Ah, napísala som jednodielovku. Čo je vlastne len výhovorka, aby som nemusela časť.:D Ale tento nápad som mala v hlave už dlho, hoci to opäť nevyšlo ako som plánovala, nevadí.:) A možno som to mohla spraviť inak. A možno to ešte prepíšem... niekedy.
Inak vám ďakujem, že ste stále tu, a že komentujete, ste zlatíčka.:))
(Tak trochu ma inšpiroval tento obrázok, soou, enjoy♥)
a song :)
Keď ju prvýkrát vidí je to ako úder do hlavy, ktorý ho
zanechá paralyzovaného... nie, nie, skôr akoby po celý ten čas kráčal po tenučkom
ľade, ktorý sa pod ním odrazu prepadá, a v studenej vode mu stláča pľúca,
nemôže dýchať... Alebo možno ako úder do žalúdku zmiešaný so silným pocitom
déja vu.
„Volám sa Mark.“ Opäť začali na druhej strane kruhu, Pete
povedal úvodné slovo, a keď všetci súčasne zopakujú nacvičené Ahoj, meno,
Niall sa uzatvára. Mark im povie ako sa jeho mama snažila prekonať chorobu, no
nezvládla to, a potom druhý Mark, čo stále vyzerá prekvapene kvôli svojmu
obočiu, rozpráva o kamarátovi. A potom Logan, ktorého nasleduje Lena.
A ďalší. A potom ona. Ako hurikán rozvíri ten kúsok nehybnosti v celej
miestnosti. Usadí sa oproti nemu, trochu mešká, on však nevníma. Roztvorí oči,
naprázdno zalapá po dychu a snaží sa upokojiť rozbúrený žalúdok.
„Volám sa Anna.“
Zatne si nechty do dlaní, bolesť ho vracia do reality, a potom
si všíma detaily. Hlas má o tóninu nižší, a vlasy sa viac lesknú. Sú
dlhšie o pár centimetrov, a pri končekoch sa točia. Nos je posadený
vyššie, v líci jamka viditeľná pri každom pohybe tváre.
Ani si neuvedomí, že rada prišla naňho. Všetci ho v očakávaní sledujú, a potom sa Pete chce obrátiť na niekoho ďalšieho. A on to chce všetko povedať, prečo sem chodí, prečo tam sedí a mlčí. Pomáha to, aj keď sa presviedča o opaku. Prežívať bolesť ostatných, na chvíľku sa v nej stratiť, namiesto tej vlastnej.
Ani si neuvedomí, že rada prišla naňho. Všetci ho v očakávaní sledujú, a potom sa Pete chce obrátiť na niekoho ďalšieho. A on to chce všetko povedať, prečo sem chodí, prečo tam sedí a mlčí. Pomáha to, aj keď sa presviedča o opaku. Prežívať bolesť ostatných, na chvíľku sa v nej stratiť, namiesto tej vlastnej.
Ale nezmôže sa na veľa. „Niall,“ povie potichu, Lena zdvihne
pohľad od svojich nechtov a Mark prestane počítať dlaždice na zemi. Nenasleduje
Ahoj, Niall. Pete ho zdvihnutým obočím nabáda nech pokračuje, no on si znovu
prekríži ruky na hrudi, a snaží sa nezízať. Pretože ona sa pozerá späť.
A pozerá sa aj potom, zatiaľ čo všetci zasúvajú
stoličky, rozpráva sa s Petem, a on už nemôže zdvihnúť pohľad. Viečka
má ťažké, bojí sa. Bojí sa ďalšej štipky soli, ktorá by rozryla nezahojenú
ranu.
Jeho rutina vychádzania z budovy mu trvá o pár sekúnd
dlhšie než inokedy. Prstami prechádza po stene, aby nestratil kontakt alebo
pevnú pôdu pod nohami. Nie je to ona. Nie je to ona.
...
Druhý krát to už bolí menej, ale stále ho to zasiahne. Sedí
vedľa neho, jej parfum mu dráždi nos, je sladký, až príliš sladký. Zamrmle jej
Ahoj, Anna. A potom pre seba. Ahoj,
Louisiana.
A opäť povie svoje meno. Viac nedokáže. Rozpadáva sa.
...
Keď s ním prehovorí, je to tretí krát, čo sa vidia. Čaká
na Harryho, netrpezlivo vyklopáva prstami rytmus na obal svojho telefónu s jednou
rukou vo vrecku. Ona sa naňho usmeje, tým nesprávnym úsmevom, a pozdraví. Chce
to opätovať, no nemá silu, a Harry naňho už aj tak trúbi. Zdvihne ruku a jemne
kývne, potom nasadne, s buchnutím dverí si hlavu oprie dozadu a zatvorí
oči, len aby sa nepozeral na to zdvihnuté obočie skrývajúce otázky.
...
Logan sa rozplače, a oni musia sledovať, ako ho Pete
berie von. Je to iné, keď sú naozaj svedkom prejavov tej bolesti. Keď si Lena
prezerá nechty, trasú sa jej ruky; Markovi dva spodná pera. Anna sa naňho pri
odchode neusmeje.
...
Zato to vynahrádza ďalší týždeň, keď Niall pri východe
zviera zábradlie a ona vytvára jednostrannú konverzáciu. Nie je to akoby
to nečakala. Vystačí si. Predtým než nastúpi do auta, hodí jej smerom rýchly a strnulý
úsmev. Zabudol, ako sa to robí. Potrebuje, aby ho to niekto naučil. A Anna,
podľa toho širokého, hoci nesprávneho, čo mu opätuje, vyzerá ako ten správny
kandidát.
...
Povie mu to isté, čo vraví na každom stretnutí. A on ju
počúva, dolu na schodoch, tam ju prvýkrát nazve Louisianou. Neopraví ho. Keď
Niall nastupuje do vlastného auta, úsmev je trochu menej strnulý, ale svaly
stále odmietajú poslúchať.
...
Povie mu, že ju nikdy vlastne nemiloval.
...
Povie mu, že sa iba bál, ako ho opustí.
...
Predstiera, že ju nepočuje.
...
Ale možno v jeden deň, keď Mark spočíta, že tých dlaždíc je tam presne 89, alebo keď Lena zistí, že má nechty po tretej obhliadke už dokonale čisté, a Niall konečne povie tie slová, vtedy jej konečne uverí.
Ale možno v jeden deň, keď Mark spočíta, že tých dlaždíc je tam presne 89, alebo keď Lena zistí, že má nechty po tretej obhliadke už dokonale čisté, a Niall konečne povie tie slová, vtedy jej konečne uverí.
Možno by sa to dalo nazvať aj ako druhý epilóg Life Goes On. Nie ste stratené? Čo na to poviete?
↓zanechajte komentárik↓ :)
...veľmi pekné obrazy si tam zakomponovala. Pripomenulo mi to celé vianočný stromček...ako celok je každoročne trápne naivne gýčový, ale tie svetielka ma roky-rokúce neprestávajú fascinovať...:-D...
OdpovedaťOdstrániťDokážeš do vcelku blbého motívu zakomponovať tak úúúžasné obrazy, detaily, momenty, ktoré by iní považovali za nehodné zaznamenania, že celý text vyzneje bombasticky. Fakt sa mi to páčilo...Ale anglické mená a ich nenormálny počet na tak malom priestore, to bolo aj na mňa, s dnes tolerantnou náladou, priveľa...
Hater Divná...fuj, znie to anglicky...tak iba HD
Tak keby ho pošlem na terapiu niekam na Slovensko, asi by už naozaj nič nehovoril.:D A Anna je predsa aj slovenské.:D Ale inak som rada, že sa to uchytilo, splnilo účel.:D A ďakujem.:))
OdstrániťBože, toto je úžasné. Mne sa chcelo plakať, chudák Niall.
OdpovedaťOdstrániťZbožňovala som Nialla a Anu <3
... Danka :)
Ďakujem pekne, Dani.:) Aj v mojom ♥ zastávajú čestné miesto.:)
OdstrániťWow!
OdpovedaťOdstrániťSom trochu zmätená, ale mňa to prejde :)
Veď ako vždy, úžasne napísané pričom sa mi chcelo plakať a bolo to také Kate-ovsky smutné! Tak ako len ty vieš napísať. Jednoducho, mne dlhé keci neidú, iba v neformálnom e-maily :) Úžasné ♥ xxx
Ale veď toto je v podstate neformálne, či?:( A kecy ti idú vždy, a vieš, že to zbožňujem!:D Ďakujem.:)xoxo
Odstrániťzimomriavky po celom tele.. inak trochu mi to pripomínalo (neviem či si čítala) The fault in our stars.. teda ani nie že pripomínalo, ale celý čas som na to myslela..
OdpovedaťOdstrániťaž na to, že pri tom som nemala zimomriavky ;) -Tins
Jasné, John Green srdcovka, a presne viem čo máš na mysli, to čo tam chodievali na tie stretnutia, trošku som sa nechala inšpirovať.:) Teda tie zimomriavky beriem ako kompliment, vďaka.:D:)
OdstrániťSúhlasím s komentárom nado mnou, pred pár dňami som dočítala The fault in our stars (inak tá kniha je neskutočná) a toto mi celkom dosť pripomínalo štýl Johna Greena...
OdpovedaťOdstrániťChcem tým povedať, že si laťku znova zdvihla a stále sa zlepšuješ. :)
Len je to smutné a ja mám smutné veci hrozne rada (divné, viem -_-), len ma vždycky totálne rozcitlivejú, takže teraz sa budem musieť na chvíľočku vrátiť k Louisiane a Niallovi, ani som si to neuvedomila, ale ich príbeh mi už dlho chýbal... :)
Takže na pár chvíľ Bye, Bye, Finny. :P
Geez a teraz znovu k jednodielovke. Je to nádherné, typicky kateovské ako spomínala Petti a zasa nemám slov. o.O
Joj ty, ako ja by som ťa chcela kritizovať, ale neviem klamať. :(( (Áno, ani cez komentáre)
Takže sa dohodnime, že v najbližšiu dobu niečo fakt zbabreš a splníš mi tým vianočné prianie. :33 (Viem, že to nedokážeš :DD)
Asi som si už na teba príliš zvykla, tvoj blog a písanie vôbec beriem ako dennú prioritu, soo ani neviem čo sem ešte písať, z pôvodne zaujímavého komentáru (to som sem nenapísala) sa stal samozrejme brak. :))
By the way, ďalšie veľké pluuuus a body naviac si odo mňa získala s pesničkou Birdy, ktorú fakt zbožňujem. ♥ Hlavne v dobe keď každý počúva billboardy, ma potešilo, že je tu aj ďalšia fanynka Birdy.. :) xooxo
Štýl?? Ja len že scénu, alebo skôr menší nápad. Keby sa jemu podobám štýlom, asi by som si pískala.:D
OdstrániťNevadí, aj ja mám rada smutné veci, a človek si občas potrebuje aj také niečo prečítať.:)
Poďme, tvrdá kritika, ja to prijmem!!:D Tak teda keď si to želáš na Vianoce.:( Pokúsim sa.:( :D
Inak my sme asi fakt podobné, lebo v každom druhom komentári nachádzam niečo spoločné!!:D Birdy je úžasná♥
A ďakujem, darling, veľmi.:))xooo
Neskutočné. Všade plno emócií a ja mám znova zimomriavky. Ako to ty robíš?
OdpovedaťOdstrániťSkutočne úžasné ♥ :)
Ďakujeem:)♥
Odstrániť