Spider's Web Of Lies 26.

Vlastne som celkom rada, že je táto časť napísaná. Asi vďaka Maruš, lebo čo sme dávali včera už dávno nebolo. Prišlo sa na to, že keďže sú sviatky, je deň aký si zmyslíme, pretože aj tak nesledujeme čas a aj tak polovicu tých prázdnin spíme. Tak sme mali utorok. A dobré časti podľa všetkého vznikajú v utorok.:D Hlavná hrdinka sa odteraz volá Finegar, od čoho sa odvodili ďalšie prezývky, až tamtá krava zabudla, ako sa naša Finny naozaj volá. 
M: "...Vinegar... čipsy Salt&Vinegar"
K: "Vinny, ľúbim ťa... dal by som si čipsy."

Užite si čítanie, tak ako ja som si písanie pri Midnight Memories, z ktorého sa mi páči asi len polovica songov, ale nevadí.:) Happily & Little White Lies

 „Neruším?“ ozve sa za nami, a mňa mykne, pričom Harryho silno potiahnem za vlasy a zrazíme sa nosmi. Obe au zaniknú v hlasnom smiechu. Obzriem sa na Harryho spolubývajúceho, Louisa, ktorý sa snaží na zem rýchlo poskladať všetky papierové tašky, skôr než mu povypadajú z rúk.

Zahanbene si pritisnem dlaň na čelo, a práve vtedy sa dnu začnú valiť iní ľudia. Sú asi traja, ale ja som spanikárená, preto sa snažím nájsť Harryho, no on je už z môjho dosahu. Pri hľadaní únikovej cesty zvažujem aj karatistický kúsok cez konferenčný stolík, pretože inak sa nedá, a nervózne si zahryznem do pery.

„A toto je kto?“ Zrazu si niekto krúti konček mojich vlasov okolo prsta, a ja opatrne zdvihnem pohľad k chalanovi, čo si ma prezerá odhora dolu. Trhne mnou, pričom chrbtom narazím do hrude nejakého ďalšieho cudzinca, ktorý má potetované ruky a týči sa nado mnou minimálne o dve hlavy.

„Ja...“ kokcem sa, zúfalo hľadám Harryho, vysuniem sa z priestoru medzi nimi, cúvnem, a dopadám na gauč, rovno do náručia tomu tretiemu. Tento nevyzerá tak hrozivo, ale napriek tomu vyskočím, akoby ma popálil. Srdce mám v krku, neviem čo urobiť. Pohnem sa za sedačku, nech to vytvorí aspoň nejakú bariéru medzi nami, a práve vtedy sa vynorí Harry z izby, s polo–rozopnutou košeľou a vlasmi, čo sa dajú považovať za učesané v jeho prípade.

Prehodnotí situáciu, môj vyplašený výraz a jeho škeriacich sa kamarátov, a hneď na to je po mojom boku, ochranársky si ma priťahuje za pás bližšie.

„Josh,“ zavrčí, a ja by som sa pri tom zvuku asi striasla lebo, vážne? ale nanešťastie som ešte stále príliš v strese.

„Harry, asi by som už mala...“ zamrmlem, a jeho pohľad je okamžite na mne, obočie zvraštené v sústredení.

„Nezmysel, maličká,“ povie niektorý z nich, na čo sa ohradím že som Finn, a potom sa dnu vovalí kopec ľudí.

„Zostaň. Len chvíľku,“ pritisne mi pery na spánok, len letmý dotyk, ale nepustí ma z náručia.

...

Ukázalo sa, že len chvíľka znamená dosť dlho. Taktiež sa ukázalo, že v tých papierových taškách, čo mal Louis, boli zásoby alkoholu, a prinajmenšom jednu fľašu priniesol každý z účastníkov. Ešte som prišla na to, že vianočné posedenie v Harryho slovníku znamená zraz alkoholikov, a že tí alkoholici sú celkom v pohode, keď sa zapojím do partie. Alkoholom.

Na to, že nepatrím medzi najväčších ľudí toho zvládam celkom dosť.

„Harry... už nie.“ Odtláčam od seba hrdlo fľaše, ale stále so smiechom na perách. Mám pocit, že keby toho vypijem viac, môj žalúdok by to neprežil.

Tváre sa mi zlievajú do jedného, ale napriek tomu sa spokojne zapájam do debaty, ktorá prúdi pomedzi hlasnú hudbu. Harry má buď príliš tolerantných susedov, alebo žiadnych, alebo sú všetci tu.

Pohniezdim sa na jeho kolenách, zatiaľ čo on si odpije aj za mňa, a potom pritlačí vlhké pery na môj krk. Strasie ma, zakloním hlavu tak, že spočíva na jeho pleci, a zatvorím oči. Vychutnávam si pocit jeho pier na odhalenej koži, smerom k mojim ústam, no potom môj točiaci svet dostane nápad.

„Harry... na toto treba... imelo! Veď sú... Vianoce!“ Myšlienka sa mi podarí sformulovať do slov, a ja sa horko–ťažko postavím, načo ho ťahám za sebou. „Kde máte imelo? Nemáte niekto imelo?!“ pýtam sa už trochu zreteľnejšie.

Príde sa na to, že ho musíme ísť ukradnúť na dvere o poschodie vyššie, takže sa polovica ľudí vyhrnie na chodbu, snažiac sa byť nenápadní. Ak ste už videli partiu opitých a rozosmiatych ľudí snažiacich sa byť nenápadní, vedeli by ste, že je to ešte horšie ako keby sa snažili byť nápadní.

Ako prvá schmatnem umelé vetvičky, hoci ich vidím viac–menej rozmazane, a potom sa tackáme späť do bytu.

Harry mi zdvíha ruku s imelom nad hlavu, no ja protestujem, že to nie je správne. Že to musím priviazať. A všetko sa tak točí.

Vyškriabem sa na konferenčný stolík, z ktorého dosiahnem presne na luster, a začnem ho nešikovne viazať. Po každom nepodarenom pokuse ma zachváti smiech, a keď mi spadne na zem, Harry sa poň natiahne a potom ho zdvíha nad naše hlavy.

„Ach, neskoro Finny,“ zatiahne, a ťahá ma k sebe, a ja som konečne raz vyššia než on, a je to sakra dobrý pocit, preto ho objímam okolo krku. Pritíska ma k sebe, a znovu ma bozkáva, na otvorené ústa, zmiešavajú sa nám chute; alkohol, džús a cigarety, a ten kúsok z Harryho, ktorý si vychutnávam všetkými bunkami v tele.

Imelo padá na zem, ignorujeme popiskovanie a výkriky okolo, oddávam sa búšiacej hudbe a obmotávam nohy okolo jeho pásu. Zachytí ma, rukami pod zadkom, a naviguje preč z kruhu ľudí.

Po ceste strácam blúzku, a s ňou aj hlavu, bože, asi som sa z teba zbláznila.

A ozaj, naša Finegar vyzerá asi takto.:) 

A ešte jedno ozaj, článok na nový rok asi nebudem schopná pridať, takže teraz 

HAPPY NEW YEAR

a ďakujem vám za to, že komentujete, a že ste tu so mnou. Vážne úžasné čitateľky♥