streda 1. mája 2013

Life Goes On 14.


I'm scared, believe me
You can see me smile
If you let me just stick around


„Daj mi čas, prosím,“ vydýchol som a prehrabol si rukami vlasy.
„Nemal si ho už dosť?“
Pokrútil som hlavou. Bilo sa vo mne toľko pocitov, toľko zvrátených emócií. „Koľko to už trvá?“ spýtal som sa napokon.
„To hádam nie. Nedohodli sme sa, že to bude takto najlepšie? Naozaj to chceš rozoberať?“
„Prepáč, že som sa pýtal.“
„Prepáč, ale to naozaj nie je tvoja vec.“
„Aha, fajn. Už sa ti nebudem miešať do života.“
„Niall, počkaj...“ Nestihla dokončiť, keď som zaplesol notebook a tým prerušil rozhovor na Skype. Frustrovane som si zaboril tvár do vankúša.
Nekonečné hádky. Stále o tom istom. A vždy to skončí rovnako. Ona sa vráti, bude prosiť, a ja nemám srdce odmietnuť ju.
Som neskutočný idiot.
Idiot. Idiot. Idiot.
Nemal som ani poňatia, kedy sa to zvrtlo. A potom začal ten kolobeh, z ktorého som sa nemohol vymotať. Snažil som sa, prisahám.
Najťažšie bolo priznať samému sebe tú chybu, čo robím. Tomu som sa nejako vyhýbal, obchádzal také myšlienky širokým oblúkom. A čo preto asi tak spravila ona?
Snažila sa? Niee, kdeže.
Mal som chuť nakopať mňa aj ju, poriadne.
Keď sa ozvalo zaklopanie na dvere, iba som zamumlal, ani sa nezdvihol.
„Niall? Nevieme nájsť Anu, nevidel si ju?“
„Nie.“
„A nepomôžeš nám ju hľadať?“
„Nie.“
„Mohlo sa jej niečo stať, a, a...“
„Fajn,“ prevrátil som oči a ťažkopádne sa postavil z postele.
Bola vonku. Pod stromom, ktorý bol viac hnedý ako zelený, a ona tam sedela, ako kôpka nešťastia. Po lícach sa jej kotúľali obrovské slzy. Mal som pocit, že o chvíľu vytvorí jazierko.
Louis sedel pri nej, objímal ju okolo pliec, a ona plakala. A plakala. A pravdepodobne ani neplánovala skončiť.
„Niall,“ šepol Liam, keď sa mi objavil pri pleci a štuchol ma do neho.
„Čo je?“
„Ty vieš.“ Na tvári mal jemný úsmev a ja som sa zamračil.
„Čo viem?“
„No tak, nezapieraj. Páči sa ti.“
„To si na to ako prišiel?“
„Rozprával si sa s ňou. Vtedy v nemocnici, povedala mi to. A teraz ju ignoruješ, lebo si sa zľakol. Presne tak to bolo aj so Zoe.“
Prevrátil som oči. „S tým ani nezačínaj. Vieš vôbec, ako to so Zoe je teraz?“
„Viem si domyslieť, podľa tvojho správania. Prečo to stále robíš?“
„Ha. To sa pýtam tiež. A pre tvoju informáciu, Louisianu ani nepoznám, takže si láskavo nedomýšľaj.“
Liam pokrčil plecami, prešiel k Ane, posadil sa vedľa Zayna a chytil ju za ruku. Chvíľu som váhal.
Potom som si opatrne sadol oproti nej, ale trochu obďaleč. Všimla si ma a zdvihla ku mne uslzené oči. Vyčarovala úsmev.
Hoci neochotne, opätoval som jej jeden pokrivený.

Ja vieem, skoro vôbec sa to nerozbieha. Ale sľubujem, že o chvíľu sa dostaneme k pointe, musíte byť trpezlivé:) loove ya:)x

9 komentárov:

  1. Wáááááááá. Tak teď v tom mám úplnej guláš ;DDDDD já vím nepoatřím k těm chápavým, ale že jsem až tak nechápavá jsem nevěděla ;DDDD no nic možná to časem pochopím, a nebo si to hold přečtu celý od začátku abych mi to aspoň trochu docvaklo ;DDD jináč je to super (: Efká

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :-D Akože teraz si totálne pripadám ako nemenovaná KZ...som ale že úúúplne mimo...kde je : z ktorej pozície je to ?! Totálne som stratená v postavách aj v deji...Stále sme v Afrike ? OK, Ok...Musím sa vrátiť k predchádzajúcim kapitolám a spraviť si mapu s legendou...Priveľa postáv na moju starú hlavu a chýbajú mi úvahy ako minule...a chýba mi tu toho viac...ale dialógov je aj navyše...Ozaj, prečo radšej nepíšeš filmové scenáre. Tam sa môžeš vyriadiť s replikami !!! Myslím to vážne, to by ti šlo !!! Neporozmýšľaš nad tým ?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja tomu rozumiem. Myslím. :DD Ale stále neviem, čo sa medzi nimi dvoma stalo, to som zvedavá. :3 Snáď Zoe a Ana nie sú dvojičky alebo tak, lebo vieš, keď Niall k Lujizijane nemá príliš blízko, nemusí to byť len tým, že je dievča, a teda to isté pohlavie, ktoré mu aj zlomilo srdce, ale môže sa mu podobať aj na bývalú. A to tak že veľmi.
    A asi som sa stratila v tom, čo píšem, ale never mind. :DD
    Je to skvelé, a som rada, že sa nestrácam, aj keď osobne si myslím, že to chápem úplne, ale úplne zle, a teraz sa tu strápňujem. :D :D Ale nie, nebudú dvojičky. Určite. Len mi to tak napadlo. :DDDD
    *Aďka*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. je to úžasné a konečne tomu príbehu celkom rozumiem :) rýchlo ďalšiu časť

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to trošku zamotané, ale nie je na tom nič, čo by sa nedalo časom vyriešiť... Jednoduchý príbeh rovná sa nudný príbeh. Už ma dosť nudia fanfictions typu "Ahoj, páčiš sa mi. Budeme spolu chodiť?" Bla, bla, bla :DD
    Som náročný typ, ale ty ma vždy uspokojíš, K ;) Mojou novou úchylkou je nazývať ľudí začiatočným písmenom mien, takže došlo aj na teba :D Prosím, nevšímaj si to ;)
    A aby som tu nebola za úplného idiota, ja to celkom chápem :) Je v tom ženská, to je jasné :D Ale Ana je súdená Niallovi, moja veštecká stránka sa opäť prejavuje :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Akože, neviem, či som to správne pochopila, ale Niall sa správal, tak ako sa správal preto, lebo je sklamaný alebo sa trápi vo vzťahu zo Zoe? a v podvedomí, niečo cíti ku Ane, len sa bojí priznať sa ku tomu že? Aby sa znovu nesklamal Či? no nechám to radšej na teba, lebo tieto moje myšlienky a úvahy o nich nevedú nikam :D ináč časť úplne super ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. dokonalé to je :3 uplne..:) len sa musím trošku zorientovať.. :D ale to ked si tu kapitolu prečitam ešte raz tak budem vedieť :DDD inak je to uplne užasné :) fakt :) neskutočne sa teším na dalšiu :)) šupitooo :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ja Niallovi úsmev narovnám keď neprestane robil blbosti ! Ale páči sa mi ako ho opisuješ, že to nie je furt len ten Niall, ktorí papá a je s každým zadobre :) Nice, muack xxx

    OdpovedaťOdstrániť