Spider's Web Of Lies 12.

Ozývam sa po trošku rušnejšom piatku s trošku rušnejšou časťou, hope you like it.:)

Pri zahliadnutí Harryho tváre sa mi rozšíria oči, tie jeho sa zase zúžia po preskúmaní mojej pozície. Zayn mi zoviera predlaktia, sleduje môj výraz, zatiaľ čo sa snažím Harrymu naznačiť, nech rýchlo vypadne. Myknem hlavou do boku, pričom mi tvár zakryje ofina, a potom pozriem na zem. Neviem, či pochopil môj zúfalý pokus, ale neodvážim sa zdvihnúť pohľad.

„Finn?“ Zayn ma osloví znovu. V ušiach sa mi ozýva vlastný zrýchlený dych a búšenie srdca. Jeho zovretie povolí, a presunie ruky nižšie, chytí mi ľadové prsty.

„Prosím, pozri sa na mňa,“ zamrmle, a pristúpi ešte bližšie. Zavrtím hlavou, vytrvalo hľadím na jeho topánky, ktorých špičky sa dotýkajú mojich tenisiek.

„Ako chceš,“ povzdychne, na chvíľu mám pocit, že ma pustí, no potom znovu začne rozprávať. „Viem, že so mnou nechceš hovoriť, ale aspoň ma vypočuj, prosím. Choval som sa ako idiot, a...“ a v tej chvíli vypnem. Odvážim sa risknúť pohľad hore, a potom som zhypnotizovaná pohybom jeho pier, jeho doširoka roztvorenými očami. Slová mi unikajú, no stihnem pochopiť niečo o tom, ako ho prekvapil celý ten deň, po opise od mojej matky, myslel si, že som iná. Obočie sa mi zvraští, pretože nedokážem pochopiť, načo so mnou strácal čas. Bol hnusný, lebo si myslel, že som iná. Chce ma inú. Keď je pri popise esemesky z práce, ktorá mu absolútne zhoršila náladu, a mne to pripadá ako chabá výhovorka, vytrhnem sa mu.

„Nebudem sa kvôli tebe meniť,“ precedím pomedzi zuby, a pokúsim sa o únik, no silné ruky sa mi omotajú okolo pása, a pritiahnu ma späť. Narazím do jeho hrude, pričom ma obklopí silná vôňa a ja zatvorím oči.

„Ale o to ide, nechcem aby si sa zmenila. Ľúbim ťa takúto, nie slušnú a vychovanú, s tými maličkosťami, čo ma nikdy neprestanú udivovať.“ Vlasy mám odhrnuté do strany a pery sa mi obtierajú o ucho, potom oprie líce o moje, prejdú mnou zimomriavky. Stisk na mojich bokoch sa uvoľní, na roztrasených nohách spravím jeden krok, predtým, než sa k nemu otočím s pootvorenými perami. Žalúdok sa mi skrúti do malej guľôčky, a srdce sa chystá preraziť hrudný kôš, zatiaľ čo sa mi do mozgu zarývajú jeho slová.

Mám na jazyku otázku, či si to niekde nacvičil, monológy ako z klišéovitého filmu, no než stihnem niečo povedať, niekto mi strčí do pleca, a ja stratím rovnováhu.

Zayn ma nestihne zachytiť, dopadnem na zem a obzriem sa dozadu. Čierne rifle nasledované svetrom, a tá kučeravá hriva. Aj on pozrie na mňa, našpúlené pery, a v zamračenom pohľade výzva. Nepočujem žiadne slová, ale rozoznám pohyb Harryho pier. Naivná Finny.

Nechám Zayna, nech mi pomôže na nohy, a snažím sa prehovoriť, hoci mám stlačené hrdlo.

„Musíme to všetko riešiť tu?“ vytisnem zo seba, len niečo hlasnejšie od šepotu.

Mozog mám zahmlený, a neviem ako, ocitnem sa v Zaynovom apartmáne so zmätenými pocitmi. Povedal mi, že ma ľúbi. Tú vetu si omieľam dookola, a keď si Zayn kľakne predo mňa s rukami na mojich kolenách a jemným úsmevom na tvári, uvedomím si, že to hovorím nahlas.

Mám chuť sa rozosmiať nad absurdnosťou tej situácie.
„Ešte sa hneváš?“ spýta sa ma, a ja si s ním prepletiem prsty.

„A ty?“ zamrmlem tichučko, s pohľadom upretým do jeho čokoládových očí.

„Na teba by som sa nikdy ani nemohol.“

Potom má ruky na mojom páse, a stiahne si ma dolu do jeho náručia. A v žalúdku sa mi rozhorí ten oheň, ktorý prehluší nervózne motýle, potom pocítim jeho pery na tých svojich. Pohybujú sa v jednotnom rytme, zatiaľ čo jeho ruky cítim všade. Ľahne si na chrbát v priestore medzi sedačkou a konferenčným stolíkom, a potiahne ma za ním, pery stále spojené. Odtiahnem sa, aby som sa mohla nadýchnuť, no stále ich mám len milimetre od tých jeho, a hľadím na jeho zatvorené oči, jemné mihalnice spočívajúce na lícach. Ruky má pod mojím tričkom, a búšenie sŕdc sa nám spája do jedného rytmu.

Na chvíľu myslím na moment, keď som hľadela na zamračeného Harryho.

Naivná Finny.