Let Me Love You 08.

Nooo, pôvodne to tu malo byť asi až v piatok, ale to by som nestíhala, a vystrašil ma komentár od Ajč :D Tento víkend Tatry, s Maruš a pevne dúfam, že sa stretneme :) Možno príde múza, možno časť až v nedeľu alebo pondelok :) 

Liam

Absolútne som netušil, čo mám robiť. Danielline slová sa mi ozývali v hlave, nehýbal som sa. Zaskočilo ma to nepripraveného, a zlosť zo mňa pomaly unikala. Ako v tranze som sa vrátil do obývačke, kde na gauči sedel očividne nazúrený Harry a Paul s Robom naňho zazerali. Louis stál obďaleč so sklonenou hlavou. Keď som zastavil kúsok od neho, všetci štyria na mňa upreli pohľad, skoro až ľútostivý?

„Po...“ hrdlo som mal úplne vyschnuté, musel som si odkašľať, „počuli ste?“ Žalúdok sa mi skrútil do klbka a ruky sa mi roztriasli. Prekrížil som si ich na hrudi a snažil sa nepozerať ani na jedného z nich.

Harry sa postavil a položil mi ruku na plece. „Paul, tebe to povedala?“ šepol som.

„Povedala, ale Liam, nebola to tvoja vina.“

„Vážne? Pred chvíľou mi to vykričala do očí.“

„Mali ste spolu predsa aj iné nezhody.“ Teraz stáli všetci okolo mňa, no stále som sa vyhýbal im očiam.

„O to nejde. Prečo by mi to nepovedala? Bože,“ vydýchol som. Nemohol som tam ďalej byť. Mal som chuť zahrabať sa pod zem a už nikdy odtiaľ nevyliezť. Prudko som sa otočil a nezadržali ma ani ich výkriky.

V izbe som sa zamkol a bezvládne sa hodil na rozostlanú posteľ. Zatvoril som oči. Ignoroval som vytrvalé búchanie na dvere. Aj tak to o chvíľu ustane.

Mihali sa predomnou výjavy Danielle, šťastnej a usmiatej, zamračenej, smutnej. Hádali sme sa pravidelne. Nebolo to také, ako na začiatku, ale ako sa môžete odcudziť od svojej prvej veľkej lásky? Ako prikázať srdcu, čo je správne?

Keď som bol tieto dni s Cynthiou, myslel som, že som to zistil. No teraz. Zmenilo to môj pohľad na Danielle. Keby mi to povedala, možno by sme sa nikdy neprestali stretávať. Nepovedali sme si do očí, že je to rozchod, ale obaja sme to tak cítili. A teraz sa dozviem, že som mal byť otec? A navyše, čo urobiť, keď vám niekto vykričí, že kvôli nemu potratil? Nemohol som tomu uveriť.

Sužovaný nerozhodnosťou som napokon upadol do bezsenného spánku. Zobudilo ma až klopanie na dvere. „Liam? To som ja Harry, otvor. Prosím.“

V ústach som mal sucho a krútila sa mi hlava, keď som prešiel ku dverám. Zámka sa so šťuknutím otvorila a ja som sa posadil naspäť na posteľ. O chvíľu sa matrac prehol pod váhou iného tela a Harry mi položil ruku na chrbát.

„Ako sa cítiš?“ spýtal sa ma. Spomenul som si na všetky tie časy, keď som ja utešoval jeho a pomáhal mu. Nikdy som od neho nechcel, aby mi to oplatil, ale sedel teraz vedľa mňa a nemohol som žiadať viac.

„Pod psa,“ zašomral som pravdivo.

„Počuj, je mi to vážne ľúto...“

„Ak si sem prišiel len aby si ma ľutoval, tam sú dvere,“ vybehol som naňho. Vzápätí ma to zamrzelo, ale nevyzeral, že by sa ho to dotklo.

„Prepáč.“

Chvíľu sme sedeli v tichu, až kým ho neprerušil. „Ľúbiš ju?“

Tá otázka ma prekvapila. „Koho?“ Nemohol mať predsa na mysli Cynthiu, veľmi som im o nej nehovoril...

„Danielle.“

„Ja–ja... neviem. Asi nie.“

„Liam... musíš si byť istý.“ Pohľad som presunul s mojich nôh na ruky a skúmal som si prsty.

„Vážne neviem... Mal si niekedy pocit, že si roztrhnutý na dve polovice, a jedna tvoja polovica chce to, druhá to? Práve tak sa cítim...“

„Ver mi, mal. Vlastne to mám podobne.“

„Čo je podobné tomuto?“ zvýšil som trochu hlas a konečne naňho pozrel. V očiach mal smútok.

„Ja s Taylor... Vlastne som to ešte nikomu nepovedal, ale asi som sa do nej zaľúbil.“

„Vieš, že ju nemám veľmi v láske. Ale prajem ti to kamarát.“

„Nikto nechce aby som s ňou bol.“

„Je to tvoje rozhodnutie.“

„Práveže nie je! Nemôžme dovoliť manažmentu, aby riadili naše životy. Nie je to fér.“ Takže odteraz nikto nebude svojvoľne chodiť s kým chce? Nadiktujú nám, aj koho ľúbiť a koho nie? 

„Tak im to vysvetli! Neznesiem tú bezmocnosť, že majú nad nami moc, že to môžu použiť proti nám!“ Znovu som v sebe pocítili zvyšky zúrivosti. Päsťou som buchol do matraca, až môj mobil nadskočil a s tupým buch dopadol na koberec.

„Musíme byť trpezliví...“

Stalo sa vám už, že ste sa zamilovali do nejakej postavy z knihy? :D Zastávam názor:

Mesto kostí - Cassandra Clare. Patrí do rebríčka najlepších kníh, aké som kedy čítala, rozhodne si ju prečítajte. Zaľúbila som sa hneď na prvých stránkach, do celej knihy, ale najviac do hrdinu - Jacea Waylanda. 

A navyše, vo filme ho hrá Jamie Campbell Bower, pre mňa dokonalý Jace.