Neviem, počkám ešte do Vianoc a potom uvidím...
S povzdychom som si pošúchala unavené oči, ktoré ma
neskutočne pálili a pýtali si odpočinok. Nemohla som si dovoliť spať. Od deviatej
som sedela za počítačom, snažiac sa dopísať to interview, ktoré som mala na
druhý deň odovzdať Mary dokončené, bez najmenšej chybičky. Ale ako som mohla?
Väčšinu času som strávila snívaním s otvorenými očami,
zízajúc do steny a premýšľajúc nad dnešným dňom. Mala som pripravené
všetko, lenže na našom stretnutí sme sa akosi nedržali konceptu mojich otázok,
a namiesto toho rozprávali len tak. O všetkom. On počúval, potom zase
rozprával a myšlienky som mala dopletené úplne inými smermi. Celkovo som
si zaznačila dve vety, a linajkový papier teraz väčšinou pokrývali
nezmyselné čiarky a kvetinky, akési vyjadrenie tých mojich popletených
myšlienok. A jedna z tých viet bola, že už dva roky chodí
s nejakou tanečníčkou.
Mohla som si vymýšľať, alebo jednoducho povedať, že ten
rozhovor nemám. A potom by moja vysnívaná kariéra letela rovnako rýchlo,
ako prišla.
Prehrabla som si vlasy a skontrolovala čas dolu na
obrazovke. Sedela som nad tým už päť hodín. Neuveriteľné. Najradšej by som sa
na to vykašľala a išla spať no nemohla som. A nemala som ani poňatia,
čo urobím.
Zo zúfalstva som vzala do ruky telefón, no potom sa zháčila.
Sú dve hodiny v noci. Určite už spí, a pochybujem, že by mal teraz
náladu na odpovedanie mojich otázok, keď so mnou už strávil pekných pár hodín
len kvôli tomu.
Hlupaňa... to máš za
to, že sa necháš rozptýliť šarmom nejakého speváčika...
Liam
„Och... ako sa volá?“
spýtala sa potichu, po tom, čo som jej povedal, že som zadaný. V tej
chvíli som mal strašnú chuť prezradiť sa a vytresnúť, že to nie je pravda,
ale zahryzol som si do jazyka. Odpil som si z čaju a bez toho, aby
som zdvihol pohľad od šálky som vydýchol: „Danielle.“
Nastalo ticho. „A...
koľko ste už spolu?“
„Budú to dva roky.“
Znovu ten pocit. Payne, všetko pokazíš, nadával som si v duchu...
Neznášal som to. Z duše som nenávidel tú bezmocnosť, že
som sa nemohol posunúť ďalej. Cynthia sa mi vážne zapáčila. A napriek tomu
som jej to nemohol povedať, pretože sa spýtala tú otázku, ktorej som sa čo
najviac snažil vyhýbať.
Tá ľahkosť, s ktorou som sa s ňou rozprával takmer
o všetkom bolo to, čo som dlho hľadal. Alebo to, že sme sa videli po
druhýkrát a bolo to, akoby sa poznáme celý život. Užíval som si chvíle
s ňou, pretože mohli byť prvé aj posledné, čo sme spolu strávili.
Natiahol som sa po mobil, čo ležal na nočnom stolíku
a čo najrýchlejšie som vyťukal esemesku, než som si to stihol
rozmyslieť.
Ahoj Tia, ja viem, je
dosť neskoro ale... spíš?
Roztrasene som vydýchol, mobil si hodil do vrecka pyžamových
nohavíc a potme prešiel do kuchynky. Z obývačky sa ozývalo tlmené
Zaynovo chrápanie. Zase mi vtrhol do apartmánu s ospravedlňujúcim úsmevom
a vedel som, že ide o výhovorku, ktorú tak rád používal. „Vieš, že neznášam, keď s nimi musím po
sexe zaspávať.“ Neveril som, že ide len o to, hlavným dôvodom bolo, že
jednoducho nemal odvahu ráno sa postaviť pred tie dievčatá, ktoré si
v noci doviedol do apartmánu a povedať im, nech odídu; s obľubou
im nechával lístočky na vankúši alebo nočnom stolíku. A keďže moje dvere
boli presne oproti tým jeho, najčastejšie vletel sem.
Oprel som sa o chladničku a zahľadel sa na hodiny.
Myšlienky mi vírili v hlave a už som sa chystal nadávať si, aký som
idiot, keď telefón zavibroval.
Nemôžem spať, ale
Liam... ty si moja záchrana! :)
Čože? Nechápem ťa.
Ten rozhovor do
časopisu. Tak nejako mám z nášho stretnutia zaznačené asi len dve vety
a inak ani neviem, čo som sa ťa pýtala :D Tak pomôžeš mi s tým teraz?
:)...
jééé, úžasné :) veľmi, veľmi, veľmi sa mi to páči :) je to tak krásne :D píšeš úžasne :D
OdpovedaťOdstrániťJe to skvelé :)
OdpovedaťOdstrániťNie nezrus ho...veď tak krásne pises ...:) a ver mi že to určite číta viac ľudí..ale nekomentuju...pises dokonalo a keďže tvoje príbehy milujem tak mi to bude veľmi ľúto...:/ a je to dokonale :) krásne :) joj neskutočne sa teším na ďalšiu časť ;) prosím daj ju čo najskôr :)
OdpovedaťOdstrániťja sice nekomentujem lebo som na to priliš lenivy tvor.. ale čitam stale.. milion krat denne klikam na stranku a pozeram či si nepridala časť lebo pišeš važne super :) takže pokračuj určite! :P
OdpovedaťOdstrániťBože, len to nie! Vážne neviem, čo budem robiť bez tvojho blogu, je to také moje odreagovanie od tohto hnusného sveta.. :) Priznám sa, nechce sa mi často komentovať, no ak to pomôže a poteším ťa tak, ako ty mňa poviedkou, tak dobre ;) D-O-K-O-N-A-L-O-S-Ť! :))
OdpovedaťOdstrániťLucia xx
nezruuus ja to citam stale no nie stale komentujem :L ake je to uzastne kenecne nejaka fanfic s Liamom !!! ak by si este o nejakej vedela napisala by si mi? :) Dakujem :))x
OdpovedaťOdstrániťkrásne:) x
OdpovedaťOdstrániťPriznávam, nekomentujem. Čítam story len na mobile, väčšinou večer a komentovať sa mi vážne nechce.ale jedno viem , neprestávajú písať túto story, Blog len tak zahodiť nemôžes , sľubujem odteraz sa budem snažiť komentovať viacej ;)
OdpovedaťOdstrániťAle veď sa hneď nehnevaj :D :D dobre, mohli by sme sa premôcť a napísať komentár, keď ty píšeš celé časti, ale napríklad ja si časti čítam iba na mobile a cez mobil mi nejdú písať komentáre, neviem čo sa s tým stalo, predtým to išlo.
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že si urobila veľmi dobre, že si začala písať túto poviedku, lebo ani mne sa tá predchádzajúce nepáčila. Bola som v nej úúplne stratená. len tak ďalej ;)
Harlow
neneneee! je to uzasnee:)
OdpovedaťOdstrániťlen prosim ta nic nerus.. ja sem napriklad chodim pravidelne ale nie vzdy sa mi podari napisat komentar.. niekedy na to proste neni cas.. ale citam tvoje poviedky.. a dufam ze v tom budes pokracovat
OdpovedaťOdstrániť