Let Me Love You 09.

Enjoy♥

A keď som myslela, že som tie dva týždne, čo sme sa poznali, už zatlačila do toho najzadnejšieho kúta mojej mysle, objavil sa vo dverách...

Okamžite som mu ich zabuchla pred nosom, no nepodarilo sa mi to úplne, pretože do škáry strčil špičku topánky a zatlačil na ne.

„Čo tu chceš?“ precedila som cez zuby a stále sa snažila tlačiť dverami proti jeho sile. Nebudem naňho kričať, normálne ho pošlem dočerta.

„Cynthia, vypočuj ma.“

„Nie, choď preč.“

„Prosím.“

„Vážne si myslíš, že som až taká hlúpa? Odíď.“

„Ja sa sem kľudne budem dobýjať aj do zajtra. Dobre vieš, že nemáš takú silu.“

„Ale čo?“ vydýchla som. Sama som cítila, že sa pomaly poddávam a dvere sa odchyľujú čoraz viac. Nemienila som to však úplne vzdať. „Ako si sa vlastne dostal až sem?“

„Jedna tvoja milá suseda ma pustila. No tak, Tia, otvor.“ Nechcela som počúvať ten jeho hlas, nechcela som ho vidieť. Vedela som, že akonáhle mu pozriem do očí, zabudnem aj kto som, a čo vlastne robím.

Ďalej som nevládala. Objavilo sa Liamovo koleno, potom prepchal aj bok a nakoniec plece. S pohľadom upretým k zemi som odstúpila a počula, ako za sebou jemne zavrel dvere.

„Nemohol si jednoducho odísť?“ šepla som.

„Nie, ja sa nevzdávam.“ Pocítila som teplo jeho tela, keď sa postavil úplne blízko ku mne, a nos mi naplnila tá dobre známa vôňa. Voňalo tak jeho auto, aj bunda, aj... Cynthia, sústreď sa.

„A vysvetlíš mi, prečo si chcel tak horlivo so mnou hovoriť?“

„Eh... nechceš si na to radšej sadnúť?“

Nadvihla som obočie, čo samozrejme, nemohol vidieť, pretože mi do sklonenej tváre spadli voľné pramienky vlasov. No iba som mykla plecom a zaviedla ho do obývačky.

Sadla som si do kresla, a on na koniec sedačky, čo najbližšie ku mne.

„Máš pekný byt,“ poznamenal len tak akoby mimochodom.

„To ti nepomôže.“ Tentoraz som pohľad zabodla na moje prepletené prsty položené na kolenách.

„Prepáč. No... Manažéri sa so mnou chceli rozprávať. Najskôr som to nepochopil, no čím ďalej, tým viac ma to naštvalo. Oni mi... zakázali sa s tebou stretávať, kvôli Danielle a všetkému, a potom tam prišla ona...“

„Tak celkom tomu nerozumiem,“ prerušila som ho, „vášmu vzťahu s Danielle.“

„Uh... nemal by som ti to hovoriť.“
„Načo si potom tu? Dvere sú tým smerom,“ mávla som rukou.

„Ja... Tia, pozri sa na mňa.“

Potriasla som hlavou. Tú chybu neurobím. Zrazu som pocítila dotyk na kolene a potom ako mi prst zdvíha bradu. Stretla som sa s párom hnedých očí, a okamžite sa mi myšlienky rozutekali do všetkých svetových strán. Prečo som taká slabá? Ako sa mám, preboha, ubrániť

„Nechodíme spolu.“

„Č–čo?“ vyjachtala som zmätene. Za prvé som nevnímala jeho odpoveď, za druhé som jej ani nepochopila.

„My–spolu–nechodíme,“ vyslovil pomaly a ešte stále sa mi díval priamo do očí.

„Teraz už vôbec nechápem.“ Na viac ako šepot som sa nezmohla.

„Rozišli sme sa asi pred dvomi mesiacmi. Neklapalo nám to spolu, no naši manažéri sa rozhodli, že tak ľahko náš vzťah neskončí. Museli sme stále predstierať, že sme spolu, kvôli Daniellinej kariére a fanúšikom. Takže keď sa objavili tie fotky nás dvoch, povedali mi, že sa s tebou stretávať nesmiem. Je mi hrozne ľúto to naše posledné stretnutie...“ Odmlčal sa a ja som sa snažila spracovať všetko, čo mi povedal.

„Vieš, najskôr som ani príliš nepremýšľal nad tým, ale... potom mi došlo, že ty si mi v živote chýbala a keď si odišla tak rýchlo, ako si prišla, neviem... musím ťa mať pri sebe.“

Na moment som zachytila v jeho očiach náznak, akoby niečo skrýval, ale hneď to aj zmizlo. Význam jeho slov sa mi sformoval do myšlienky.

„Takže oficiálne stále chodíš s Danielle, no inak...“ Pri tom som sa začervenala a znovu sa pokúsila skloniť hlavu, ale opäť mi ju zachytil prstom.

„No inak sa budem snažiť stretávať s tebou,“ dokončil. „Tajne.“ Usmial sa. Nemohla som si pomôcť, no úsmev som mu opätovala. Tie iskričky, čo mu zahrali v očiach keď vyslovil posledné slovo mi dodali akúsi vlnu adrenalínu.

Nerozmýšľala som a automaticky ho objala. Potiahol si ma na jeho kolená, ja som sa čelom oprela o jeho plece a on si tvár zaboril do mojich vlasov. Počula som, ako sa zhlboka nadýchol a potom s úľavou vydýchol.

„Ešte stále chceš, aby som odišiel?“ zamrmlal tlmene.

Zasmiala som sa, zavrtela hlavou a vtedy ma stisol okolo pásu ešte silnejšie.