Spider's Web Of Lies 16.

Časť mala pribudnúť už včera, no nastali zdravotné komplikácie, pri ktorých aj mama usúdila, že to je asi dosť zlé, keďže sa ani nemôžem dostať k notebooku. Našťastie teraz je už lepšie, tak nech sa páči, užite si ju, tak ako ja som si užila to písanie.:))

„Asi by si mal ísť s ňou, nemyslíš?“ pýtam sa, narážajúc na dievča, ktoré pred chvíľou poslal preč, nie príliš slušným spôsobom.

„Nie, to si nemyslím. Ale ty by si mala ísť so mnou,“ zakričí mi do ucha, a vzápätí sa vzdiali, jeho vysoká figúra týčiaca sa nad ostatnými. Premýšľam o tom, že si dupnem ako malé dieťa, ale než stihnem vykriviť pery, schmatne ma za predlaktie a hrubo ma potiahne cez všetky tie spotené telá, ešte stále skáčuce do vreskotu prichádzajúceho z pódia.

Len čo vyletíme cez dvere von, na chladom vzduchu mi po odhalených rukách naskáču zimomriavky. Zabudnem ešte aj na moju krátku sukňu, preto sa snažím jednou rukou objímať a tou druhou stiahnuť čiernu látku nižšie. Potichu zahreším, a nevnímam uprený Harryho pohľad, čo sleduje ako prestupujem z nohy na nohu, teda skôr sa kývam, pretože mi vysoké topánky ani neumožňujú iný pohyb. Dopekla aj s Adou a jej blbou kapelou a blbými nápadmi opäť si spraviť Barbie zo svojej kamarátky, ktorá nezvláda normálnu chôdzu ani v teniskách.

Keď konečne zdvihnem zrak od mojich problémov s oblečením, prekrížim si ruky na hrudi, a snažím sa potlačiť triašku. Harry sa ležérne opiera o stenu, a so zdvihnutým obočím sa snaží zapáliť si cigaretu. Pokrčenú škatuľku odhodí na zem, potom opäť pozrie na mňa a potiahne si. Nepokojne sa rozhliadnem okolo seba, na ošarpané budovy a tmavú uličku, z ktorej vychádza hlasný smiech. Okrem pár svetiel z prechádzajúcich áut sme sami, a mňa strhne, keď začujem trieštenie skla. Môj nenápadný pohyb smerom bližšie k Harrymu sa snažím zamaskovať ďalším šúchaním nôh.

Mám nepríjemný pocit, no zároveň trochu zahmlený úsudok a hlavu ľahšiu než predtým, v systéme mi ešte kolujú zvyšky tej trochy alkoholu, čo som požila.

„Ako sa máš, Finley?“ Chrapľavý hlas ma vytrhne z úvah, a ja si ani neuvedomujem, že si nervózne hryziem do pery. Prekvapene spustím zuby, a chvíľu hľadím na Harryho, či to myslí vážne.

„Fajčenie ti škodí,“ poviem namiesto priamej odpovede, a on nadvihne kútiky úst v úškrne, pričom odhalí výrazné jamky. Neznášam ich. Jedným krokom je pri mne, a vydýchne mi dym priamo do tváre, predtým než ma uštipne do líca.

„Ach, Finny,“ vzdychne, „nepatronizuj. A odpovedaj.“

Zazriem naňho, a capnem mu po ruke, ktorá sa ešte stále nachádza v blízkosti môjho líca. „Aj tak by ťa to nezaujímalo,“ zamrmlem, a potom ma mykne, keď sa na chodník oproti vyvalí tlupa opitých chalanov. Harry to postrehne, a posunie sa tak, aby ma jeho telo zakrývalo pred ich zrakmi. Rukávy čierneho trička má vyhrnuté po lakte, a ja sa začudujem, ako to že vôbec nevyzerá, akoby mu je zima.

„Náhodou ma veľmi zaujíma tvoj emočný stav, keďže väčšinou keď sme spolu nie je práve ideálny. A nepozeraj tak na mňa, ktovie, či sa o chvíľu nepustíš do plaču,“ podpichne, a ja pokrútim hlavou, potom sa pokúsim o odchod späť dovnútra. „Hej. Žartujem.“

„Nemusíš mi pripomínať vlastnú patetickosť, stačí, že mi na krku visí harpya v podobe matky a jej mini klonu.“ S výdychom sa opriem o stenu, a Harry sa ako osobný štít pohne so mnou. Pristúpi dofajčenú cigaretu a potom z vrecka vytiahne balíček žuvačiek.
„Takže sa teda nemáš dobre?“ Znovu so zahryznutou perou myknem plecom, vlastne ani neviem, čo mu odpovedať.

„Dobre vo všeobecnosti, alebo práve teraz? Lebo v tejto chvíli mi mrzne zadok pred pajzlom, v ktorom som sa ani nechcela ocitnúť, ale budiš, a neviem, ako si sa sem dostal ty, keďže pochybujem, že s tou blondínou si sa rozprával o výmene oleja do auta.“

Na perách mu zahrá lišiacky úsmev, a ruky popretkávané žilami si strčí do vreciek úzkych džínsov. „No po prvé, džentlmentsky by som ti ponúkol môj sveter, ale mám na sebe iba toto tenké tričko, čo by ti mohlo postačiť, a nepochybujem že by si si neužila ten výhľad, ale potom by som mrzol aj ja. A po druhé tesne vedľa, diskusia bola o výmene súčiastky na serve.“

„Hej, aj tak nemám poňatia o čom hovoríš,“ poviem s trochu kyslým výrazom, a pošúcham si bicepsy, aby som sa aspoň trochu zahriala. Harry si začne dvíhať tričko, a dostane sa až po miesto, kde vidím jeho tetovania na bruchu, keď mu priložím ľadové ruky na tie jeho. „Čo robíš?“

„Striptíz pre verejnosť,“ prekrúti očami, „obetovávam svoje telo pre záchranu tvojho zdravia.“ Keď naňho stále len hľadím so zdvihnutým obočím, dodáva: „Idem predať obličku.“

Z hrdla sa mi vyderie smiech, a priložím jednu ruku pod kučery na jeho čele. „Druhý stupeň, Harold. Mali by sme ťa dostať domov.“

Predstiera, že omdlieva, a pritom omotá ruky okolo môjho krku, zatiaľ čo napodobňuje dramatický pád. Skoro sa obaja zvalíme na tvrdý chodník, ja v záchvate smiechu, ale Harry našťastie stihne udržať rovnováhu.

„Tak poď,“ s úsmevom na tvári ma potiahne za lakeť, a ja ho chvíľu nasledujem, no potom si spomeniem na moje veci vo vnútri, a prinútim ho ísť so mnou po ne.

Baby nemôžem nájsť, preto pošlem rýchlu esemesku na Rubin telefón, predtým, než rýchlo idem za Harrym, pretože mám pocit, že ma odtiaľ vynesie na rukách.

A keď pyšne zastane pred čiernym motocyklom zaparkovaným v jednej z uličiek, ľutujem, že som s ním v prvom rade chcela vôbec ísť. „Ja, eh, vlastne... prišla som svojím autom,“ kývnem palcom dozadu, a chystám sa vyraziť späť ku klubu, ale zastavia ma dlhé prsty, čo ma zachytia za bok.

„Nie tak rýchlo. Neprišla si autom,“ poznamená, a v jeho hlase vycítim ten úškrn. V duchu zahreším, a potom sa k nemu pomaly otočím.

„A to očakávaš, že mám na tom ísť v tejto krátke sukni a topánkach?“ snažím sa prísť s výhovorkami, ktoré očividne nežerie, keďže prekrúti očami.

„Môžeš sa vyzuť, a s tou sukňou už niečo vymyslíme,“ žmurkne. „A toto si nasaď. Nechceme predsa, aby sa ti niečo stalo.“ Podáva mi veľkú helmu, ktorú neisto vezmem do dlaní, a prevraciam ju zo všetkých strán. Znechutene hľadám známky blonďavých vlasov, ale nič nenájdem.

„A–a čo ty? Nepil si náhodou?“ zakokcem sa, a potom sledujem, ako vytiahne ešte jednu helmu a zamáva ňou, potom ma uistí, že nevypil ani kvapku.

„Na tej diabolský stroj nenasadnem,“ zamrmlem napokon, priznávajúc porážku, že mám vlastne strach. To mi zaistí ďalšiu prednášku o absolútnej bezpečnosti.

„A keby si si to nakoniec rozmyslela, ihneď zastavím, a potom môžeš ísť domov po vlastných.“

Nasadí si helmu na hlavu, potom jemne vezme tú moju, podľa spustených pliec a výdychu súdiac, že súhlasím. Jednou rukou mi odhrnie vlasy na bok a položí mi ju na hlavu. Ja si ju neisto ohmatám, vlastná hlava odrazu pripadajúc mi strašne ťažká.

Harry prehodí jednu nohu cez motorku, na čo ma upozorní, že na mňa nebude čakať večne a ja so zaváhaním vkĺznem za neho. Sukňa sa mi vyhrnie skoro na pás, na čo pevne stisnem stehná okolo tých Harryho zozadu. Naviguje mi ruky na jeho pás, a ja ho tesne zovriem, len čo pocítim, ako pod nami zareve motor.

„Pripravená?“