nedeľa 5. mája 2013

Life Goes On 16.


But if there's one real thing I could choose to believe

Just a little hope would do the trick

She's got broken things where her heart should be

Louisiana

Poznáte ten pocit, keď sa vám na chvíľu zastaví srdce a potom znovu rozbúcha tak silno, že si myslíte, že odpadnete? To býva spôsobené pri nadmernom strese, a určite to nie je vedľajším príznakom zomierania. Teda, len v prípade, že vaše meno nie je Louisiana Higgins a narozdiel od nej pri vás stojí aspoň kúsok šťastia.
Nikdy som nestrácala nádej. Aj keď mi teta smrť klopala priamo na dvere, dúfala som. A potom som prestala. Pretože som si myslela, že je koniec. No nebol. Ha. Teta smrť sa mi vysmiala do tváre.
Občas si človek prečíta o zázračných účinkoch marhuľových jadierok, o tom, ako riasy úžasne liečia, či objaví na internete výskyt rastlinky, ktorá pomáha. A precestuje kvôli tomu pol sveta. Pretože stále dúfal.
Ale ja som mala pocit, že už je neskoro.
Dosiahla som ten svoj „point of no return“, čiže „bod, z ktorého už niet návratu“.
A keď som roztrasená sedela na trávniku v Paulovej záhrade, moje životné motto akoby prestalo existovať. Keď ti život podá citróny, sprav z nich pomarančový džús, a nechaj svet premýšľať, ako si to dopekla spravil.
Podozrievavo som prižmúrila oči. Spomenula som si na to, čo sa stalo Snehulienke s jablkom a rozhodla som sa. Nechcem citróny.

...„Ja neviem. Stále iba opakuje, že je to späť.“
„Ana?“ Zaostrila som na Nathanovu tvár. S obavami mi zovrel kolená a ja som oči znovu zatvorila. „Ana, preboha, čo sa stalo?“
Pokrútila som hlavou. Nechcela som to povedať nahlas, lebo by to bola úplná pravda. A nemohla by som od toho utiecť.
„Chvíľku... nechaj ma predstierať... nič...“ zašepkala som.
Skrútila som sa do klbka a cez hlavu si natiahla deku. Mami. Oci. Prosím. Prečo ja?
Podľa štatistík to bola najčastejšia otázka zo všetkých. A nikto nevedel odpoveď. Pretože všetci sme sebeckí a zaujímame sa len, prečo to postihlo nás.
Myslela som na tie deti v Afrike. Na ich rodiny. Akí boli silní. A ako som chcela byť aj ja. A nedokázala som to.
„Lujzi?“ počula som Louisov hlas. Musela som sa premôcť. Opatrne som vykukla spod deky. Na tvári mal smutný výraz a ja som zovrela pery, snažila som sa zadržať ďalšie slzy. Smrkla som.
Do zorného poľa vkročil Liam a podal mi balík vreckoviek. Za ním Eleanor, natiahla ku mne ruku v ktorej držala pásikavú šálku. Paul predomňa položil otvorený dezert. Niall oriešky, a potom si položil hlavu na opierku pri mojej hlave a uprel na mňa tie jeho veľké modré oči.
„Lujzi, prosím ťa, nebuď smutná, neplač.“ Z hrdla sa mi vydral vzlyk.
„Nepomáhaš,“ vytisla som zo seba, snažiac sa o úsmev, no nepodarilo sa mi to. Trasúcimi prstami som vytiahla vreckovku a hlasno sa vysmrkala. Pomaly som si odpila z horúceho čaju.
„Otec ti odkazuje, že si silná a ľúbi ťa. Ale nemôže prísť domov,“ zašepkal mi do ucha Nathan a ja som potlačila ďalší vzlyk. Chýbaš mi, mami.
„Ty vieš?“ otočila som sa naňho.
„Je to späť,“ povedal jednoducho.
Nikto sa nič nepýtal. Ani nehovoril. Bolo ticho, prerušované mojim plačom. Všimla som si, že osadenstvo okolo mňa sa pomaly rozpúšťa. Chcela som kričať, nech ma neopúšťajú a zároveň som chcela byť sama.
Keď sa postavil aj Niall, mala som dobrý výhľad na jeho tričko. FREE HUGS. Potiahla som ho za lem a bez slova sa vyhrabala spod deky. Najskôr váhavo, omotala som ruky okolo jeho pása. Chvíľu strnulo stál, no potom mu to asi došlo.
Pritisol ma k sebe a ja som mu slzami zmáčala ten nápis, ktorý vlastne spôsobil náš prvý fyzický kontakt.
Upokojujúco ma hladkal po chrbte. „Rakovina,“ zamrmlala som, keď sme tak stáli asi päť minút.
„Čože?“ spýtal sa zmätene.
„Vrátila sa mi rakovina.“
Nič na to nepovedal a ja som si vydýchla. Stále nechcem tie citróny.

Pre moju nemenovanú K.Z.:) Toto je to prekvapenie, ako som ti sľúbila, veď Niallovi sa nič nestalo!:D nebi maa:( 
loove ya♥

10 komentárov:

  1. Keďže som o prekvapení vedela...(KZ : nebi ani mňa, že som neprezradila)...už ma neprekvapilo. Ale...veľmi dobre rozohraná scéna, taká bežná, všedná a pritom zaujímavo podaná, až na dve slová, ktoré mi tam... ale že vôbec, vôbec nepasovali : SMRŤ a RAKOVINA...! Myslím si, že ich nebolo treba použiť. Inteligentný čitateľ by si ich bol domyslel, dokonca aj...:-D...nezabíjajjjj!!!
    A tí, ktorým by to predsa len nedošlo na prvý šup...by boli aspoň v napätí...to občas treba pre čitateľa urobiť...:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tá posledná veta. :333333
    A zároveň :OOOOO .
    A potom :´((( .
    Prečo?! Prečo ona? :(
    Bože, sme pri 16-tom dieli, a ja stále nepoznám všetko, čo by som chcela! :D ...ale je to zároveň to najlepšie, čo môžeš urobiť. :33
    Teším (a bojím :/) sa na ďalšiu časť. :-*
    *Aďka*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ana je chorá, dúfam, že sa z toho dostane a že bude silná. Krásna poviedka, krásna časť, ach ten Niall, musia byť spolu, jednoducho musia, prosííím :* Nemám slov, píšeš prekrásne, teším sa na pokračovanie ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Trieskam si hlavu o stôl (teraz si ma predstav). Ale sľúb mi, že nebude smrť dobre ? Prosíííím ! :( Ináč, krásne :) xx

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak to by ma teda nenapadlo :O Možno som sprostá, ale ja som si stále myslela, že je niečo s Louisianinými rodičmi alebo teda s Niallom, ale s ňou...! Je mi Any strašne ľúto, ale ona bude silná. Viem to :) A keď sa o ňu bude starať Niall, o to lepšie :)
    Chválim ťa za ďalšiu časť s roztomilým bratom, inak je ešte úžasnejší ako som si myslela :3 :D Good job! ;) Xx

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Stále nechcem tie citróny. Tá veta ma trošku rozveselila :D
    Ale.... rakovina -_- Niééé... neplačééém :/
    Krásna časť... verím že Ana bude silná a Niall ju podrží :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. tak toto som naozaj nečakala :/ že rakovina??!! len dúfam že sa jej nič nestane

    OdpovedaťOdstrániť
  8. preboha .. toto .. prečo? .. bože .. :( rakovina? to by ma nikdy nenapadlo .. :( šupito dalšiu :) dokonalé to je :) rýchlo dalšiu:)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. a teraz pre mladšiu nemenovanú MZ, čo to je za dríst s tými citrónmi? :D still didn´t get it :D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Život je krutý! Ale pekná psycho časť.
    Harlow

    OdpovedaťOdstrániť