Life Goes On 28.

Louisiana

„Sme tu.“ Niall ma položil na zem a ja som sa natiahla po šatku, ktorou som mala zaviazané oči. Iné ruky ma však predbehli, chytili ma za zápästia a stiahli mi ich späť dolu.

„Ešte nie,“ šepol Niall, a vtedy som si uvedomila, ako blízko pri mne stojí. Podarilo sa mi zablokovať všetok okolitý šum a smiech, a sústrediť sa na jeho horúci dych na mojej tvári.

„Ana, dúfam, že sa ti to bude páčiť.“

„Ak nie, zbavujem ťa povinností hlavného prekvapovača,“ podarilo sa mi vytisnúť zo seba, napriek tomu, že sa mi maximálne triasol hlas.

Zasmial sa. Myslela som, že sa ma chystá pobozkať a moje telo na to príhodne odpovedalo rozbúchaným srdcom, ale on sa odtiahol a vzal ma za ruku. Potlačila som sklamaný vzdych. Bože Louisiana, čo sa to s tebou deje?

Ovládli ma všetky tie tínedžerské hormóny. Nechcela som to. A pritom som tomu nemohla zabrániť. Niall prišiel do môjho sveta náhle, zviedol ma tými jeho modrými očami a psím pohľadom a vycerenými zubami a otravným smiechom. Damn you, Horan.

„Keby ťa teraz požiadam, aby si sa vyzliekla, vyznelo by to príliš zle?“

„Vyzliekla?“ Hlas mi preskočil o dve oktávy vyššie, a odpoveďou mi bol ten otravný smiech. „Určite sa tu nebudem vyzliekať, ešte k tomu aj so zaviazanými očami,“ protestovala som.

„Ja sa na teba nejdem pozerať. Ana,“ vzdychol si, „sľúbila si mi, že mi budeš dôverovať, tak prosím ťa...“

So slovami, že to prevezme jeho kamarátka a že je o chvíľu pri mne mi Niall pustil ruku a počula som iba jeho vzďaľujúce sa kroky. Kamarátka?!

„Hej, neboj sa, je to v pohode,“ upokojoval ma dievčenský hlas a ja som na chvíľu uvoľnila napäté ramená.

S jej pomocou som si dala dolu džínsy a tričko. „Toto je také strašne divné,“ mrmlala som, keď som sa nejakým spôsobom snažila pozakrývať moje polonahé telo.

Cez hlavu mi prevliekla jemnú látku, a tá mi dopadla na úzke plecia, prekvapila ma svojou váhou. Ohmatala som si hrudník a boky, kde sa látka jemne rozširovala.

„Šaty?“ Obočie mi vystrelilo hore. Načo sú mi šaty?

Pocítila som veľké ruky na mojom páse a potom zapínanie zipsu na chrbte. „Už si to môžeš dať dole.“ Niallov hlas sa mi ozval tesne pri uchu a ja som si rýchlo strhla šatku tak, že mi visela okolo krku.

Privítalo ma matné svetlo lampy, ktorá trčala zo steny a rozhliadla som sa dookola. Nachádzali sme sa v nejakej šatni, všade boli pohádzané kusy látky a predo mnou obrovské zrkadlo.

Mala som na sebe fialové šaty, ktoré mi siahali nad členky a na nich povyšívané kvety. Niall sa postavil vedľa mňa a zazrela som aj jeho oblečenie; bielu košeľu, na nej modrú vestu, a hnedé nohavice.

Za mnou stála Popoluška. To bolo asi to dievča, čo mi pomohlo obliecť sa. Držala v rukách blond parochňu dlhých vlasov, v ktorých boli vpletené farbené kvietky.

„Nie,“ vydýchla som a vzhliadla na Nialla, potrebovala som sa uistiť, že sa mi len sníva. Uškŕňal sa na mňa a mne sa do líc pomaly nahrnula farba.

„Prekvapenie.“

...

„Neviem, kedy ťa dostanem na Antarktídu, ale dnes aspoň môžeš pracovať ako Disney princezná.“ Bolo Niallove vysvetlenie.

Svoj výlet v Disneylande som si rozhodne užila. Nevedela som, ako sa Niallovi podarilo vybaviť to, a ani som sa nepýtala.

Sledovala som rozžiarené detské tváre, a sama som sa cítila, akoby som sa vrátila do obdobia detstva. Všetky rozprávkové postavy okolo mňa nabrali rozmer a ja spolu s Niallom som bola ich súčasťou. V kostýme Rapunzel som si pripadala výnimočne, bol to neskutočný zážitok.

Po náročnom dni sme sa ocitli pre zámkom, kde sa už zhromažďovali ľudia. Bol čas na záverečné ohňostroje. Niall ma odtiahol niekam na bok, a tam sme sa usadili na nízky múrik. Pritiahol si ma za plecia k nemu a venoval mi letmý bozk na spánok.

Zdvihla som oči. „Ani som ti nestihla poriadne poďakovať. Za toto všetko, bolo to úžasné,“ kývla som rukou okolo seba. „Ďakujem.“

„Bolo mi potešením, princezná,“ postavil sa, prehnane sa ukláňal a potom mi pobozkal hánky. Z úst mi unikol smiech.

„Prestaň, vieš ako ma už bolia líca?“ Pošúchala som si svaly na tvári, ale neovládla som sa a na Nialla sa zaškerila. Vrátil sa do svojej pôvodnej pozície, tentoraz však svoju ruku umiestnil na môj pás. Sedeli sme v tichu, obaja unavení po náročnom dni.

Na oblohu vyleteli prvé rakety. Doširoka som roztvorila oči, a myslím, že aj ústa. No o chvíľu mi Niall obrátil tvár k nemu. Jeho oči žiarili zhlukom emócií.

Postavil sa, a mňa zdvihol tak, aby som stála na múriku; vtedy som bola vysoká ako on.

„Ana...“ šepol. Skúmal moju tvár. Upierala som naňho ešte stále vyvalené oči, a on si oblizol pery. Ak som v tej chvíli nedostala infarkt, už ho nedostanem nikdy, srdce mi šlo vyskočiť z hrude. „Teraz ťa pobozkám,“ povedal rovnako potichu. Odhrnul mi prameň vlasov z parochne z tváre a naklonil sa bližšie.

„Nie,“ vytisla som zo seba priškrtene.

Lujzijena, wot d fak ar ju dujin?

Ehm... v ďalšej časti sa hopefully dozvieme:D taže, komentujte, som zvedavá na vaše názory:)
A ešte, opičila som sa trošku po všetkých tých anglických poviedkach a vyrobila trailer k Let Me Love You:D také začiatočnícke, ale stačí to:) 
looove ya♥