Let Me Love You 07.

Taká som lenivá, že to až možné nie je :D Konečne mám časť, sooo, enjoy♥

Liam

Keď do miestnosti vtrhol Paul a hneď za ním Robert, zmätene som sa obzeral okolo seba. Vytiahli ma z postele, posadili na sedačku a absolútne som nechápal, o čo ide. Rob zúrivo ťukal do tabletu a ticho narúšali iba jeho rýchle prsty pohybujúce sa po ňom.

„Harold je už hore?“ spýtal sa Paul a skúmavo si ma obzeral. Pokrčil som plecami, nemal som chuť rozprávať. Rob mi zrazu pod nos strčil tablet, a chvíľu mi trvalo, kým som zaostril na článok. Rýchlo som ho prebehol očami, a čím viac, tým ďalej som sa mračil.

„No?“ vyzval ma Paul, „vysvetli to.“

„Čo?“

„Ako to, že sa stretávaš s tou... tou...“

„Cynthiou. Chceš mi to zakázať?“ vybehol som naňho.

„Liam...“ povzdychol si a skontroloval hodinky, „o tomto sme sa už rozprávali.“

„Áno? Kedy? Zaujímavé, že si pamätám na to, ako sme po sebe kričali a na ničom sa nedohodli.“

„Tak?“ Robert zovrel pery a zamračil sa na mňa.

„Robili sme interview.“

„Celý týždeň?“
„Áno.“ Vo vnútri mňa to vrelo. Nasadil som však pokojný výraz tváre a snažil sa upokojiť.

„Á, tak tu si,“ Paul pozrel za mňa a obrátil som sa práve vtedy, keď dnu vchádzala Danielle.

„Čo tu robí?“

„Prišla sem prebrať tvoje maximálne nevhodné chovanie.“

„Moje nevhodné chovanie?“

Danielle si sadla na koniec gauča, čo najďalej odo mňa a to ma prekvapilo. Keď prehovorila, hlas mala tichý a pokojný a nevenovala mi ani jeden pohľad. „Nemôžeš sa s ňou stretávať.“

„Už aj ty mi budeš hovoriť, čo mám robiť?“ Hlas mi preskočil o oktávu vyššie.

„Už sme to riešili. Nebudeš sa proste kontaktovať s nikým, okrem Danielle. Je to pre vaše dobro.“

„Ako, dopekla, vieš čo je pre moje dobro?“ oboril som sa na Roberta a postavil sa.

„Liam, sadni si.“
„Nesadnem! Neviete, čo je to pre mňa. Budete mi len tak diktovať vlastný život?!“

„Ide o vaše kariéry a fanúšikov.“

„Na tom nezáleží!“

„Nebudeš rozhodovať, či na tom záleží, alebo nie!“ Teraz sa postavil aj Robert, Paul zostal sedieť. Zúrivo som sa pozeral z jedného na druhého, potom sa otočil k Danielle. „A ty sa ma ani nezastaneš?!“
„Nie,“ odvetila ľadovo chladne a ešte stále sa na mňa odmietla pozrieť.

„Dofrasa, čo ti je?!“
„Vieš čo?!“ skríkla a postavila sa. Paul sa ju snažil prerušiť, čo spôsobilo, že sme po sebe začali kričať, polovicu zo slov som nerozumel. Na ten hluk sa v obývačke objavil Harry s Louisom. „Ty! Teba sme tu potrebovali!“ Paul chytil Harryho za plece a posotil ho ku gauču. Ja som sa zamračil na Danielle a kývol hlavou smerom ku chodbe.

Prešla tam za mnou, a ešte som počul Roba, ako kričí: „Nemyslite si, že sme s vami skončili!“
Prekrížil som si ruky na hrudi a pozrel jej do očí. „Tak vysvetlíš mi, čo ťa žerie?“

„Ty si taký neskutočný idiot!“ Udrela ma do pleca a potom znovu a znovu.
„Hej!“

„Vieš čo ma žerie? TY! Všetko je tvoja vina! Nebyť teba, nemala by som pokazený život, a mohla som byť normálna... lenže nie...!“
„Nebyť mňa nikdy nemáš svoju kariéru, a nestaneš sa takou, aká si!“
„Payne, si slepý! Keby aspoň máš potuchy, čo sa deje!“
„Tak mi to vysvetli!“ Zrúkol som na ňu. Ovládla ma zlosť, no potom som v Danielliných očiach zbadal slzy. Zháčil som sa, ale neprestal sa mračiť.

„Kriste, čakala som tvoje dieťa! A kvôli tebe som potratila!“ zakričala z plných pľúc, a neovládateľne sa jej roztriasli plecia. Čakal som, že mi vylepí, no namiesto toho sa rozbehla preč a ja som zostal paralyzovane stáť. Akoby ma niekto ovalil po hlave. Nechápavo som hľadel na miesto, kde pred chvíľou stála. A v myšlienkach mi zostalo len jedno slovo. ČOŽE?...