utorok 3. decembra 2013

Spider's Web Of Lies 22.

Som si nemyslela, že dnes ešte publikujem, ale tak tu je to. Maruš ževraj vedela, že utorkové časti sú najlepšie. To som pod stresom a nič nestíham.:D 
enjoy♥



Ženy sú silné. Ženy majú v sebe istú moc. Ženy dokážu všetko.
Ženy sa vzdávajú. Ženy to nedokážu. Ženy... oslabnú.
Budujú si svoj most nad riekou, postupne, z nádejí a snov, kúsok po kúsku. Sú pri cieli. A potom jeden bezvýznamný kamienok nezapadne dovnútra, a celé to spadne dolu. Oporné piliere nikdy neboli dostatočne silné, aby udržali celú váhu.
Láska je to, čo ženu drží nad vodou, zabraňuje utopeniu. Potom zrazu kyslíku viac nezostáva. Príde vlna, nemôže dýchať. Láska je slepá. A nepozná hranice.
Keď si z teba nerobí žarty po tom, čo utekáš na záchod každé tri sekundy po vypití vody... nie je výhovorka.
Keď sa s tebou smeje, chápe ťa a tvoje občasné šialenstvo... nie je výhovorka.
Vaše spoločné filmy a hudba... nie je výhovorka.
Keď ťa drží celú noc, zatiaľ čo mu plačeš do trička po tom, čo ti modrina na líci už trochu zbledla a môžeš sa normálne nadýchnuť, hoci chrbtica protestuje... nie je výhovorka.
Keď ťa vezme na obed v nádeji, že zabudneš ako sa choval večer predtým a namiesto toho budeš myslieť na to, ako si z teba nerobí žarty po utekaní zo stola na záchod, keď si vypila tú vodu... nie je výhovorka.
Nič nie je.
Ako keď sa dozviete, že Vianoce nie sú vždy, keď je sneh, ale iba tri dni v roku. Sklamaná
Ako rybička, nad ktorou zamrzla hladina. Uväznená.
Ako mravec, ktorého niekto zašliapol, no na podrážke nebola medzierka a tak nevie, ako sa postaviť. Zúfalá.
Tak sa cíti žena, po tom. Po facke. Akoby ich dostala naraz dve, pretože tá istota, že práve ju násilie minie je zrazu preč a jeho ruka naozaj dopadla na jej tvár príliš peknú na to, aby bola znehodnotená takým spôsobom.
Večne vpálené do sietnice, zatnuté a obnažené zuby, ruky väzniace zápästia, náraz do steny a potom na zem. Pohľad do zrkadla. Keď som nespoznala ten prázdny pohľad, vyhasnutý život a o dva odtiene tmavšie líce. Hnusná chuť žlče, keď som si nebola istá, z čoho mi je vlastne zle. Myšlienky tmavnúce spolu s pokožkou.
Ani tie najnevinnejšie dotyky ma nezbavili toho strachu. Že keď Zayn zdvihne ruku, aby ma pohladil po tvári, mykne ma. Dúhovky skrývam za ťažkými viečkami.
„Prečo si stále smutná, láska? Veď som sa ti už ospravedlnil.“
Myšlienky mám rozpoltené. Áno, som naštvaná. Ale tie skvelé momenty súdržnosti, a keď sa cítim milovaná ma stále nútia chcieť viac. Zúfalo po tom túžim, a preto som stále tu. Samozrejme, že mi to za to nestojí. Ale som mu taká zaviazaná. Trikrát pevne obtočená a zaviazaná na mašličku.
Z vchodových dvier vychádza svetlo. Také príjemné, teplé, sľubuje komfort domova. Otvorí mi s vôňou škorice, a hrnčekom, ktorý mi hneď vloží do rúk.
„Ešte stále si smutná, láska?“ A ja padám. Hlboko do pohyblivého piesku, z ktorého sa už nevyhrabem, lebo ten úsmev mi stále trochu rozbúcha srdce a slová láskajú dušu.
Nemôžem sa nájsť. Pod povrchom, určite niekde som. Ale momentálne som sa k ničomu nedopracovala, ako svedčia polmesiačikové tvary mojich nechtov na predlaktiach. Ani vlasy sa už nelesknú. A pery pukajú o trochu viac.
„Som v poriadku,“ čo je iba čiastočná lož. Drž ma. Potrebujem ťa.
„Si len moja. Nikomu ťa nedám.“ A možno práve tie slová, čo som potrebovala počuť. 

8 komentárov:

  1. Súhlasím s Julkou, aj mňa napadlo slovo WOW, keď som si to čítala. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Och... totálne si ma ubrala o slová, Katie :O Cítim sa ako ochromení, ale tým dobrým spôsobom, od úžasu ;) Toto je... ani nechápem ako ťa to vôbec napadlo, je to hrozne krásne a prepracované...
    Už po prvých vetách som ostala prekvapená z náhleho smeru, ktorým táto časť smeruje a čím som čítala nižšie, tým ma to prekvapovalo viac a viac.
    Vlastne ani nie. Veď mi veľmi dobre vieme, čo v tebe je :3
    Neskutočne sa mi to páči, keďže už oddávna mám radšej opisy prostriedia, pocitov... radšej než dialógy :) A toto je ešte také... také filozofické :D
    Zvláštne je to, že som rozumela temer všetkému, keďže v škole na literatúre mi to moc nejde... Veľmi pekne ďakujem za túto časť, je iná a dokonalá ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale darlin, netrep.:) Tak heej, zase pre ajnštajnov to písané nebolo.:D Som rada, že sa ti to páčilo, a že si myslíš, že to bolo filozofické, lebo pre mňa iba také zmätené vyhádzanie sa do Wordu.:D Whatever.
      Ďakujem ale♥

      Odstrániť
  3. To je úplne krásne :O. Dokonalo napísané, fakt. Máš neuveriteľne krásne opisy :) -Terka :)

    OdpovedaťOdstrániť