Jednodielovka:) enjoy♥
Slabý vietor zavial cez otvorené okná a naplnil apartmán
sviežou vôňou, ktorú som si vždy spájala s letom. Čerstvá levanduľa vo
váze na stolíku mi pošteklila nos, zatiaľ čo som sledovala ako sa tiene na
stenách pomaly predlžujú. Slnko klesalo za horizont a cikády pod oknami sa
púšťali na prvé večerné koncerty.
Jeho hlas sa niesol od vchodových dverí, a potom som
počula, že smeruje ku mne. Rýchlo som sa posadila do tureckého sedu a knihu
si zdvihla pred nos.
Keď sa objavil vo dverách, uprela som naňho pohľad, a vedela
som, že hoci mi nevidí pery, dokáže si predstaviť môj široký úsmev.
Neviem si spomenúť, kedy
presne sa to zmenilo. Keď si v tej čiernej priepasti zúfalstva, dni sa ti
pomaly rozmažú pred očami. Bolo to v kaviarni.
Pf.
Ja viem.
Klišé.
Do hlavy som si
nechala prúdiť útržky rozhovorov, šumiacich okolo mňa a pomaly som prstami
klopala o povrch stola.
Sadol si.
Vtedy som nemala poňatia,
kto to je. Nikdy v živote som ho nevidela. V rukách držal pariacu sa
šálku s horúcim nápojom, a na hlave mal narazenú čiapku. K tomu
zelené oči a žiarivý úsmev na tvári, keď si zdvihol hrnček k perám.
Pokrčila som nosom nad
cudzincom, v hlave dúfajúc, že odíde. Asi som bola to najviac zvrátené
dievča, čo ste kedy stretli, ale nijako to neovplyvnilo môj úsudok. Ehm. Možno.
Tak som sa postavila a odišla.
A zabudla na cudzieho muža.
Potom som sa vrátila.
Sedela som v mojom
kútiku, držiac sa tej starej rutiny.
A neviem, ako ma
znovu našiel, ale znovu si sadol oproti mne.
Tentokrát mi podal
šálku s tým, čo pil. Keď si uvedomil, že si ju od neho nevezmem, jemne ju
položil na stôl predo mňa. Naklonil sa dozadu, chvíľu si ma prezeral, a potom
začal rozprávať.
Ďalších pár dní bolo
rovnakých. Vždy mi kúpil nápoj, položil ho dolu a potom rozprával o svojom
dni. Nikdy som sa ani nepohla, či povedala pol slova. Každú chvíľu stopol jeho
konverzáciu sám so sebou, dával mi príležitosť povedať niečo. Nevyužila som ju.
Neovplyvnilo ho to, a pokračoval,
akoby sa nič nestalo.
Ako čas plynul, pomaly
som sa stávala závislá na týchto denných stretnutiach. Bola som šťastná mať
niekoho, kto by sa „so mnou“ znovu rozprával. Bol ako moja droga; taká, že som
ani nevedela, že som vôbec závislá.
A potom sa to
znovu zmenilo. Začalo to rovnako. Ale rozosmial ma.
V strede jeho
príbehu som sa začala potichu chechtať. Tak potichu, že ani neviem, či to
počul. Ale prejavila sa vo mne tá analyzujúca osoba, a zasiahla ma irónia celej
tejto situácie. On sa non-stop rozprával sám so sebou, kým ja som ani
neodpovedala. Naozaj bol anjel v nejakom zmysle slova. Môj chichot bol
hlasnejší, vznikol z neho smiech a potom som bola prehnutá v páse
a po lícach sa mi kotúľali slzy.
Bolo to dávno, odkedy
som sa usmiala, nieto ešte smiala. Ten triumfálny výraz na jeho tvári bol
neoceniteľný. Všetky týždne sa stali perfektnými, stali sa svetlom v mojom
tuneli neprestajnej temnoty.
Dni som strávila rozprávaním.
Tentoraz on počúval. Povedala som mu o mojej minulosti, budúcnosti a snoch.
Keď mi priniesol šálku, vypila som ju. Spoznala som chuť jednoduchého čierneho
čaju s mliekom, ktorý mi pripomínal detstvo. Ako vedel, že je môj obľúbený?
Nevedel. Že tipoval.
Čas, ktorý sme strávili
spolu bol mojím prístavom, slová ako lode pevne ukotvené o dno.
A pritom som ani nevedela
jeho meno. Pre nejaký dôvod, vždy si na mňa našiel čas.
Raz sa ma konečne spýtal,
ako sa volám. Skryla som si tvár rukávom.
„Láska?“ spýtal sa a potom sa zamračil.
Odložila som knihu.
„Nedáme si čaj?“ vyhŕkla som.
You killed me with another story. To, akože prečo mi toto robíš ? Prečo píšeš také :O príbehy. Znovu to neviem nijako vyjadriť, kopem nohami, mávam rukami, všetko možné. Zistím, že som prijatá na školu, k tomu toto a ja mam akože dneska byť v pohode ? No, ja neviem ale jedno veľké, tučné, nahnuté slovo: krásne :) Píš častejšie, ja sa len poteším ;) xxxxx
OdpovedaťOdstrániťjeej, tak gratulujem k prijatiu na školu:) a, nechcela som ťa rozhádzať, to nie ja! (zlý mozog, zlý!!):D a ďakujem;)xoxo
OdstrániťÚplne krásna jednodielovka, ja nemám slov, neviem pochopiť, ako vieš písať také fantastické príbehy. Hneď mám krajší deň, vždy keď si čítam tvoje príbehy sa dostanem do inej dimenzie a tentoraz to tak tiež bolo, ďakujem :* ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťoo, tak myslím, že toto bude asi moje nové životné poslanie-robiť ľuďom krajší deň; čo ty na to?:) mne sa zase deň zlepší, keď si čítam vaše komentáre;) ďakujem:)xx
OdstrániťPekné poslanie, ja som za ;)budem len rada! :) Nemáš za čo ďakovať :* ... Danka :)
OdstrániťWaw... :-O je to úchvatné :-D
OdpovedaťOdstrániťnaozaj veľmi krásna poviedka
vďakaa:)
OdstrániťMala si ma zabiť radšej predtým, ako som si to prečítala, lebo smrť touto dokonalosťou bolí. Strašne.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, že píšeš. Tak úžasne. A pre nás.
*Aďka*
dnes ráno som ťa videla, mala som vtedy?:D:) a ja ďakujem že čítate moje výmysly♥
OdstrániťŇaah! :3 krásne :) úplne skvelé! :D
OdpovedaťOdstrániťNeviem čo viac napísať :D :)
o moj bože ! :) dokonalosť!:) teším sa na dalšie veci z tvojej fantázie :))
OdpovedaťOdstrániť