Toto sú Elizabethine spomienky :) Bude ešte pár takých dielov :) Enjoy ;)♥♥
Pozerala som sa ako sa fľaša koly kotúľa k Niallovi, ktorý sedel opretý o stenu. Všetci sme boli napchatí v našej obývačke, vlastne ani neviem prečo.
Niall vzal tú fľašu do ruky, ešte viac ju zahrkal a diabolsky sa usmial.
"Horan, ani to neskúšaj!" vykríkla som. Ale už bolo neskoro. Otvoril to a kola vystrekla von. Na stenu, aj na podlahu. Myslela som, že ho zabijem. Rozbehla som sa do kuchyne pre handry a hodila ich Niallovi do ksichtu.
"To si utrieš! A stenu namaľuješ nanovo, je ti to jasné?! Bože, ani nevieš aké máš šťastie, že sa to nedotklo kníh!"
S vystrašených pohľadom prikývol a pustil sa do utierania. Ostatní sa tam zvíjali smiechom.
"Ešte tu nebývame ani rok!" soptila som.
Nakoniec som sa rozhodla vymaľovať si stenu sama, pretože on by to dokazil. Všetko musí byť dokonalé.
V obchode s farbami som strávila asi hodinu, kým som našla správny odtieň broskyňovej a kúpila si valček. Doma som sa už na obrovský hnedý fľak už ani dívať nemohla. Využila som príležitosť, že Nicole aj chalani boli v práci a pustila sa do toho. Zapla som si MTV a poodsúvala nábytok. Na zem som dala fóliu a prezliekla sa do starého trička.
Maľovala som jedna radosť a popritom som si tancovala. Všimla som si, že aj na strope je malý fľak, tak som pohľadala aj plechovku s bielou farbou a prisunula si k stene stoličku.
S vystrčeným jazykom som sa snažila presne to zamaľovať, pričom som si spievala One Thing. Zrazu som na nohe pocítila studený dotyk ruky. Vykríkla som a spadla...
streda 4. apríla 2012
utorok 3. apríla 2012
Strange Way Of Life 20.
Aj tak s ňou nie som spokojná ;) Enjoy :)♥♥
Vrátila som sa domov. Teda vlastne do môjho a Liamovho domčeka. Nevedela som ani, ako sa k nemu mám chovať. V kútiku duše som cítila, že ho ľúbim, ale nemohla som sa k tomu prinútiť. Myslela som len na Harryho. Ty tupaňa prestaň! Ľúbiš Liama, si s ním zasnúbená! nadávala som si v duchu. Ale nepamätám si to. Čo mám spraviť? Svadba sa odložila na neurčito, ako som si už domyslela.
Liam už vôbec nevedel ako sa ku mne má chovať. Pred spaním si zobral zo spálne paplón a zišiel do obývačky. Chcela som ho zastaviť, ale iba som ako taká krava sedela posteli a hypnotizovala stenu. Som zo seba taká zmätená. Síce mi vysvetlili, ako sa to všetko stalo, ale neviem, čo som cítila. Ako keby strácam samu seba. Komu mám veriť? Ani som si neuvedomila, že som začala plakať. Skrútila som sa pod paplónom, rukami si objala kolená a snažila sa zaspať.
Ráno som odťapkala do kuchyne, kde ma čakali lievance a lístoček od Liama. Stálo na ňom, že sa vráti až večer.
Naliala som si do poháru pomarančový džús a z obývačky si zobrala knihu. Bosá som precupkala k hojdacej sieti a pohodlne sa usalašila. Až o tri hodiny som si uvedomila, že na mňa praží slnko a škvŕka mi v bruchu. Vrátila som sa dnu a začala s prípravou obedu. Nachystala som si iba zeleninový šalát, na nič iné som nemala chuť. Sadla som si za jedálenský stôl a pozorne som si prehliadala každý detail. Tamtie závesy som určite vyberala ja a televízor sem dal určite Liam. Snažila som sa spomenúť kedy, ale nič neprichádzalo. Žiadny náznak, ani útržok spomienky, ktorá by mi napovedala, že sa mi to všetko iba nesníva.
Potom som si do prehrávača dala CD Eda Sheerana a upratala celý dom. Dotýkala som sa vecí, akoby mi to pomohlo oživiť spomienky. Bola som už zúfalá, na nič som si nepamätala. Na stole som zbadala Liamovu voňavku, tak som si privoňala. Zatvorila som oči a zrazu sa mi pred očami vynoril obraz, ako si ju odbaluje a hneď nastrieka na krk a ja ho ovoniavam.
Otvorili sa vchodové dvere. "Som domáá!" kričal Liam.
Rýchlo som sa za ním rozbehla. "Ja... dala som ti ju k narodeninám však?" ukázala som mu voňavku.
"No, áno dala. Ako v... Už si si spomenula?" vyhŕkol.
"Nie tak celkom, vynoril sa mi pred očami jeden obraz, keď som zacítila tú vôňu," šťastne som sa usmievala. Cúvala som do obývačky, aby som naňho mala výhľad a potkla som sa o sedačku. Dopadla som rovno na roh stolíka a narazila si ľavý spánok. Liam sa ku mne hneď zohol. "Si v poriadku?"
No ja som ho nevnímala, ponorila som sa do sveta náhlych spomienok. Prichádzali rad za radom, úplne od začiatku.
Vrátila som sa domov. Teda vlastne do môjho a Liamovho domčeka. Nevedela som ani, ako sa k nemu mám chovať. V kútiku duše som cítila, že ho ľúbim, ale nemohla som sa k tomu prinútiť. Myslela som len na Harryho. Ty tupaňa prestaň! Ľúbiš Liama, si s ním zasnúbená! nadávala som si v duchu. Ale nepamätám si to. Čo mám spraviť? Svadba sa odložila na neurčito, ako som si už domyslela.
Liam už vôbec nevedel ako sa ku mne má chovať. Pred spaním si zobral zo spálne paplón a zišiel do obývačky. Chcela som ho zastaviť, ale iba som ako taká krava sedela posteli a hypnotizovala stenu. Som zo seba taká zmätená. Síce mi vysvetlili, ako sa to všetko stalo, ale neviem, čo som cítila. Ako keby strácam samu seba. Komu mám veriť? Ani som si neuvedomila, že som začala plakať. Skrútila som sa pod paplónom, rukami si objala kolená a snažila sa zaspať.
Ráno som odťapkala do kuchyne, kde ma čakali lievance a lístoček od Liama. Stálo na ňom, že sa vráti až večer.
Naliala som si do poháru pomarančový džús a z obývačky si zobrala knihu. Bosá som precupkala k hojdacej sieti a pohodlne sa usalašila. Až o tri hodiny som si uvedomila, že na mňa praží slnko a škvŕka mi v bruchu. Vrátila som sa dnu a začala s prípravou obedu. Nachystala som si iba zeleninový šalát, na nič iné som nemala chuť. Sadla som si za jedálenský stôl a pozorne som si prehliadala každý detail. Tamtie závesy som určite vyberala ja a televízor sem dal určite Liam. Snažila som sa spomenúť kedy, ale nič neprichádzalo. Žiadny náznak, ani útržok spomienky, ktorá by mi napovedala, že sa mi to všetko iba nesníva.
Potom som si do prehrávača dala CD Eda Sheerana a upratala celý dom. Dotýkala som sa vecí, akoby mi to pomohlo oživiť spomienky. Bola som už zúfalá, na nič som si nepamätala. Na stole som zbadala Liamovu voňavku, tak som si privoňala. Zatvorila som oči a zrazu sa mi pred očami vynoril obraz, ako si ju odbaluje a hneď nastrieka na krk a ja ho ovoniavam.
Otvorili sa vchodové dvere. "Som domáá!" kričal Liam.
Rýchlo som sa za ním rozbehla. "Ja... dala som ti ju k narodeninám však?" ukázala som mu voňavku.
"No, áno dala. Ako v... Už si si spomenula?" vyhŕkol.
"Nie tak celkom, vynoril sa mi pred očami jeden obraz, keď som zacítila tú vôňu," šťastne som sa usmievala. Cúvala som do obývačky, aby som naňho mala výhľad a potkla som sa o sedačku. Dopadla som rovno na roh stolíka a narazila si ľavý spánok. Liam sa ku mne hneď zohol. "Si v poriadku?"
No ja som ho nevnímala, ponorila som sa do sveta náhlych spomienok. Prichádzali rad za radom, úplne od začiatku.
pondelok 2. apríla 2012
Strange Way Of Life 19.
Beth
Tá správa ma rozrušila. Doktor si to všimol a privolal sestričku. Tá mi do ruky pichla striekačku a po celom tele sa mi rozliali účinky lieku na spanie. Viečka mi oťaželi a chcela som ešte niečo povedať, ale plietol sa mi jazyk.
Keď som sa opäť prebrala, nad hlavou sa mi skláňali známe osoby. Vyľakane som sa strhla.
"Už je hore?" ozvala sa Nicole.
"Hej je, myslím, že sa nás zľakla," sykol Louis.
"Vážne Tomlinson? To mám šťastie, aspoň viem, že žijem," môj chabý pokus o žart im na tvárach vyčaril úsmevy. Nechápala som ako sa mi do izby narvali šiesti, a prečo ich sem vôbec pustili. Akurát čo mi sestričky zbytočne robia šoky.
"Ja naozaj nič nechápem," opäť sa mi začali liať slzy. "Prosím, vysvetlite mi to niekto."
Vymenili si významné pohľady a Harry začal rozprávanie.
(pozn. autora: tie spomienky tam ešte budú, tak ich nebudem dávať sem, nebojte sa, všetko sa dozviete ;) )
Zrazu sa do izby vrútila sestrička.
"A von! Povedala som maximálne 15 minút a už ste tu najmenej hodinu!"
Ospravedlňujúco sa usmiali a všetci ma jemne objali. Teplo ich tiel mi dodávalo pocit, že nie som na tomto svete sama. Rodičia nemohli prísť, mali ešte nejaké povinnosti v práci, ako som sa dozvedela. Mierne ma to naštvalo, ale chápem ich.
Naskytol sa mi pohľad na okno, kde boli vo váze tulipány. Moje obľúbené. Povedala som sestričke, nech mi ich podá a privoňala som k nim. Svieža vôňa vo mne prebudila spomienky na detstvo. Všimla som si vytŕčajúci lístoček.
Viem, ako ich máš rada. Asi si nespomenieš na to, ako si ma ľúbila, ale stále v to dúfam. Ver mi, že ja ťa nikdy neopustím. Liam
Ach, zase tie hlúpe slzy. Ale som z toho stále mimo. Môže sa moje srdce rozdeliť na dve polovice a ľúbiť dvoch ľudí naraz? Prečo som sa rozhodla ako som sa rozhodla? Už sa nevyznám ani sama v sebe. Len dúfam, že sa to vyrieši.
Tá správa ma rozrušila. Doktor si to všimol a privolal sestričku. Tá mi do ruky pichla striekačku a po celom tele sa mi rozliali účinky lieku na spanie. Viečka mi oťaželi a chcela som ešte niečo povedať, ale plietol sa mi jazyk.
Keď som sa opäť prebrala, nad hlavou sa mi skláňali známe osoby. Vyľakane som sa strhla.
"Už je hore?" ozvala sa Nicole.
"Hej je, myslím, že sa nás zľakla," sykol Louis.
"Vážne Tomlinson? To mám šťastie, aspoň viem, že žijem," môj chabý pokus o žart im na tvárach vyčaril úsmevy. Nechápala som ako sa mi do izby narvali šiesti, a prečo ich sem vôbec pustili. Akurát čo mi sestričky zbytočne robia šoky.
"Ja naozaj nič nechápem," opäť sa mi začali liať slzy. "Prosím, vysvetlite mi to niekto."
Vymenili si významné pohľady a Harry začal rozprávanie.
(pozn. autora: tie spomienky tam ešte budú, tak ich nebudem dávať sem, nebojte sa, všetko sa dozviete ;) )
Zrazu sa do izby vrútila sestrička.
"A von! Povedala som maximálne 15 minút a už ste tu najmenej hodinu!"
Ospravedlňujúco sa usmiali a všetci ma jemne objali. Teplo ich tiel mi dodávalo pocit, že nie som na tomto svete sama. Rodičia nemohli prísť, mali ešte nejaké povinnosti v práci, ako som sa dozvedela. Mierne ma to naštvalo, ale chápem ich.
Naskytol sa mi pohľad na okno, kde boli vo váze tulipány. Moje obľúbené. Povedala som sestričke, nech mi ich podá a privoňala som k nim. Svieža vôňa vo mne prebudila spomienky na detstvo. Všimla som si vytŕčajúci lístoček.
Viem, ako ich máš rada. Asi si nespomenieš na to, ako si ma ľúbila, ale stále v to dúfam. Ver mi, že ja ťa nikdy neopustím. Liam
Ach, zase tie hlúpe slzy. Ale som z toho stále mimo. Môže sa moje srdce rozdeliť na dve polovice a ľúbiť dvoch ľudí naraz? Prečo som sa rozhodla ako som sa rozhodla? Už sa nevyznám ani sama v sebe. Len dúfam, že sa to vyrieši.
sobota 31. marca 2012
Strange Way Of Life 18 2/2
No... je to divné, ja viem :) Ale všetko sa vysvetlí, nebojte sa :)
Stále nie som s touto časťou spokojná, ale čo už narobím? :) Hope you'll like it ;)♥♥
Teda, aspoň som si myslela, že som zomrela. Počula som množstvo hlasov, ale ako keby prichádzali z obrovskej diaľky.
"Elizabeth, nesmieš to vzdať, rozumieš?!" Ani obrovská zúfalosť v tom hlase ma nemohla vytrhnúť z tranzu. Nemohla som sa hýbať, nemohla som kričať, že budem v poriadku. Cítila som silné búšenie v ľavom spánku a potom ticho.
Neviem, ako dlho som bojovala sama so sebou, jediné čo viem je, že som si priala zomrieť, i keď ma ubíjala skutočnosť, že na svete nechám všetkých, čo milujem. Pred očami sa mi objavovali tváre. Moja rodina, Nicole a chlapci. Moji chlapci. Opäť som chcela kričať, ale nejaká neznáma sila ma pripútala k zemi.
Oslepilo ma ostré biele svetlo. Prudko som otvorila oči a vzápätí ich prižmúrila. Nadýchla som sa sterilného nemocničného pachu a zaostrila na osobu sediacu pri posteli.
"Liam? Kde je Harry?"
Zdalo sa mi to, alebo som v jeho očiach zazrela zúfalstvo a bolesť?
"Harry je doma. Ja som tu s tebou. Nepamätáš si?"
Čo si mám pamätať? "On je predsa môj priateľ, nie? Mal by tu so mnou byť."
Nie, nezdalo sa mi to. Bolesť v jeho očiach je ešte výraznejšia a teraz sa tam objavili slzy.
"Ty si to vážne nepamätáš," šepol skôr pre seba, ako pre mňa. "Si so mnou zasnúbená a čakáme die..." tu sa mu zlomil hlas. Opatrne mi zdvihol k očiam moju ruku a na prste sa zablysol krásny prsteň s diamantom uprostred. Bol mi voľný, asi som veľa schudla.
Nechápavo som sa naň mračila a pohľad mi zaletel na brucho. Dieťatko? Tak kde mám potom vypuklé bruško? A vtedy mi to došlo.
"Nie," šepla som a oči sa mi zaliali slzami.
Liam sa postavil zo stoličky a pobral sa k dverám. Ešte sa na mňa obzrel, akoby chcel niečo povedať, ale nakoniec stlačil kľučku a vyšiel z izby. Chcela som naňho zakričať, nech zostane a vysvetlí mi to, no hlas ma zradil.
Slzy mi stekali po spánkoch do vlasov a chcela som si ich utrieť, no nemala som silu zdvihnúť ruku.
Ja chodím s Harrym. Ako je možné, že som zasnúbená s Liamom a čakali sme dieťa? Minulý čas v tej vete ma zabolel. Ničomu som nerozumela. Čo sa to dopekla deje? Z chodby bolo počuť zvýšený hlas, asi Liama. Vošiel dnu aj s doktorom.
"Pán doktor, ktorý je rok?" chcela som povedať poriadne nahlas, no iba som zachripela.
"2017," usmial sa na mňa.
"To nie je možné, je rok 2012!"
Liam
Vyhľadal som jej doktora.
"Povedali ste, že si to bude pamätať!" skríkol som naňho.
"Ukľudnite sa pán Payne, povedal som, že si to možno bude pamätať. Ako je na tom?"
"Vyzerá to, že sa vrátila do obdobia pred piatimi rokmi. A práve prišla na to, že čakala dieťa a už ho nemá."
Myslí si, že chodí s Harrym a mňa neľúbi. Prečo je to tak? Musel som ju skoro stratiť a teraz je už úplne mimo dosahu. Je tu síce ešte nádej, že si spomenie, ale je veľmi malá. Držím sa jej ako topiaci slamky. Strašne v to dúfam, milujem ju.
Stále nie som s touto časťou spokojná, ale čo už narobím? :) Hope you'll like it ;)♥♥
Teda, aspoň som si myslela, že som zomrela. Počula som množstvo hlasov, ale ako keby prichádzali z obrovskej diaľky.
"Elizabeth, nesmieš to vzdať, rozumieš?!" Ani obrovská zúfalosť v tom hlase ma nemohla vytrhnúť z tranzu. Nemohla som sa hýbať, nemohla som kričať, že budem v poriadku. Cítila som silné búšenie v ľavom spánku a potom ticho.
Neviem, ako dlho som bojovala sama so sebou, jediné čo viem je, že som si priala zomrieť, i keď ma ubíjala skutočnosť, že na svete nechám všetkých, čo milujem. Pred očami sa mi objavovali tváre. Moja rodina, Nicole a chlapci. Moji chlapci. Opäť som chcela kričať, ale nejaká neznáma sila ma pripútala k zemi.
Oslepilo ma ostré biele svetlo. Prudko som otvorila oči a vzápätí ich prižmúrila. Nadýchla som sa sterilného nemocničného pachu a zaostrila na osobu sediacu pri posteli.
"Liam? Kde je Harry?"
Zdalo sa mi to, alebo som v jeho očiach zazrela zúfalstvo a bolesť?
"Harry je doma. Ja som tu s tebou. Nepamätáš si?"
Čo si mám pamätať? "On je predsa môj priateľ, nie? Mal by tu so mnou byť."
Nie, nezdalo sa mi to. Bolesť v jeho očiach je ešte výraznejšia a teraz sa tam objavili slzy.
"Ty si to vážne nepamätáš," šepol skôr pre seba, ako pre mňa. "Si so mnou zasnúbená a čakáme die..." tu sa mu zlomil hlas. Opatrne mi zdvihol k očiam moju ruku a na prste sa zablysol krásny prsteň s diamantom uprostred. Bol mi voľný, asi som veľa schudla.
Nechápavo som sa naň mračila a pohľad mi zaletel na brucho. Dieťatko? Tak kde mám potom vypuklé bruško? A vtedy mi to došlo.
"Nie," šepla som a oči sa mi zaliali slzami.
Liam sa postavil zo stoličky a pobral sa k dverám. Ešte sa na mňa obzrel, akoby chcel niečo povedať, ale nakoniec stlačil kľučku a vyšiel z izby. Chcela som naňho zakričať, nech zostane a vysvetlí mi to, no hlas ma zradil.
Slzy mi stekali po spánkoch do vlasov a chcela som si ich utrieť, no nemala som silu zdvihnúť ruku.
Ja chodím s Harrym. Ako je možné, že som zasnúbená s Liamom a čakali sme dieťa? Minulý čas v tej vete ma zabolel. Ničomu som nerozumela. Čo sa to dopekla deje? Z chodby bolo počuť zvýšený hlas, asi Liama. Vošiel dnu aj s doktorom.
"Pán doktor, ktorý je rok?" chcela som povedať poriadne nahlas, no iba som zachripela.
"2017," usmial sa na mňa.
"To nie je možné, je rok 2012!"
Liam
Vyhľadal som jej doktora.
"Povedali ste, že si to bude pamätať!" skríkol som naňho.
"Ukľudnite sa pán Payne, povedal som, že si to možno bude pamätať. Ako je na tom?"
"Vyzerá to, že sa vrátila do obdobia pred piatimi rokmi. A práve prišla na to, že čakala dieťa a už ho nemá."
Myslí si, že chodí s Harrym a mňa neľúbi. Prečo je to tak? Musel som ju skoro stratiť a teraz je už úplne mimo dosahu. Je tu síce ešte nádej, že si spomenie, ale je veľmi malá. Držím sa jej ako topiaci slamky. Strašne v to dúfam, milujem ju.
Strange Way Of Life 18. 1/2
Och, mne je strašne ľúto, že som nič nepridala :( Toto je taká kratučká, ale večer bude dlhá :)
Prosím, nezabite ma za túto časť, ale ja to musím tak spraviť :)
O 5 rokov
Vybehla som z dverí a nevnímala ako na mňa kričí.
"Beth, počkaj! Prepáč!"
Bezcieľne som sa motala po uličkách a premýšľala. Tvárila som sa, že nevidím, ako za mnou ide a snaží sa ma chrániť. Pred čím? Pred samým sebou? Nechápala som to.
So slzami v očiach som sa rozbehla cez cestu a nevšimla si, ako sa na mňa rúti biely kamión. Zostala som ležať na ceste, okolo mňa sa zhŕkli ľudia. Ja som posledný krát vyhľadala pár očí najkrajšej hnedej farby.
"Ľúbim ťa, Liam," šepla som a potom som zomrela...
Prosím, nezabite ma za túto časť, ale ja to musím tak spraviť :)
O 5 rokov
Vybehla som z dverí a nevnímala ako na mňa kričí.
"Beth, počkaj! Prepáč!"
Bezcieľne som sa motala po uličkách a premýšľala. Tvárila som sa, že nevidím, ako za mnou ide a snaží sa ma chrániť. Pred čím? Pred samým sebou? Nechápala som to.
So slzami v očiach som sa rozbehla cez cestu a nevšimla si, ako sa na mňa rúti biely kamión. Zostala som ležať na ceste, okolo mňa sa zhŕkli ľudia. Ja som posledný krát vyhľadala pár očí najkrajšej hnedej farby.
"Ľúbim ťa, Liam," šepla som a potom som zomrela...
pondelok 26. marca 2012
Som opäť odveci ;)
Soo... konečne som videla The Hunger Games :)) Isto ste to už videli viaceré z vás, a tie čo nie - SILNO ODPORÚČAM!
Spokojne môžem prehlásiť, že je to BEST MOVIE EVER!
Zastreľte ma :D ale vážne, jeden z najlepších filmov, čo som v poslednom čase videla ;) a verte mi, tých bolo dosť :)
Zajtra asi nevstanem do školy, ale stálo to za to :)
Na konci len že O.o to už? a nič viac? :D chcem pokračko! :D
Ešte doteraz som z toho vyklepaná :D
Luv it ♥♥
Spokojne môžem prehlásiť, že je to BEST MOVIE EVER!
Zastreľte ma :D ale vážne, jeden z najlepších filmov, čo som v poslednom čase videla ;) a verte mi, tých bolo dosť :)
Zajtra asi nevstanem do školy, ale stálo to za to :)
Na konci len že O.o to už? a nič viac? :D chcem pokračko! :D
Ešte doteraz som z toho vyklepaná :D
Luv it ♥♥
nedeľa 25. marca 2012
Strange Way Of Life 17.
Prepáčte, že som nič nepridala, ale mala som tu kamarátku. Navyše nedostatok spánku spôsobil výpadok v mojej fantázii a veľmi sa za to ospravedlňujem.
P.S.: Tento diel by som chcela venovať mojej živej Nicole :) :-* Dúfam, že ti to takto stačí ;D
P.P.S.: ZASE neskutočne ďakujem za vaše komentáre :) Na Beth a Harryho úchylné podrobnosti si ešte počkáte, ale máme tu Nicole a Nialla :D Síce nič moc, ale to vám musí stačiť :D Totiž tieto podrobnosti mi moc nejdú :D Taký dlhší diel, aby som vám to vynahradila ;)♥♥♥ ešte raz ĎAKUJEM všetkým, čo si nájdu čas a prečítajú si to ;))
Zrazu nám do izby vtrhol Louis.
"Hééj ľudia, pohnite-éé..." zakričal a vyvalil oči. Vystrelil z izby a počuli sme dupot po schodoch a potom tresk. Rýchlo sme vybehli na chodbu a uvideli Louisa, ako sa zviecha zo zeme. Pravdepodobne hodil držku.
"Ja som vám to vravel! Viete čo robili? Chystali sa robiť mrkvy! Zayn navaľ prachy!"
"Aké prachy?" opýtal som sa ho.
"Stavili sme sa. Ja som vravel, že sa dáte dokopy hneď ako prídeme a Zayn, že až neskôr," s víťazoslávnym úsmevom sa na nás pozrel Louis.
S Beth sme si spravili pohodlie na gauči a niekto zapol domáce kino. Beth nie je ako normálne baby, že by si počas celého hororu zakrývala oči a vrieskala. Asi v polovičke filmu sa začala smiať.
"Čo sa smeješ?" šepol som.
"Veď sa na to pozri, je to úplne absurdné," a znovu vyprskla pri scéne. Kto je tam? Halóo. "Ako keby ti ten vrah odpovie."
Potom čo mi to povedala som sa musel smiať aj ja.
Nakoniec nás Niall vyhodil. So smiechom sme sa hodili na moju posteľ.
"Mne sa ešte nechce spááť. Pustíme si niečo?" pozrela na mňa Beth psími očami.
"Ták trebárs Friends With Benefits?"
"Môže byť," spokojne sa usalašila na mojej hrudi. Pobozkal som ju na temeno hlavy. V tej chvíli som bol šťastný, že ju mám.
Nicole
Raz večer sme sedeli s Niallom v ich obývačke. Bola som zabratá do telky, ani som si nevšimla, že sa ma Niall niečo pýta.
"Láska, počúvaš ma vôbec?"
"Prepáč, čo?" zobrala som si zo stolíka vodu.
"Pýtal som sa, že čo by si povedala na to, keby ťa predstavím rodičom."
Zabehlo mi a Niall mi tresol po chrbte.
"A to ako kedy?" spýtala som sa ešte stále s vyvalenými očami.
"No rozmýšľal som, že zajtra. Dnes je štvrtok, zajtra by si ešte šla do školy a prišli by sme tam neskôr."
Párkrát som zažmurkala, aby som sa spamätala. Asi spoznám Niallových rodičov.
"A čo ak sa im nebudem páčiť?" pípla som.
"Neboj sa, určite budeš. Rodičia by ťa brali aj keby máš tri oči, alebo plutvy, hlavne že som šťastný."
Niall zajednal letenku, o pol piatej sme mal byť v Írsku. Na letisku nás čakal jeho brat Greg.
"Niall, krpec, chýbal si mi!" Objali sa.
"Greg, toto je moja priateľka Nicole."
"Hm, máš vkus brácho," Greg sa na mňa zoširoka usmial a ja som sa začervenala.
Na prvý pohľad mi neprišiel nejak sympatický, ale bol milý.
Prišli sme k útulnému domčeku. Zo záhrady stúpal dym a šírila sa odtiaľ príjemná vôňa mäsa. Vošli sme dnu a tam už bola aj Niallova mamka.
"Zlatíčko, už si doma!" poriadne ho vystískala a videla som, ako sa jej do očí tlačia slzy. "A toto je tá krásna slečna, o ktorej si nám hovoril? Vitaj u nás Nicole, cíť sa ako doma," milo sa usmievala a aj mňa jemne objala. Cítila som, ako zase červeniem.
"Rada vás spoznávam, pani Horanová."
"Ale prosím ťa, volaj ma Maura."
Podala som ruku aj s jeho otcom a s Niallom sme si zaniesli tašky do jeho izby. Obyčajná chlapčenská izba, polepená plagátmi, drevený nábytok a v kúte trónila ešte jeho stará gitara.
Niall sa ani nevybaloval, šli sme sa rovno najesť.
"Bolo to výborné Maura, ďakujem," chválila som ju, keď som jej pomáhala s riadom.
"S tým si nerob starosti, choďte si užiť," zobrala mi z ruky utierku.
Niall vybral zo skrine nejakú deku a ťahal ma za ruku do ich záhrady. Zistila som, že na konci bola nejaká bránička a za ňou les.
Obklopovalo nás ticho, sem-tam narušené šuchotom lístia v korunách stromov. Prišli sme k nejakému jazeru. Niall sa aj s dekou vyškriabal na obrovský balvan a pomohol aj mne.
Opierala som sa o jeho plece a sledovala, ako sa posledné lúče slnka odrážajú na chladnej vode. Jemný vetrík čeril hladinu a ja som pocítila Niallov dych pri mojom uchu.
"Ľúbim ťa, Nicole, tak ako ešte nikoho a nikdy ťa nechcem stratiť," zašepkal. Prebehli mnou zimomriavky.
"Aj ja ťa ľúbim Niall."
Náš jemný bozk sa prehĺbil do vášnivejšieho a Niall zašiel rukou pod moje tričko.
"Nepôjdeme dnu?" spýtal sa s nezbednými iskričkami v očiach.
"A čo tvoji rodičia?"
"Vraveli, že pôjdu na návštevu, aby sme mali súkromie."
Celú cestu naspäť sme sa s Niallom striedavo bozkávali alebo šteklili. Pre istotu zamkol jeho izbu a mne sa rozbúchalo srdce.
Bozkával ma na krku a o chvíľu mi vyzliekol tričko. Trasúcimi sa rukami som mu rozopínala košeľu, zatiaľ čo mi bozkami zasypával brucho. Odleteli aj naše nohavice a spodné prádlo. Vedela som, že to bude najkrajšia noc v mojom živote. Mohli sme sa oddávať svojej vášni, ničím nerušení. Zarývala som Niallovi nechty do chrbta, on mi zase zaboril ruku do vlasov a druhou mi prechádzal po stavcoch. Počula som jeho zrýchlený dych a cítila divý tlkot môjho srdca.
Zvalili sme sa vedľa seba, úplne vyčerpaní.
"Milujem ťa," povedali sme obaja naraz a ja som zaspala na jeho hrudi.
P.S.: Tento diel by som chcela venovať mojej živej Nicole :) :-* Dúfam, že ti to takto stačí ;D
P.P.S.: ZASE neskutočne ďakujem za vaše komentáre :) Na Beth a Harryho úchylné podrobnosti si ešte počkáte, ale máme tu Nicole a Nialla :D Síce nič moc, ale to vám musí stačiť :D Totiž tieto podrobnosti mi moc nejdú :D Taký dlhší diel, aby som vám to vynahradila ;)♥♥♥ ešte raz ĎAKUJEM všetkým, čo si nájdu čas a prečítajú si to ;))
Zrazu nám do izby vtrhol Louis.
"Hééj ľudia, pohnite-éé..." zakričal a vyvalil oči. Vystrelil z izby a počuli sme dupot po schodoch a potom tresk. Rýchlo sme vybehli na chodbu a uvideli Louisa, ako sa zviecha zo zeme. Pravdepodobne hodil držku.
"Ja som vám to vravel! Viete čo robili? Chystali sa robiť mrkvy! Zayn navaľ prachy!"
"Aké prachy?" opýtal som sa ho.
"Stavili sme sa. Ja som vravel, že sa dáte dokopy hneď ako prídeme a Zayn, že až neskôr," s víťazoslávnym úsmevom sa na nás pozrel Louis.
S Beth sme si spravili pohodlie na gauči a niekto zapol domáce kino. Beth nie je ako normálne baby, že by si počas celého hororu zakrývala oči a vrieskala. Asi v polovičke filmu sa začala smiať.
"Čo sa smeješ?" šepol som.
"Veď sa na to pozri, je to úplne absurdné," a znovu vyprskla pri scéne. Kto je tam? Halóo. "Ako keby ti ten vrah odpovie."
Potom čo mi to povedala som sa musel smiať aj ja.
Nakoniec nás Niall vyhodil. So smiechom sme sa hodili na moju posteľ.
"Mne sa ešte nechce spááť. Pustíme si niečo?" pozrela na mňa Beth psími očami.
"Ták trebárs Friends With Benefits?"
"Môže byť," spokojne sa usalašila na mojej hrudi. Pobozkal som ju na temeno hlavy. V tej chvíli som bol šťastný, že ju mám.
Nicole
Raz večer sme sedeli s Niallom v ich obývačke. Bola som zabratá do telky, ani som si nevšimla, že sa ma Niall niečo pýta.
"Láska, počúvaš ma vôbec?"
"Prepáč, čo?" zobrala som si zo stolíka vodu.
"Pýtal som sa, že čo by si povedala na to, keby ťa predstavím rodičom."
Zabehlo mi a Niall mi tresol po chrbte.
"A to ako kedy?" spýtala som sa ešte stále s vyvalenými očami.
"No rozmýšľal som, že zajtra. Dnes je štvrtok, zajtra by si ešte šla do školy a prišli by sme tam neskôr."
Párkrát som zažmurkala, aby som sa spamätala. Asi spoznám Niallových rodičov.
"A čo ak sa im nebudem páčiť?" pípla som.
"Neboj sa, určite budeš. Rodičia by ťa brali aj keby máš tri oči, alebo plutvy, hlavne že som šťastný."
Niall zajednal letenku, o pol piatej sme mal byť v Írsku. Na letisku nás čakal jeho brat Greg.
"Niall, krpec, chýbal si mi!" Objali sa.
"Greg, toto je moja priateľka Nicole."
"Hm, máš vkus brácho," Greg sa na mňa zoširoka usmial a ja som sa začervenala.
Na prvý pohľad mi neprišiel nejak sympatický, ale bol milý.
Prišli sme k útulnému domčeku. Zo záhrady stúpal dym a šírila sa odtiaľ príjemná vôňa mäsa. Vošli sme dnu a tam už bola aj Niallova mamka.
"Zlatíčko, už si doma!" poriadne ho vystískala a videla som, ako sa jej do očí tlačia slzy. "A toto je tá krásna slečna, o ktorej si nám hovoril? Vitaj u nás Nicole, cíť sa ako doma," milo sa usmievala a aj mňa jemne objala. Cítila som, ako zase červeniem.
"Rada vás spoznávam, pani Horanová."
"Ale prosím ťa, volaj ma Maura."
Podala som ruku aj s jeho otcom a s Niallom sme si zaniesli tašky do jeho izby. Obyčajná chlapčenská izba, polepená plagátmi, drevený nábytok a v kúte trónila ešte jeho stará gitara.
Niall sa ani nevybaloval, šli sme sa rovno najesť.
"Bolo to výborné Maura, ďakujem," chválila som ju, keď som jej pomáhala s riadom.
"S tým si nerob starosti, choďte si užiť," zobrala mi z ruky utierku.
Niall vybral zo skrine nejakú deku a ťahal ma za ruku do ich záhrady. Zistila som, že na konci bola nejaká bránička a za ňou les.
Obklopovalo nás ticho, sem-tam narušené šuchotom lístia v korunách stromov. Prišli sme k nejakému jazeru. Niall sa aj s dekou vyškriabal na obrovský balvan a pomohol aj mne.
Opierala som sa o jeho plece a sledovala, ako sa posledné lúče slnka odrážajú na chladnej vode. Jemný vetrík čeril hladinu a ja som pocítila Niallov dych pri mojom uchu.
"Ľúbim ťa, Nicole, tak ako ešte nikoho a nikdy ťa nechcem stratiť," zašepkal. Prebehli mnou zimomriavky.
"Aj ja ťa ľúbim Niall."
Náš jemný bozk sa prehĺbil do vášnivejšieho a Niall zašiel rukou pod moje tričko.
"Nepôjdeme dnu?" spýtal sa s nezbednými iskričkami v očiach.
"A čo tvoji rodičia?"
"Vraveli, že pôjdu na návštevu, aby sme mali súkromie."
Celú cestu naspäť sme sa s Niallom striedavo bozkávali alebo šteklili. Pre istotu zamkol jeho izbu a mne sa rozbúchalo srdce.
Bozkával ma na krku a o chvíľu mi vyzliekol tričko. Trasúcimi sa rukami som mu rozopínala košeľu, zatiaľ čo mi bozkami zasypával brucho. Odleteli aj naše nohavice a spodné prádlo. Vedela som, že to bude najkrajšia noc v mojom živote. Mohli sme sa oddávať svojej vášni, ničím nerušení. Zarývala som Niallovi nechty do chrbta, on mi zase zaboril ruku do vlasov a druhou mi prechádzal po stavcoch. Počula som jeho zrýchlený dych a cítila divý tlkot môjho srdca.
Zvalili sme sa vedľa seba, úplne vyčerpaní.
"Milujem ťa," povedali sme obaja naraz a ja som zaspala na jeho hrudi.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)