pondelok 13. mája 2013

This.


Jednodielovka:) enjoy♥

Slabý vietor zavial cez otvorené okná a naplnil apartmán sviežou vôňou, ktorú som si vždy spájala s letom. Čerstvá levanduľa vo váze na stolíku mi pošteklila nos, zatiaľ čo som sledovala ako sa tiene na stenách pomaly predlžujú. Slnko klesalo za horizont a cikády pod oknami sa púšťali na prvé večerné koncerty.
Jeho hlas sa niesol od vchodových dverí, a potom som počula, že smeruje ku mne. Rýchlo som sa posadila do tureckého sedu a knihu si zdvihla pred nos.
Keď sa objavil vo dverách, uprela som naňho pohľad, a vedela som, že hoci mi nevidí pery, dokáže si predstaviť môj široký úsmev.

Neviem si spomenúť, kedy presne sa to zmenilo. Keď si v tej čiernej priepasti zúfalstva, dni sa ti pomaly rozmažú pred očami. Bolo to v kaviarni.
Pf.
Ja viem.
Klišé.
Do hlavy som si nechala prúdiť útržky rozhovorov, šumiacich okolo mňa a pomaly som prstami klopala o povrch stola.
Sadol si.
Vtedy som nemala poňatia, kto to je. Nikdy v živote som ho nevidela. V rukách držal pariacu sa šálku s horúcim nápojom, a na hlave mal narazenú čiapku. K tomu zelené oči a žiarivý úsmev na tvári, keď si zdvihol hrnček k perám.
Pokrčila som nosom nad cudzincom, v hlave dúfajúc, že odíde. Asi som bola to najviac zvrátené dievča, čo ste kedy stretli, ale nijako to neovplyvnilo môj úsudok. Ehm. Možno.
Tak som sa postavila a odišla. A zabudla na cudzieho muža.
Potom som sa vrátila.
Sedela som v mojom kútiku, držiac sa tej starej rutiny.
A neviem, ako ma znovu našiel, ale znovu si sadol oproti mne.
Tentokrát mi podal šálku s tým, čo pil. Keď si uvedomil, že si ju od neho nevezmem, jemne ju položil na stôl predo mňa. Naklonil sa dozadu, chvíľu si ma prezeral, a potom začal rozprávať.
Ďalších pár dní bolo rovnakých. Vždy mi kúpil nápoj, položil ho dolu a potom rozprával o svojom dni. Nikdy som sa ani nepohla, či povedala pol slova. Každú chvíľu stopol jeho konverzáciu sám so sebou, dával mi príležitosť povedať niečo. Nevyužila som ju.
Neovplyvnilo ho to, a pokračoval, akoby sa nič nestalo.
Ako čas plynul, pomaly som sa stávala závislá na týchto denných stretnutiach. Bola som šťastná mať niekoho, kto by sa „so mnou“ znovu rozprával. Bol ako moja droga; taká, že som ani nevedela, že som vôbec závislá.
A potom sa to znovu zmenilo. Začalo to rovnako. Ale rozosmial ma.
V strede jeho príbehu som sa začala potichu chechtať. Tak potichu, že ani neviem, či to počul. Ale prejavila sa vo mne tá analyzujúca osoba, a zasiahla ma irónia celej tejto situácie. On sa non-stop rozprával sám so sebou, kým ja som ani neodpovedala. Naozaj bol anjel v nejakom zmysle slova. Môj chichot bol hlasnejší, vznikol z neho smiech a potom som bola prehnutá v páse a po lícach sa mi kotúľali slzy.
Bolo to dávno, odkedy som sa usmiala, nieto ešte smiala. Ten triumfálny výraz na jeho tvári bol neoceniteľný. Všetky týždne sa stali perfektnými, stali sa svetlom v mojom tuneli neprestajnej temnoty.
Dni som strávila rozprávaním. Tentoraz on počúval. Povedala som mu o mojej minulosti, budúcnosti a snoch. Keď mi priniesol šálku, vypila som ju. Spoznala som chuť jednoduchého čierneho čaju s mliekom, ktorý mi pripomínal detstvo. Ako vedel, že je môj obľúbený? Nevedel. Že tipoval.
Čas, ktorý sme strávili spolu bol mojím prístavom, slová ako lode pevne ukotvené o dno.
A pritom som ani nevedela jeho meno. Pre nejaký dôvod, vždy si na mňa našiel čas.
Raz sa ma konečne spýtal, ako sa volám. Skryla som si tvár rukávom.

„Láska?“ spýtal sa a potom sa zamračil.
Odložila som knihu.  
„Nedáme si čaj?“ vyhŕkla som. 

11 komentárov:

  1. You killed me with another story. To, akože prečo mi toto robíš ? Prečo píšeš také :O príbehy. Znovu to neviem nijako vyjadriť, kopem nohami, mávam rukami, všetko možné. Zistím, že som prijatá na školu, k tomu toto a ja mam akože dneska byť v pohode ? No, ja neviem ale jedno veľké, tučné, nahnuté slovo: krásne :) Píš častejšie, ja sa len poteším ;) xxxxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jeej, tak gratulujem k prijatiu na školu:) a, nechcela som ťa rozhádzať, to nie ja! (zlý mozog, zlý!!):D a ďakujem;)xoxo

      Odstrániť
  2. Úplne krásna jednodielovka, ja nemám slov, neviem pochopiť, ako vieš písať také fantastické príbehy. Hneď mám krajší deň, vždy keď si čítam tvoje príbehy sa dostanem do inej dimenzie a tentoraz to tak tiež bolo, ďakujem :* ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. oo, tak myslím, že toto bude asi moje nové životné poslanie-robiť ľuďom krajší deň; čo ty na to?:) mne sa zase deň zlepší, keď si čítam vaše komentáre;) ďakujem:)xx

      Odstrániť
    2. Pekné poslanie, ja som za ;)budem len rada! :) Nemáš za čo ďakovať :* ... Danka :)

      Odstrániť
  3. Waw... :-O je to úchvatné :-D
    naozaj veľmi krásna poviedka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mala si ma zabiť radšej predtým, ako som si to prečítala, lebo smrť touto dokonalosťou bolí. Strašne.
    Ďakujem, že píšeš. Tak úžasne. A pre nás.
    *Aďka*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dnes ráno som ťa videla, mala som vtedy?:D:) a ja ďakujem že čítate moje výmysly♥

      Odstrániť
  5. Ňaah! :3 krásne :) úplne skvelé! :D
    Neviem čo viac napísať :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. o moj bože ! :) dokonalosť!:) teším sa na dalšie veci z tvojej fantázie :))

    OdpovedaťOdstrániť