Spider's Web Of Lies 14.

Ospravedlňujem sa za dlhšiu neprítomnosť, a aj táto časť je taká, eh... Ale enjooy♥

Zaynove oči mi prevŕtajú do tela diery, po tom čo sa znovu usmejem na okoloidúceho čašníka. Veď sa snažím byť milá. Keďže ten chalan má asi voľného času na rozdávanie, o štvrtej poobede ma vytiahol na skorú večeru, hoci ja by som radšej zostala doma. Podľa jeho slov však nie je stroj a nebude variť každý deň. Kto s ním má udržať krok?

Jednoslovné odpovede sa zmenia na mlčanie, a napokon aj Zayn vzdá všetky pokusy pokračovať v konverzácii a iba s našpúlenými perami hľadí na svoje jedlo. Stavím sa, že si predstavuje toho čašníka namiesto jeho steaku, do ktorého neustále pichá vidličkou.

Kus mäsa mi vypadne na zem, keď sa ho snažím dať do úst, a to ako tam tak leží v omáčke pri mojej teniske mi záhadne zdvihne náladu. Nenápadne sa ho snažím odkopnúť ďalej, zatiaľ čo sa nevinne obzerám okolo seba a snažím sa zakryť slabý úškrn.

„Finn?“ A sakra.

„Hej?“ vycerím zuby v úsmeve, a než sa stihnem zastaviť, vyhŕkne zo mňa, „to samo.“

„Aký Samo?“ popletene zvraští obočie, no vzápätí vidím, ako sa zmätenosť pomaly mení na zlosť. Zovrie už svoj štvrtý pohár červeného vína, až mu obelejú hánky, a ja sa začnem obávať o krehké sklo.

„Nie. Nič,“ divo krútim hlavou, „čo si chcel?“

V tej chvíli sa nad nami objaví čašník s jeho permanentne neodolateľným úsmevom, ktorý nepokazí ani Zaynov pohľad, sa uisťuje, či ešte niečo nechceme. Zayn sa prudko postaví, stolička zaškrípe na dlaždiciach a na stole pristanú zložené bankovky.

Bez slova kývne hlavou k dverám, a ja sa vyšuchcem z miesta, ešte s posledným ospravedlňujúcim pohľadom na čašníka, ktorého menovka našťastie nehlási meno Samo.

„To malo čo znamenať?“ zovrie mi biceps, len čo sa ocitneme pri aute, a otočí ma k nemu. Snažím sa mu vykrútiť, ale jeho nechty sa mi zaboria do pokožky a ja syknem.

„Pusť ma... čo malo, au, čo znamenať?“ Oprie ma o dvere auta a mne myšlienky mimovoľne zaletia k udalostiam z iného večera.

„Vo vnútri.“ Jeho pohľad sa mi zaborí do očí, a snažím sa pozrieť preč, ale nedokážem to, je to ako korisť zhypnotizovaná lovcom.

„Ty si sa ma chcel niečo pýtať,“ snažím sa zvrtnúť k inej téme, ale jemu to neunikne.

„Dobre vieš, o čom hovorím. A na tom už aj tak nezáleží. Ako môžeme byť spolu keď pred mojimi očami flirtuješ s niekým iným?“ vypľuje, tvár mi ovalí alkoholový dych, a potom odo mňa odstúpi.

„Čože? To bola iba slušnosť, Zayn, vyhľadaj si to v slovníku!“ obraňujem sa, no on pokrúti hlavou a potom ma odtiahne od auta. Nastúpi dnu, a ja sa ho snažím zastaviť, ale nepodarí sa mi to, a som nútená uhnúť sa, keď pneumatiky zaškrípu o zem. Bipolárny chalan číslo dva. Hej, asi mám na takých šťastie.

Metrom sa dostanem naspäť domov, no nevstúpim do bytu, namiesto toho naštartujem auto, a so slzami, ktoré sa mi čoskoro prelejú cez viečka, sa odveziem na jediné miesto, čo ma v tej chvíli napadne. Patetická Finny emočne zachraňovaná chalanom, ktorý jej možno zavrie dvere pred nosom.

Je to ešte horšie.

Otvorí mi vysoká blondína, a ja musím zakloniť hlavu, aby som jej vôbec videla do tváre, pretože sa nechcem pozerať na odhalené nohy a tričko, čo je jej podozrivo priveľké.

„Áno?“ zdvihne obočie, a ja na ňu chvíľku iba civiem, s pokrúteným žalúdkom a srdcom v krku.

„Ja, eh, hľadám Harryho,“ vyjde zo mňa cez zoschnuté hrdlo.

„Práve je v sprche. Mám mu niečo odkázať?“ Už sa obracia späť do bytu, a ja sa cítim ako posledná chudera, som iba rada, že ešte neplačem.

„Kto je to?“ začujem hlboký hlas a približujúce sa kroky, no to už som v polovici chodby, a obzriem sa práve vtedy, keď jej ponad plece nakukne kučeravá hlava.