Love is overrated.

Taká kratšia jednodielovka:) Časť nebude, pokiaľ nebudú komentáre (akože pod ňou, ale môžu byť aj tu:D) ;))

Dokončil som posledné noty Kiss You, a stále som z nej neodtrhol pohľad. Prekrížila si ruky na hrudi a uškrnula sa, ja som sa otočil k publiku. Než sme sa dostali do zákulisia, bola preč.

Chrbtom ruky som si utrel pot na čele, a schmatol podávanú fľašu vody.

„Horan. Tá tvoja sesternica je strašná mrcha. To máte v rodine?“ povedal som Niallovi so zdvihnutým obočím a on prekvapene zažmurkal. Než stihol odpovedať, ozval sa za mnou medovo sladký hlas a ja som ustrnul.

„Nie, ja som adoptovaná.“
Prudko som sa otočil. Znovu sa na mňa uškrnula. Zabudol som, čo som chcel povedať. No tak, Styles, to zvládaš.

„Čo som ti urobila, že ma nazývaš mrchou?“

Zaťal som zuby. „Ty vieš. Prečo so mnou nechceš nikam ísť?“ Priblížil som sa ku nej a ona o krok ustúpila.

„Harry, zlato, nie som taký typ a...“ odmlčala sa a prezrela si ma odhora dolu, „nemysli si, že si niečo viac.“

Znovu som zostal bez slov. Chalanom hlavy lietali, akoby sledovali tenisový zápas a naše slová boli loptička.

„Niall, bol si úžasný. Vidíme sa,“ poslala mu vzdušný bozk a otočila sa na odchod. Dala si záležať, aby čo najviac krútila bokmi. Vedela, že si to všimnem. A kto by aj nie?

Zahrešil som. „Prečo to robí?“ vydýchol som a zúfalo pozrel na Nialla.

...

„Predstav si – december a vonku mínus dvadsať. Presne taká je. Si si istý, že nemá matku ľadovú kráľovnú?“ Niall sa už jednou rukou držal za hlavu a druhou zovieral pohár s drinkom.

„Dám ti jej adresu,“ zamrmlal napokon a ja som mu nadšene podal telefón. „Nemáš to odo mňa,“ varoval.

...

Zvonček sa ozval útrobami bytu a ja som vyvalil oči. Dopekla. Čo to robím? Otočil som sa a snažil sa nenápadne odkradnúť, keď sa otvorili dvere.

„Harry?“

Uh. „Áno?“

„Ty si zvonil?“
Nervózne som si prehrabol vlasy a vyčaroval nevinný úsmev. „Hej.“
„A potrebuješ niečo?“

„Ja už– uh, pôjdem.“ Kývol som smerom k výťahu a zúrivo stláčal gombík na privolávanie.

„Naozaj?“ zdvihla obočie a mne sa podlomili kolená.

„Vlastne... som sa ťa chcel, eh, niečo spýtať.“

Založila si ruky a oprela sa o zárubňu. Snažil som sa ju napodobniť a oprel sa o dvere výťahu, no práve vtedy sa ozvalo cinknutie a dvere sa otvorili. S buchotom som sa zvalil dnu a tresol si hlavu o náprotivnú stenu.
Jej hlava sa objavila nado mnou. „Si v pohode?“ Na perách jej pohrával úsmev, no snažila sa nerozosmiať.

„Au,“ povedal som potichu. Teraz jej z hrdla unikol malý chichot a ona si na ústa pritlačila ruku.

Pošúchal som si hlavu. „Aspoň jedno rande.“

Smiech ju prešiel. Vystrela sa a odkašľala si. „Harry...“ začala, no prerušil som ju.

„Prečo nie?“
„Nežeriem ti to,“ rozhodila rukami.

„Čo to?“

„Tú malú parádu, ako sa ma snažíš niekam pozvať a potom ma len využiješ.“
Ešte stále som sedel na zemi a môj mozog nespracoval, čo povedala. „Nechápem.“
Než stihla odkráčať bez odpovede, potiahol som ju za lýtko a ona dopadla na mňa. Omotal som jej ruky okolo pása a dvere do výťahu sa zatvorili.

Nadvihol som jej bradu a prešiel palcom po líci.

„Predstav si to. Romantická noc pod hviezdami. Povieme si tajomstvá. Potom sa pobozkáme. A budeme žiť šťastne až do smrti.“

„Harry, láska je preceňovaná.“
„Komplikovaná,“ namietal som.

„Pil si?“

„Trošku,“ usmial som sa na ňu, no ona sa zamračila. „Myslel som, že dievčatá majú romantiku radi?“ vyslovil som to skôr ako otázku.

„Ja nie som obyčajné dievča.“

„Takže pôjdeš?“

Ticho. Postavila sa a podala mi ruku. „Vzdaj to,“ šepla.

„Nikdy.“

Pritisol som ju o stenu a moje pery sa ocitli len kúsok od jej. Vyzeralo to, že sa konečne poddala. Zatvorila oči a ja som ju pobozkal.

Nebol to ten nesmelý, nevinný bozk. Nenásytne som jej zahryzol do spodnej pery a ona mi vtisla jazyk do úst. Ako rýchlo však začal, tak aj skončil.
Výťah cinkol.

Ani neviem ako, ocitol som sa vonku.

Dvere sa zatvorili.

Uškŕňala sa.

Buchol som päsťou do steny.

Mrcha.