piatok 21. decembra 2012

Let Me Love You 11.



Zobudila som sa celá dolámaná, bolel ma každý sval na tele. Opatrne som pootvorila oči a rozhliadla sa okolo seba. Ako prvé som zbadala Liamovu tvár kúsok od tej mojej. Mal už otvorené oči a díval sa na mňa so sladkým úsmevom na tvári.
Bezmyšlienkovite som natiahla ruku a prešla mu ňou po líci, na ktorom mal jemnučké strnisko. Posunula som ju na spánok a až ku krátkym vlasom. Pod mojimi prstami sa poddali a Liamov úsmev sa ešte rozšíril.
„Dobré ráno,“ šepol.
„Dobré. Ako sa ti spalo?“ spýtala som sa. Ruku som zložila na pokrčenú deku, čo ležala medzi nami, no Liam mi ju vzal do svojej a preplietol nám prsty.
„Možno trochu nepohodlne, ale stálo to za to zobudenie.“ Z úst mi unikol jemný smiech a potriasla som hlavou.
„Ďakujem za ten včerajšok.“
„To bola maličkosť.“
Zostali sme ticho. „Si hladný?“ spýtala som sa Liama, keď mi pohľad spadol na stolík, kde boli pohádzané obaly od čokolády, roztrúsený popkorn a kôpka dévedečiek.
„Trochu,“ pokrčil plecami.
„Tak fajn.“ Zhodila som zo seba deku, postavila sa na nohy a Liama vytiahla za sebou. Skoro som stúpila na termofor, ktorý bol pohodený vedľa gauča. Zdvihla som ho a pomaly prešla smerom do kuchyne. „Mám pravdepodobne dosť prázdnu chladničku, ale chystala som sa na nákup, už asi týždeň, prisahám.“
„A čo si, preboha, jedla?“
„Tak vieš, vzduch a podobne.“
Liam sa zasmial a ja som ho usadila k barovému pultu. Začala som prehrabávať horné skrinky, kde som objavila poloprázdne vrecko s cereáliami a v chladničke škatuľu mlieka. Opatrne som mlieko ovoňala, našťastie nevyzeralo pokazené, tak som to položila pred Liama a prehrabla si vlasy. Až teraz som si uvedomila, ako hrozne musím vyzerať. „Najedz sa, ja sa idem... eh... dať trochu do poriadku.“
Rýchlo som vybehla do mojej izby, z tadiaľ do kúpeľne, potom horúčkovito naspäť do izby. Vzala som si čisté tričko, tepláky a gumičku do vlasov. Studenou vodou som si opláchla tvár, a vzápätí sa uvidela v zrkadle. Pod očami som mala čierny zvyšok maskary, líca červené, pery vysušené. Rýchlymi pohybmi som sa teda odmaľovala, prečesala si vlasy a natiahla na seba čisté veci.
Po ceste do kuchyne som si vlasy zopla do konského chvosta, a zaviazala si šnúrku na teplákoch. Liam sedel tak isto, ako som ho nechala, pokojne prežúval a bol... bez trička. „Liam?“ Hlas som mala vyšší, ako som pôvodne plánovala.
„Čo?“ pohľad mu padol na jeho nahú hruď, „aha. No máš tu teplo, prepáč. Ak ti to vadí, oblečiem sa...?“ Vyslovil to skôr ako otázku, no ja som rýchlo pokrútila hlavou a otočila sa ku skrinkám, aby nevidel moju rozpálenú tvár.
Rukami som sa chytila kredenca a zahľadela sa von oknom. O chvíľu som počula odsúvanie stoličky a Liam zastal tesne za mnou.
„Tia?“ spýtal sa potichu a položil mi ruky na boky.
„Áno?“
 „Tak som rozmýšľal... vieš, chcel by som ťa zobrať na nejaké poriadne rande, ale...“ nedokončil, ja som sa otočila k nemu a pozrela mu do očí. Uvedomila som si, ako blízko pri sebe stojíme a dych sa mi zasekol v hrdle.
„Viem. To je v poriadku.“ Nechtami som mu prešla po ruke a usmiala sa.
Preskočila som pohľadom na jeho pery, potom som sa mu znovu zadívala do očí. Ani neviem ako sa to stalo. V jednu chvíľu sme sa na seba dívali, skúmali jeden druhému tvár. A v druhej ma pevne držal v náručí, s perami pritisnutými na mojich, skusmo ma bozkával.
Nebol to ten najlepší bozk, čo som v živote dostala. Ale napriek tomu som v ňom pocítila niečo zvláštne. Doslova som sa roztopila Liamovi v náručí, a naskočili mi zimomriavky, keď ma jemne hladkal po chrbte. Ja som mu nechtami prebehla po odhalenom krku, cítila som, že aj on má husiu kožu.
S jedným jemným bozkom na spodnú peru sa odtiahol a ja som naširoko otvorila oči.
„Uh,“ vydýchla som.
„Ja viem,“ prikývol a znovu ma pohladil po chrbte. Jeho hnedé oči doslova žiarili, a keď sa na mňa usmial, zovrelo mi žalúdok. Nebol to nepríjemný pocit, práve naopak.
Objala som ho okolo pása a položila si hlavu na jeho nahú hruď. Počúvala som tlkot jeho srdca a ten môj sa pomaly upokojoval. On ma pobozkal do vlasov a oprel si bradu o vrch mojej hlavy.
„Zostaneš tu ešte?“ zamrmlala som.
„Pravdaže.“


Našla som moju Cynthiu, tak dúfam, že vám nepokazím predstavy :) Nemala som ani poňatia, ako vyzerá, písala som len tak naslepo :D čo poviete?




13 komentárov si poprosím.

14 komentárov:

  1. Prekrásne...♥ Cynthia je strašne krásna, úplne sa k Liamovi hodí :) Stále len chválim, ja viem, ale asi by som na žiadnu kritiku neprišla :D Tvoj spôsob písania je taký... jedinečný :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. krásna :*...a Cynthia je krásna takto nejak si ju aj ja predstavujem :D...a krasne tesim sa na dalsiu -N

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Čítam vela vela ff;ale táto ako jedna z mnohých ma drží.Je to iné,jedinečné a krásne a neviem sa dočkať ďalšej časti :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. áááá :) ale toto je dokonalosť:) krásne :) šupito ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. :OO ono je to Katie riadne suprovéé! :)
    *Denisa*

    OdpovedaťOdstrániť
  6. kráááásne len tak ďalej :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. :OO doufam ze bude co nejdriv dalsi!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. :O Dokonalá! :) a Cynthia? Presne podľa mojích predstáv! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. ooooo :OO dokonalé to je :) krásne :) úúžasné :) prosím si čo najskor ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Krása :) Dokonalé, len tak ďalej.

    OdpovedaťOdstrániť