Spider's Web Of Lies 25.

Môj vianočný darček pre vás. Prepáčte za čakanie. 
Užívajte si voľno, prežierajte sa koláčikmi, nezadrhnite sa na kosti z ryby alebo šaláte, a keď si budete rozbaľovať darčeky, hlavne sa nerozrevte ako ja.:D Niekedy zabúdam, ako veľmi ma rodičia poznajú, a ten malý Hobbit v angličtine je najkrajší darček na svete.:) Čo ste podostávali vy??:)
Hoci časová os celej poviedky mi nejako unikla, zladila som túto časť tak sviatočne.:) Enjoy♥

Zamračená sa predieram davom okolo, a snažím sa nájsť Liama... Prisahám, že len pred chvíľou som ho videla. Alebo to bolo predtým, než som sa stratila v obchode s voňavými čajmi?

Ľudia sa zbláznili. To si opakujem každý jeden rok tesne pred Vianocami, a potom sa zaprisahám, že nákupy si nenechám na poslednú chvíľu. Navyše nákupy s Liamom, ktoré sú otravné už samy o sebe, pretože nikdy neviem kam zmizne. Davy šuchtajúcich sa a sopliacich zombíkov ovešaných nákupnými taškami nie sú moja šálka kávy.
Prudko vydýchnem, našpúlim pery a chystám sa vytočiť jeho číslo, keď ho zbadám, ako sa blíži ku mne s dvomi kelímkami v ruke. Jeden mi vtisne do ruky, a zadýchane sa prehne v páse.

„Blázinec,“ vydýchne, a ja mu to prisvedčím pokývaním hlavy, zatiaľ čo sa obzerám po nejakej voľnej sedačke. „Čo si našla?“ pýta sa, keď konečne dosadneme na oranžový gauč pri stene.

Frustrovane zakývem rukami s ústami plnými horúcej čokolády, čo si má vysvetliť ako nič. On sa iba spokojne uškŕňa so svojimi dvomi taškami, pretože si inteligentne spísal zoznam, predtým než sme vyrazili. Nemám čas na zoznamy. Ani nákupy. Pf.

Mame kozmetika, ktorú som si takmer istá, že využije. Za šperky, ktoré by boli pod jej úroveň by na mňa hodila iba povýšenecký pohľad, a mám sto chutí dať jej darčekovú poukážku do Tesca, za ktorú by som si vyslúžila asi niečo horšie. Liamovi dve počítačové hry, o ktorých mi rozpráva už mesiac, a modlím sa, aby mama zostala pri tradíciách, a dávala iba peniaze, nie materiálne veci, pretože ona aj tak nevie, čo chceme.

Ruby nové legíny do zbierky a Ada sa poteší preceňovanému erotickému bestselleru, pretože ja naozaj nemám chuť čítať o sexuálnych praktikách nejakého zakomplexovaného chlapa, ale jej sa také veci páčia.

Pre Finny nové špičky, čo som si mohla dovoliť iba kvôli tomu, že stav môjho účtu záhadne stúpol. Asi predvianočné bonusy za neotravovanie maminho života.

Najťažšie bolo vybrať niečo pre Zayna. Čo dáte chalanovi, ktorý už všetko má? Boxerky mi pripadali príliš intímne, kravata obohraná, svetru by som neodhadla veľkosť, a tak som zostala pri voňavke, čo je tiež síce klišé, ale Fahrenheita na ňom milujem, a všimla som si, že ju už dlho nemal.

A v tom to na mňa doľahne. Nie, vybrať darček pre Zayna nebolo to najhoršie. O nejakú pol hodinu zatvárajú obchoďák, zajtra sú Vianoce, a ja nemám absolútne nič vybraté pre Harryho. Ani neviem, či by som mu mala dať darček, ale cítila by som sa asi zle, keďže ho asi považujem za priateľa. Asi. A vymyslieť niečo originálne, čo by sa mu vôbec mohlo páčiť je pre mňa priveľa.

Oči mi zabehnú k výkladu predo mnou. Mám ho.

...

Pod slabým svetlom stolnej lampičky sa snažím baliť všetky darčeky. Moja stará detská izba mi pripadá cudzia, príliš priestranná a studená. Pevnejšie okolo seba oviniem župan, a snažím sa udržať bosé chodidlá v teple. Pri pootvorení dverí zdvihnem hlavu a stretnem sa s Liamom, ktorý má mokré vlasy a na sebe klasické vianočné pyžamo, rozdielne s tým mojím iba vo farbe. Je mu už malé, tak ako aj mne, vytŕčajú mu z neho členky, ale naša tradícia je tradícia.

„Santa nepríde, ak všetci v dome nebudú spať, vieš o tom?“ zašepká, a ja sa postavím.
„Už končím,“ usmejem sa, a pošuchnem to všetko bližšie smerom k posteli. Prejdem k Liamovi, a neočakávane k nemu natiahnem ruky.
„Poď ku mne, malý bráško.“

„Ja už nie som ten malý,“ zamrmle mi do vlasov, keď moja tvár spočinie presne na jeho hrudi, a pevne ma objíme.

„Zostaneš? Ako za starých čias.“

To stačí na tom, aby sme sa obaja skrútili pod môj paplón, v našich smiešnych pyžamách, z ktorých sme už vyrástli. Na stolíku mi zavibruje telefón.

Nepodpáľ dom... alebo niečo. Šťastné a veselé. –H

...

„Myslel som, že neuznávaš korupciu,“ povie mi Harry po tom, čo rýchlym pohľadom prebehne náhrdelník na mojom krku. Podvedome sa dotknem malých diamantov a s myknutím pleca vstúpim dnu.

„Myslela som, že nevieš, čo to znamená,“ odpoviem s úsmevom, a obzriem sa dookola. Nie je tam ani známka toho, že by Harry zdobil svoj apartmán na Vianoce. „Aký si mal deň?“ pýtam sa, a nervózne zovriem v rukách krabicu zabalenú v červenom papieri. Začínam premýšľať, že táto malá zastávka predtým, než som šla domov nebol taký dobrý nápad.

„Fajn.“ Jednoduchá odpoveď, a rozhodnem sa, že nebudem tlačiť na pílu.

„Šťastné a veselé, Harry,“ vydýchnem a vtisnem mu tú škatuľu do rúk. Nadvihne obočie, no len sa bez slova usadí na gauč a opatrne strháva baliaci papier. Zaryjem si nechty do dlaní a zahryznem do pery.

Prvú vytiahne šatku a so smiechom ju skúma. „To sú malé motorky?“ Zaviaže si ju okolo hlavy, trochu krivo, ale tak ako je to preňho typické a zo mňa väčšina napätia opadne.

„Aby si jazdil bezpečnejšie,“ poviem potichu, keď chvíľu hľadí na prilbu, a na pery sa mu vkradne úsmev.

„Táto je skôr pre teba, nemyslíš?“ zamáva ňou vo vzduchu, no potom si vyskúša.

„Nemáš rád opice?“ našpúlim pery, a vyvalím oči, v napodobňovaní šokovaného výrazu.

„Mám rád opice. Ja len že... budeš so mnou na tej motorke chodiť častejšie nie? Keď už si si dala toľko námahy...“ odmlčí sa, stiahne si helmu, a potom sa neočakávane postaví. „Ďakujem, Finny. A ty si nemysli, že som na teba zabudol.“

Spod stolíka vytiahne tenký obal na cédečko, a podá mi ho. „Neviem, dal som tam pesničky, čo by sa ti mohli páčiť, ale možno som sa netrafil vo všetkom...“ zamumle, a pri tom sa... červená? Neveriacky naňho pozriem, no potom obrátim ten obal a skúmam ručne napísaný zoznam pesničiek.

Ani si nevšimnem ako, ale odrazu má prsty okolo môjho zápästia a zacvakáva retiazku na tenučkom náramku. Zdvihnem si ho k očiam a všimnem si maličký prívesok v tvare baletných špičiek. Oči sa mi rozšíria od prekvapenia.

„Na tie diamanty to nemá, no aspoň niečo,“ povie Harryho rovnako potichu ako predtým, a ja sa tak nejak inštinktívne pohnem. Hodím sa mu okolo krku, a pevne pritiahnem k sebe. Objatie mi opätuje, a vo vlasoch pocítim ten jeho úškrn.

„Je to krásne. Ďakujem.“ Pery krátko pritisnem na jeho líce, a potom sa chystám odstúpiť, no jeho ruky pevne omotané okolo pásu ma nepustia.

„Mám ešte jeden darček.“

Dlane mi zvlhnú, a srdce zvýši rýchlosť.

„Ale vážne?“  Prikývne, a potom mi skúma oči, čaká na nejakú reakciu, a neviem, čo tam nájde, pretože sa nakloní dopredu. Je to také isté ako predtým, a pritom nie. Vzduch je ťažký od napätia a očakávania. Zatváram oči, a potom ma bozkáva, akoby na ničom inom nezáležalo. Vnímam jeho ruku vo vlasoch, druhú na líci, pridržiava si ma, akoby som mu chcela utiecť. Akoby som vôbec mohla. 

:((

Šťastné a veselé!!♥