prísť?“

Schmatol som mikinu z operadla sedačky a rýchlo si obul tenisky.

Moja mrcha.