Mám niekoľko nových nápadov na ďalšie poviedky, ale nestačí to na dlhú poviedku, tak pridám asi len takých pár častí a potom to ukončím, čo poviete? :) Samozrejme Strange Way Of Life dokončím, nebojte sa ;) A ešte by ma zaujímalo, že s kým by ste chceli aby bola konkrétne táto krátka poviedka :) Prosím, zahlasujte vpravo hore! :) Hope you'll like it ;)
"Tak a dosť!" do mojej izby ráznym krokom vošla Samantha. Prudko otvorila okno a tým do tmavej izby vohnala slnečné svetlo. Moje oči vykúkajúce spod prikrývky neboli zvyknuté na jas, tak som sa rýchlo zakryla. Stiahla zo mňa perinu a tým odhalila stovku vreckoviek pohádzanú kade-tade.
"To stačí! Dnes ideme von a nechcem počuť žiadne námietky!"
"Hej presne tak," ozval sa hlas z chodby a potom bolo počuť dupot dvoch párov nôh smerujúcich k nám. Zbadala som Monicu a Sashu ako sa na mňa zhrozene dívajú.
"Koľko si tu už zavretá? Týždeň?" spýtala sa Sasha.
"Ja si myslím, že skôr dva," poznamenala Monica.
"Babýýý, ja za to nemôžem," zafňukala som a snažila sa získať späť svoju perinu.
Chytili ma za ruky a dotiahli k zrkadlu.
"Pozri sa ako vyzeráš! Ten sviniar ti za to nestojí. My chceme späť starú Christie," vyhlásila Sam.
Bez slova som hľadela na svoj odraz v zrkadle. Opuchnuté červené oči, pod ktorými bola ešte riasenka, strapaté vlasy, pokrčené oblečenie.
"Teraz sa pekne pôjdeš osprchovať, lebo povedzme si úprimne, nevoniaš najlepšie a potom zhodnotíme čo s tebou," krčila nosom Monica a vypoklonkovala ma do kúpeľne.
Horúca voda mi pomohla trochu sa spamätať a zároveň zakryť slzy opäť stekajúce po mojej tvári. Naplakala som už asi za vedro sĺz. Snažila som sa upokojiť, povedala som si, že už preňho neprelejem ani jednu slzu. Keď som vyšla, baby ma posadili na postel a kriticky si ma prehliadali. Sam s Monicou mi rozčesávali vlasy, zatiaľ čo Sasha sa hrabala v skrini a vyhadzovala za seba všetko na čo narazila. Pristáli na mne čierne obtiahnuté minišaty a o chvíľu sa k nim pripojilo béžové sako. Stihla som sa uhnúť skôr než mi do hlavy hodila lodičky. Potom sa venovali mojej tvári. Mejkap dokonale zakryl kruhy pod očami a keď ma postavili pred zrkadlo, skoro som sa nespoznala. Vlasy mi v jemných vlnkách splývali na ramená, dymové líčenie zvýrazňovalo šedé oči. Toto bude ešte zaujímavý večer, pomyslela som si.
streda 11. apríla 2012
sobota 7. apríla 2012
Strange Way Of Life 23.
Fúú, poviem vám, tatranský vzduch ma vážne vyčerpáva :) Som rada, že sa mi podarilo napísať aspoň toto :) Hope you'll like it ;)♥♥
Prechádzala som po rozhorúčenej pláži, pomedzi prsty sa mi tlačili zrnká piesku. Na prste sa mi hompáľali letné sandále a okolo členkov poletovali dlhé šaty. Očarene som sledovala ako slnko padá rovno do nekonečného oceánu. Nechala som jemné vlnky obmývať mi chodidlá a vychutnávala si ten pocit.
Na letisku som si vzala prvý let na ktorý som naďabila. Bol práve do Španielska. Ušla som od toho všetkého a v hlave sa mi konečne podarilo usporiadať si rozlietané myšlienky.
Mobil som mala vypnutý, bolo mi jedno kto sa o mňa bude báť. Nebolo to správne, ale skrátka potrebovala som pauzu.
Nadýchla som sa slaného vzduchu a sadla si na zem. Presýpala som piesok z jednej ruky do druhej a želala si byť jedným zo zrniek. Mimovoľne sa mi pohybovala ruka a potom som sa pozrela na môj výtvor. Bolo to asi desať srdiečok. Nie som normálna. Rýchlym pohybom som to zotrela a postavila sa. Prešla som z piesku na ešte horúcejší betón a opatrnými krokmi našla cestu do hotela.
Po ceste ma upútala pozvánka na plážovú diskotéku. Povedala som si, prečo nie? Potrebujem sa odviazať. V izbe som si iba vzala kabelku a vyrazila.
Pri bare som si dala prvý drink a potom som sa zamiešala do davu. Tancovala som s pár chalanmi, jeden mi kúpil ďalší drink a potom ďalší. Nevnímala som nič, iba búšenie hudby v hlave a miernu otupenosť spôsobenú alkoholom. Jeden obzvlášť šarmantný mladík ma pozval na izbu. Nechala som sa odviesť a zasypávať náruživými bozkami. V hlave sa mi ozval hlások, že to nie je správne. A čo? Mám kopu možností, doma ma síce čakajú dvaja výnimoční chlapci, ale toto je len na jednu noc. Ráno zmiznem a nikto si nič nebude pamätať. Ani som nemala veľmi čas nad tým rozmýšľať a už som ležala nahá v jeho náručí.
Zobudila som sa na to, že mi niekto plesol po tvári. Pootvorila som oči a vedľa seba zbadala ležať hnedovlasého chalana. Dokonca ani neviem jeho meno. Eric? Enrico? Odtlačila som jeho ruku a opatrne sa posadila. Trieštilo mi v hlave, ale matne som si spomínala na včerajšiu noc. Telá natlačené na sebe, teplá ruka zvierajúca moju a ťahajúca ma za sebou. Preboha, čo som to spravila? Nikto sa to nikdy nesmie dozvedieť, zaprisahávala som sa v duchu. Potichu som na seba natiahla moje veci a mrkla na hodinky. Pol šiestej? Ospalo som sa vytackala z toho hotela a snažila sa zorientovať. Našťastie som bola len kúsok od môjho.
Spomenula som si, že mi letí lietadlo. Rýchlo som sa zbalila, nemala som veľa vecí. Akurát pár navyše, čo som si tu dokúpila. Potlačila som zívnutie a zavolala si taxík. Cestu domov som prespala a v Londýne som si našla odparkované auto. Až teraz ma napadlo, aký strach museli všetci ostatní mať, keď som na víkend zmizla. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa psychicky pripraviť na stretnutie s Liamom a Harrym.
Prechádzala som po rozhorúčenej pláži, pomedzi prsty sa mi tlačili zrnká piesku. Na prste sa mi hompáľali letné sandále a okolo členkov poletovali dlhé šaty. Očarene som sledovala ako slnko padá rovno do nekonečného oceánu. Nechala som jemné vlnky obmývať mi chodidlá a vychutnávala si ten pocit.
Na letisku som si vzala prvý let na ktorý som naďabila. Bol práve do Španielska. Ušla som od toho všetkého a v hlave sa mi konečne podarilo usporiadať si rozlietané myšlienky.
Mobil som mala vypnutý, bolo mi jedno kto sa o mňa bude báť. Nebolo to správne, ale skrátka potrebovala som pauzu.
Nadýchla som sa slaného vzduchu a sadla si na zem. Presýpala som piesok z jednej ruky do druhej a želala si byť jedným zo zrniek. Mimovoľne sa mi pohybovala ruka a potom som sa pozrela na môj výtvor. Bolo to asi desať srdiečok. Nie som normálna. Rýchlym pohybom som to zotrela a postavila sa. Prešla som z piesku na ešte horúcejší betón a opatrnými krokmi našla cestu do hotela.
Po ceste ma upútala pozvánka na plážovú diskotéku. Povedala som si, prečo nie? Potrebujem sa odviazať. V izbe som si iba vzala kabelku a vyrazila.
Pri bare som si dala prvý drink a potom som sa zamiešala do davu. Tancovala som s pár chalanmi, jeden mi kúpil ďalší drink a potom ďalší. Nevnímala som nič, iba búšenie hudby v hlave a miernu otupenosť spôsobenú alkoholom. Jeden obzvlášť šarmantný mladík ma pozval na izbu. Nechala som sa odviesť a zasypávať náruživými bozkami. V hlave sa mi ozval hlások, že to nie je správne. A čo? Mám kopu možností, doma ma síce čakajú dvaja výnimoční chlapci, ale toto je len na jednu noc. Ráno zmiznem a nikto si nič nebude pamätať. Ani som nemala veľmi čas nad tým rozmýšľať a už som ležala nahá v jeho náručí.
Zobudila som sa na to, že mi niekto plesol po tvári. Pootvorila som oči a vedľa seba zbadala ležať hnedovlasého chalana. Dokonca ani neviem jeho meno. Eric? Enrico? Odtlačila som jeho ruku a opatrne sa posadila. Trieštilo mi v hlave, ale matne som si spomínala na včerajšiu noc. Telá natlačené na sebe, teplá ruka zvierajúca moju a ťahajúca ma za sebou. Preboha, čo som to spravila? Nikto sa to nikdy nesmie dozvedieť, zaprisahávala som sa v duchu. Potichu som na seba natiahla moje veci a mrkla na hodinky. Pol šiestej? Ospalo som sa vytackala z toho hotela a snažila sa zorientovať. Našťastie som bola len kúsok od môjho.
Spomenula som si, že mi letí lietadlo. Rýchlo som sa zbalila, nemala som veľa vecí. Akurát pár navyše, čo som si tu dokúpila. Potlačila som zívnutie a zavolala si taxík. Cestu domov som prespala a v Londýne som si našla odparkované auto. Až teraz ma napadlo, aký strach museli všetci ostatní mať, keď som na víkend zmizla. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa psychicky pripraviť na stretnutie s Liamom a Harrym.
 |
| Tu je aj outfit, vlastne dva, nevedela som sa rozhodnúť, že ktorý pasuje lepšie ;) Však posúďte sami :) |
štvrtok 5. apríla 2012
Strange Way Of Life 22.
Dnes len taká kratšia, som v Tatrách :) V ďalších dňoch sa mi možno niečo podarí pridať, ale nič nesľubujem ;)♥
"Nicole, požičiaš mi auto?" hodila som na ňu prosebný pohľad.
"A na čo? Kam ideš?"
"Do Holmes Chapel, všetko ti potom vysvetlím, ale potrebujem vypadnúť. Prosím."
Hodila mi kľúče a ja som s víťazoslávnym úsmevom bežala k autu.
V piatok večer bolo na ceste dosť vodičov, ale nevadilo mi to. Spievala som si, aby som prišla na iné myšlienky, riešiť to budem až tam. ´
Zamierila som si to rovno k dedkovmu domu. Privítal ma vrúcnym objatím.
"Bola si za rodičmi?" spýtal sa.
"Nie, potrebujem si niečo vybaviť. Nebude ti vadiť, keď pôjdem hore?"
Najskôr som si prezerala babičkine kresby. Šlo jej to naozaj úžasne. Potom som listovala v rodinných albumoch, hľadala nejakú odpoveď. Ruka mi zastavila nad babičkiným denníkom. Posledná stránka bola prázdna a ja som sa opäť od zúfalstva rozplakala. Neviem, čo som čakala, že nájdem. Možno nejaký odkaz, radu. Slzy kvapkali na papier a na mieste, kam dopadli sa objavoval atrament, formoval sa do slov.
Počúvaj svoje srdce.
"Babi?" šepla som. Žiadna odpoveď. Mám snáď halucinácie? Slová zmizli tak rýchlo, ako sa objavili a ja som prstom prešla po úplne suchej stránke.
Nestačí to. Musím odísť niekam inam, usporiadať si to všetko. Všetko som vrátila späť na miesto a s hlbokým povzdychom zamierila na letisko.
"Nicole, požičiaš mi auto?" hodila som na ňu prosebný pohľad.
"A na čo? Kam ideš?"
"Do Holmes Chapel, všetko ti potom vysvetlím, ale potrebujem vypadnúť. Prosím."
Hodila mi kľúče a ja som s víťazoslávnym úsmevom bežala k autu.
V piatok večer bolo na ceste dosť vodičov, ale nevadilo mi to. Spievala som si, aby som prišla na iné myšlienky, riešiť to budem až tam. ´
Zamierila som si to rovno k dedkovmu domu. Privítal ma vrúcnym objatím.
"Bola si za rodičmi?" spýtal sa.
"Nie, potrebujem si niečo vybaviť. Nebude ti vadiť, keď pôjdem hore?"
Najskôr som si prezerala babičkine kresby. Šlo jej to naozaj úžasne. Potom som listovala v rodinných albumoch, hľadala nejakú odpoveď. Ruka mi zastavila nad babičkiným denníkom. Posledná stránka bola prázdna a ja som sa opäť od zúfalstva rozplakala. Neviem, čo som čakala, že nájdem. Možno nejaký odkaz, radu. Slzy kvapkali na papier a na mieste, kam dopadli sa objavoval atrament, formoval sa do slov.
Počúvaj svoje srdce.
"Babi?" šepla som. Žiadna odpoveď. Mám snáď halucinácie? Slová zmizli tak rýchlo, ako sa objavili a ja som prstom prešla po úplne suchej stránke.
Nestačí to. Musím odísť niekam inam, usporiadať si to všetko. Všetko som vrátila späť na miesto a s hlbokým povzdychom zamierila na letisko.
streda 4. apríla 2012
Strange Way Of Life 21. 2/2
Ďalšiáá :)) Stále mi to pripadá nejaké divné, ale nevadí :) Hope you'll like it ;)♥♥
Našťastie, Liam ma zachytil. Iba som naňho vyplašene pozerala a snažila sa nájsť slová.
"Ja-ťa-asi-zabijem!" nakoniec som zo seba vysúkala.
"Prepáč, myslel som, že si ma počula."
"Asi ťažko. Ani nevieš, ako si ma naľakal," ohnala som sa štetcom a na jeho líci zostal biely fľak. Schytil druhý štetec, namočil ho do farby a fŕkol ho na mňa. A tak sme sa ohadzovali farbou, až nakoniec ma zvalil na zem a začal štekliť. Pomedzi smiech sa mi nejako podarilo postaviť sa a začala som pred ním utekať. Chytil ma okolo pása a zvrtol k sebe. Zrazu som iba pocítila jeho pery na mojich. Ani som si to neuvedomila a bozk som mu opätovala. Po chvíli odtiahol. Myslela som na Harryho. Čo by sa stalo, ak by vedel, že sa bozkávam s jedným z jeho najlepších priateľov?
"Prepáč, ja,... neviem čo to do mňa vošlo," ospravedlňoval sa. Stála som a zarazene naňho zízala. Zvrtol sa na päte a odišiel, bez jediného slova. Asi mu bolo jedno, že je celý od farby, hlavne aby sa odtiaľto dostal.
Čo sa to dopekla stalo? Som veľmi hlúpa? Po pol roku vzťahu s Harrym sa stane toto? Akú máme medzi sebou dôveru? Myslím, že vešať na nos mu to nebudem, znamenalo by to koniec. Ľúbim ho, ale keď som sa bozkávala s Liamom, akoby sa vo mne niečo pohlo. Ako sa mu po tomto pozriem do očí? Teda vlastne obidvom.
Zložila som si tvár do dlaní. Toto sa mi teda prekonať nepodarí.
Napriek tomu som sa opäť stretla s Liamom. Nervózne som zaklopala na jeho izbu. Ozvalo sa tiché ďalej a ja som za sebou zamkla dvere. Posadila som sa k nemu na posteľ.
"Prišla si sa porozprávať?"
Iba som prikývla.
"Tak ešte raz prepáč. Nechcel som nijakým spôsobom ohroziť tvoj vzťah s Harrym, proste som urobil, čo som v ten moment cítil," ani som ho nenechala dohovoriť a vrhla sa na jeho pery.
"Počkaj, čo to robíme?" spýtal sa zmätene pomedzi bozky.
"Skrátka som urobila, čo som práve cítila," napodobnila som ho a rozosmiali sme sa.
Čoraz viac času som strávila s Liamom. Ľúbila som Harryho, ale na druhej strane ma niečo neskutočne ťahalo k Liamovi. Ako môžem byť taká odporná a vodiť ich oboch za nos? Sama sebe som sa hnusila, a pritom som bola strašne zmätená. Cítila som, že keby Harryho skutočne milujem, nestretávam sa Liamom.
Rozhodla som sa, že takto to ďalej nejde. Zbalila som si veci a zamierila na jediné miesto, kde som mohla pokojne popremýšľať.
Našťastie, Liam ma zachytil. Iba som naňho vyplašene pozerala a snažila sa nájsť slová.
"Ja-ťa-asi-zabijem!" nakoniec som zo seba vysúkala.
"Prepáč, myslel som, že si ma počula."
"Asi ťažko. Ani nevieš, ako si ma naľakal," ohnala som sa štetcom a na jeho líci zostal biely fľak. Schytil druhý štetec, namočil ho do farby a fŕkol ho na mňa. A tak sme sa ohadzovali farbou, až nakoniec ma zvalil na zem a začal štekliť. Pomedzi smiech sa mi nejako podarilo postaviť sa a začala som pred ním utekať. Chytil ma okolo pása a zvrtol k sebe. Zrazu som iba pocítila jeho pery na mojich. Ani som si to neuvedomila a bozk som mu opätovala. Po chvíli odtiahol. Myslela som na Harryho. Čo by sa stalo, ak by vedel, že sa bozkávam s jedným z jeho najlepších priateľov?
"Prepáč, ja,... neviem čo to do mňa vošlo," ospravedlňoval sa. Stála som a zarazene naňho zízala. Zvrtol sa na päte a odišiel, bez jediného slova. Asi mu bolo jedno, že je celý od farby, hlavne aby sa odtiaľto dostal.
Čo sa to dopekla stalo? Som veľmi hlúpa? Po pol roku vzťahu s Harrym sa stane toto? Akú máme medzi sebou dôveru? Myslím, že vešať na nos mu to nebudem, znamenalo by to koniec. Ľúbim ho, ale keď som sa bozkávala s Liamom, akoby sa vo mne niečo pohlo. Ako sa mu po tomto pozriem do očí? Teda vlastne obidvom.
Zložila som si tvár do dlaní. Toto sa mi teda prekonať nepodarí.
Napriek tomu som sa opäť stretla s Liamom. Nervózne som zaklopala na jeho izbu. Ozvalo sa tiché ďalej a ja som za sebou zamkla dvere. Posadila som sa k nemu na posteľ.
"Prišla si sa porozprávať?"
Iba som prikývla.
"Tak ešte raz prepáč. Nechcel som nijakým spôsobom ohroziť tvoj vzťah s Harrym, proste som urobil, čo som v ten moment cítil," ani som ho nenechala dohovoriť a vrhla sa na jeho pery.
"Počkaj, čo to robíme?" spýtal sa zmätene pomedzi bozky.
"Skrátka som urobila, čo som práve cítila," napodobnila som ho a rozosmiali sme sa.
Čoraz viac času som strávila s Liamom. Ľúbila som Harryho, ale na druhej strane ma niečo neskutočne ťahalo k Liamovi. Ako môžem byť taká odporná a vodiť ich oboch za nos? Sama sebe som sa hnusila, a pritom som bola strašne zmätená. Cítila som, že keby Harryho skutočne milujem, nestretávam sa Liamom.
Rozhodla som sa, že takto to ďalej nejde. Zbalila som si veci a zamierila na jediné miesto, kde som mohla pokojne popremýšľať.
Strange Way Of Life 21. 1/2
Toto sú Elizabethine spomienky :) Bude ešte pár takých dielov :) Enjoy ;)♥♥
Pozerala som sa ako sa fľaša koly kotúľa k Niallovi, ktorý sedel opretý o stenu. Všetci sme boli napchatí v našej obývačke, vlastne ani neviem prečo.
Niall vzal tú fľašu do ruky, ešte viac ju zahrkal a diabolsky sa usmial.
"Horan, ani to neskúšaj!" vykríkla som. Ale už bolo neskoro. Otvoril to a kola vystrekla von. Na stenu, aj na podlahu. Myslela som, že ho zabijem. Rozbehla som sa do kuchyne pre handry a hodila ich Niallovi do ksichtu.
"To si utrieš! A stenu namaľuješ nanovo, je ti to jasné?! Bože, ani nevieš aké máš šťastie, že sa to nedotklo kníh!"
S vystrašených pohľadom prikývol a pustil sa do utierania. Ostatní sa tam zvíjali smiechom.
"Ešte tu nebývame ani rok!" soptila som.
Nakoniec som sa rozhodla vymaľovať si stenu sama, pretože on by to dokazil. Všetko musí byť dokonalé.
V obchode s farbami som strávila asi hodinu, kým som našla správny odtieň broskyňovej a kúpila si valček. Doma som sa už na obrovský hnedý fľak už ani dívať nemohla. Využila som príležitosť, že Nicole aj chalani boli v práci a pustila sa do toho. Zapla som si MTV a poodsúvala nábytok. Na zem som dala fóliu a prezliekla sa do starého trička.
Maľovala som jedna radosť a popritom som si tancovala. Všimla som si, že aj na strope je malý fľak, tak som pohľadala aj plechovku s bielou farbou a prisunula si k stene stoličku.
S vystrčeným jazykom som sa snažila presne to zamaľovať, pričom som si spievala One Thing. Zrazu som na nohe pocítila studený dotyk ruky. Vykríkla som a spadla...
Pozerala som sa ako sa fľaša koly kotúľa k Niallovi, ktorý sedel opretý o stenu. Všetci sme boli napchatí v našej obývačke, vlastne ani neviem prečo.
Niall vzal tú fľašu do ruky, ešte viac ju zahrkal a diabolsky sa usmial.
"Horan, ani to neskúšaj!" vykríkla som. Ale už bolo neskoro. Otvoril to a kola vystrekla von. Na stenu, aj na podlahu. Myslela som, že ho zabijem. Rozbehla som sa do kuchyne pre handry a hodila ich Niallovi do ksichtu.
"To si utrieš! A stenu namaľuješ nanovo, je ti to jasné?! Bože, ani nevieš aké máš šťastie, že sa to nedotklo kníh!"
S vystrašených pohľadom prikývol a pustil sa do utierania. Ostatní sa tam zvíjali smiechom.
"Ešte tu nebývame ani rok!" soptila som.
Nakoniec som sa rozhodla vymaľovať si stenu sama, pretože on by to dokazil. Všetko musí byť dokonalé.
V obchode s farbami som strávila asi hodinu, kým som našla správny odtieň broskyňovej a kúpila si valček. Doma som sa už na obrovský hnedý fľak už ani dívať nemohla. Využila som príležitosť, že Nicole aj chalani boli v práci a pustila sa do toho. Zapla som si MTV a poodsúvala nábytok. Na zem som dala fóliu a prezliekla sa do starého trička.
Maľovala som jedna radosť a popritom som si tancovala. Všimla som si, že aj na strope je malý fľak, tak som pohľadala aj plechovku s bielou farbou a prisunula si k stene stoličku.
S vystrčeným jazykom som sa snažila presne to zamaľovať, pričom som si spievala One Thing. Zrazu som na nohe pocítila studený dotyk ruky. Vykríkla som a spadla...
utorok 3. apríla 2012
Strange Way Of Life 20.
Aj tak s ňou nie som spokojná ;) Enjoy :)♥♥
Vrátila som sa domov. Teda vlastne do môjho a Liamovho domčeka. Nevedela som ani, ako sa k nemu mám chovať. V kútiku duše som cítila, že ho ľúbim, ale nemohla som sa k tomu prinútiť. Myslela som len na Harryho. Ty tupaňa prestaň! Ľúbiš Liama, si s ním zasnúbená! nadávala som si v duchu. Ale nepamätám si to. Čo mám spraviť? Svadba sa odložila na neurčito, ako som si už domyslela.
Liam už vôbec nevedel ako sa ku mne má chovať. Pred spaním si zobral zo spálne paplón a zišiel do obývačky. Chcela som ho zastaviť, ale iba som ako taká krava sedela posteli a hypnotizovala stenu. Som zo seba taká zmätená. Síce mi vysvetlili, ako sa to všetko stalo, ale neviem, čo som cítila. Ako keby strácam samu seba. Komu mám veriť? Ani som si neuvedomila, že som začala plakať. Skrútila som sa pod paplónom, rukami si objala kolená a snažila sa zaspať.
Ráno som odťapkala do kuchyne, kde ma čakali lievance a lístoček od Liama. Stálo na ňom, že sa vráti až večer.
Naliala som si do poháru pomarančový džús a z obývačky si zobrala knihu. Bosá som precupkala k hojdacej sieti a pohodlne sa usalašila. Až o tri hodiny som si uvedomila, že na mňa praží slnko a škvŕka mi v bruchu. Vrátila som sa dnu a začala s prípravou obedu. Nachystala som si iba zeleninový šalát, na nič iné som nemala chuť. Sadla som si za jedálenský stôl a pozorne som si prehliadala každý detail. Tamtie závesy som určite vyberala ja a televízor sem dal určite Liam. Snažila som sa spomenúť kedy, ale nič neprichádzalo. Žiadny náznak, ani útržok spomienky, ktorá by mi napovedala, že sa mi to všetko iba nesníva.
Potom som si do prehrávača dala CD Eda Sheerana a upratala celý dom. Dotýkala som sa vecí, akoby mi to pomohlo oživiť spomienky. Bola som už zúfalá, na nič som si nepamätala. Na stole som zbadala Liamovu voňavku, tak som si privoňala. Zatvorila som oči a zrazu sa mi pred očami vynoril obraz, ako si ju odbaluje a hneď nastrieka na krk a ja ho ovoniavam.
Otvorili sa vchodové dvere. "Som domáá!" kričal Liam.
Rýchlo som sa za ním rozbehla. "Ja... dala som ti ju k narodeninám však?" ukázala som mu voňavku.
"No, áno dala. Ako v... Už si si spomenula?" vyhŕkol.
"Nie tak celkom, vynoril sa mi pred očami jeden obraz, keď som zacítila tú vôňu," šťastne som sa usmievala. Cúvala som do obývačky, aby som naňho mala výhľad a potkla som sa o sedačku. Dopadla som rovno na roh stolíka a narazila si ľavý spánok. Liam sa ku mne hneď zohol. "Si v poriadku?"
No ja som ho nevnímala, ponorila som sa do sveta náhlych spomienok. Prichádzali rad za radom, úplne od začiatku.
Vrátila som sa domov. Teda vlastne do môjho a Liamovho domčeka. Nevedela som ani, ako sa k nemu mám chovať. V kútiku duše som cítila, že ho ľúbim, ale nemohla som sa k tomu prinútiť. Myslela som len na Harryho. Ty tupaňa prestaň! Ľúbiš Liama, si s ním zasnúbená! nadávala som si v duchu. Ale nepamätám si to. Čo mám spraviť? Svadba sa odložila na neurčito, ako som si už domyslela.
Liam už vôbec nevedel ako sa ku mne má chovať. Pred spaním si zobral zo spálne paplón a zišiel do obývačky. Chcela som ho zastaviť, ale iba som ako taká krava sedela posteli a hypnotizovala stenu. Som zo seba taká zmätená. Síce mi vysvetlili, ako sa to všetko stalo, ale neviem, čo som cítila. Ako keby strácam samu seba. Komu mám veriť? Ani som si neuvedomila, že som začala plakať. Skrútila som sa pod paplónom, rukami si objala kolená a snažila sa zaspať.
Ráno som odťapkala do kuchyne, kde ma čakali lievance a lístoček od Liama. Stálo na ňom, že sa vráti až večer.
Naliala som si do poháru pomarančový džús a z obývačky si zobrala knihu. Bosá som precupkala k hojdacej sieti a pohodlne sa usalašila. Až o tri hodiny som si uvedomila, že na mňa praží slnko a škvŕka mi v bruchu. Vrátila som sa dnu a začala s prípravou obedu. Nachystala som si iba zeleninový šalát, na nič iné som nemala chuť. Sadla som si za jedálenský stôl a pozorne som si prehliadala každý detail. Tamtie závesy som určite vyberala ja a televízor sem dal určite Liam. Snažila som sa spomenúť kedy, ale nič neprichádzalo. Žiadny náznak, ani útržok spomienky, ktorá by mi napovedala, že sa mi to všetko iba nesníva.
Potom som si do prehrávača dala CD Eda Sheerana a upratala celý dom. Dotýkala som sa vecí, akoby mi to pomohlo oživiť spomienky. Bola som už zúfalá, na nič som si nepamätala. Na stole som zbadala Liamovu voňavku, tak som si privoňala. Zatvorila som oči a zrazu sa mi pred očami vynoril obraz, ako si ju odbaluje a hneď nastrieka na krk a ja ho ovoniavam.
Otvorili sa vchodové dvere. "Som domáá!" kričal Liam.
Rýchlo som sa za ním rozbehla. "Ja... dala som ti ju k narodeninám však?" ukázala som mu voňavku.
"No, áno dala. Ako v... Už si si spomenula?" vyhŕkol.
"Nie tak celkom, vynoril sa mi pred očami jeden obraz, keď som zacítila tú vôňu," šťastne som sa usmievala. Cúvala som do obývačky, aby som naňho mala výhľad a potkla som sa o sedačku. Dopadla som rovno na roh stolíka a narazila si ľavý spánok. Liam sa ku mne hneď zohol. "Si v poriadku?"
No ja som ho nevnímala, ponorila som sa do sveta náhlych spomienok. Prichádzali rad za radom, úplne od začiatku.
pondelok 2. apríla 2012
Strange Way Of Life 19.
Beth
Tá správa ma rozrušila. Doktor si to všimol a privolal sestričku. Tá mi do ruky pichla striekačku a po celom tele sa mi rozliali účinky lieku na spanie. Viečka mi oťaželi a chcela som ešte niečo povedať, ale plietol sa mi jazyk.
Keď som sa opäť prebrala, nad hlavou sa mi skláňali známe osoby. Vyľakane som sa strhla.
"Už je hore?" ozvala sa Nicole.
"Hej je, myslím, že sa nás zľakla," sykol Louis.
"Vážne Tomlinson? To mám šťastie, aspoň viem, že žijem," môj chabý pokus o žart im na tvárach vyčaril úsmevy. Nechápala som ako sa mi do izby narvali šiesti, a prečo ich sem vôbec pustili. Akurát čo mi sestričky zbytočne robia šoky.
"Ja naozaj nič nechápem," opäť sa mi začali liať slzy. "Prosím, vysvetlite mi to niekto."
Vymenili si významné pohľady a Harry začal rozprávanie.
(pozn. autora: tie spomienky tam ešte budú, tak ich nebudem dávať sem, nebojte sa, všetko sa dozviete ;) )
Zrazu sa do izby vrútila sestrička.
"A von! Povedala som maximálne 15 minút a už ste tu najmenej hodinu!"
Ospravedlňujúco sa usmiali a všetci ma jemne objali. Teplo ich tiel mi dodávalo pocit, že nie som na tomto svete sama. Rodičia nemohli prísť, mali ešte nejaké povinnosti v práci, ako som sa dozvedela. Mierne ma to naštvalo, ale chápem ich.
Naskytol sa mi pohľad na okno, kde boli vo váze tulipány. Moje obľúbené. Povedala som sestričke, nech mi ich podá a privoňala som k nim. Svieža vôňa vo mne prebudila spomienky na detstvo. Všimla som si vytŕčajúci lístoček.
Viem, ako ich máš rada. Asi si nespomenieš na to, ako si ma ľúbila, ale stále v to dúfam. Ver mi, že ja ťa nikdy neopustím. Liam
Ach, zase tie hlúpe slzy. Ale som z toho stále mimo. Môže sa moje srdce rozdeliť na dve polovice a ľúbiť dvoch ľudí naraz? Prečo som sa rozhodla ako som sa rozhodla? Už sa nevyznám ani sama v sebe. Len dúfam, že sa to vyrieši.
Tá správa ma rozrušila. Doktor si to všimol a privolal sestričku. Tá mi do ruky pichla striekačku a po celom tele sa mi rozliali účinky lieku na spanie. Viečka mi oťaželi a chcela som ešte niečo povedať, ale plietol sa mi jazyk.
Keď som sa opäť prebrala, nad hlavou sa mi skláňali známe osoby. Vyľakane som sa strhla.
"Už je hore?" ozvala sa Nicole.
"Hej je, myslím, že sa nás zľakla," sykol Louis.
"Vážne Tomlinson? To mám šťastie, aspoň viem, že žijem," môj chabý pokus o žart im na tvárach vyčaril úsmevy. Nechápala som ako sa mi do izby narvali šiesti, a prečo ich sem vôbec pustili. Akurát čo mi sestričky zbytočne robia šoky.
"Ja naozaj nič nechápem," opäť sa mi začali liať slzy. "Prosím, vysvetlite mi to niekto."
Vymenili si významné pohľady a Harry začal rozprávanie.
(pozn. autora: tie spomienky tam ešte budú, tak ich nebudem dávať sem, nebojte sa, všetko sa dozviete ;) )
Zrazu sa do izby vrútila sestrička.
"A von! Povedala som maximálne 15 minút a už ste tu najmenej hodinu!"
Ospravedlňujúco sa usmiali a všetci ma jemne objali. Teplo ich tiel mi dodávalo pocit, že nie som na tomto svete sama. Rodičia nemohli prísť, mali ešte nejaké povinnosti v práci, ako som sa dozvedela. Mierne ma to naštvalo, ale chápem ich.
Naskytol sa mi pohľad na okno, kde boli vo váze tulipány. Moje obľúbené. Povedala som sestričke, nech mi ich podá a privoňala som k nim. Svieža vôňa vo mne prebudila spomienky na detstvo. Všimla som si vytŕčajúci lístoček.
Viem, ako ich máš rada. Asi si nespomenieš na to, ako si ma ľúbila, ale stále v to dúfam. Ver mi, že ja ťa nikdy neopustím. Liam
Ach, zase tie hlúpe slzy. Ale som z toho stále mimo. Môže sa moje srdce rozdeliť na dve polovice a ľúbiť dvoch ľudí naraz? Prečo som sa rozhodla ako som sa rozhodla? Už sa nevyznám ani sama v sebe. Len dúfam, že sa to vyrieši.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)