Osobne si myslím, že tieto úvodné časti sú dosť nudné, ale však sa to snáď rozbehne. Enjoy♥
Z toho, čo Lacey pochopila, mali byť vybrané skupiny
študentov, ktorým umožnia mať vlastnú výstavu. Každý týždeň v piatok bude
jedna v miestnej galérii.
Lace v polovici dekanovho rozprávania vypla. Zahĺbila
sa v myšlienkach, čo sa jej príliš často nestávalo. Možno to spôsobila
extrémna únava, či uvedomenie po rozhovore s Austinom, že na svete nie je sama.
Premýšľala nad rodičmi. Otec im už dlho neposlal žiaden
list. Sústredene mračila tvár a snažila si spomenúť, čo písal v tom
poslednom. Prechádzajú do vojnovej oblasti?
Otec pracovala ako vojak v Iraku, čo malo za následok,
že nebýval veľmi doma. Nemyslela naňho príliš často, no keď áno, obávala sa.
Obávala sa, aké by to bolo, keby už im nenapísal. Bol na ne hrdý, i keď to
nedával najavo. Lacey to vedela, alebo aspoň v to dúfala. Že ho nesklame,
ukáže mu, že vie aj niečo dokázať. Presne si vedela predstaviť, ako pri písaní
slov, čo neskôr odošle na ich adresu, má na tvári jemný úsmev. V jednom
líci sa mu vytvorí jamka, a medzi zuby si vloží špičku jazyka. Napíše im
o tom, čo vyviedli jeho priatelia, spýta sa na ich život, no ani slovkom
nespomenie, že by sa už ozvať nemusel.
Na druhej strane, rozhovory cez skype s mamou prišli
ako čerstvé osvieženie. Jej modré oči vždy žiaria radosťou, a keď im
k obrazovke zavolá aj ich trojročnú sestru Rosalie, nedá sa odolať úsmevu.
Lacey pripomínala seba, keď bola malá. Živá, neposedná, vysmiata.
Jej úvahy prerušil hlas, čo na ňu prehovoril. „Sorry, čo?“
Pozrela hore, aby uvidela Austina, čo sa jej práve chystal zamávať rukou pred
tvárou.
„Ideš, či nie?“ spýtal sa. Rozhliadla sa po triede, všetci
sa pomaly začínali trúsiť von.
Austin počkal, kým si Lacey do tašky hodila pero
a rýchlym pohybom sa postavila zo stoličky.
Jej zachmúrenejšia nálada sa pomaly začala rozpúšťať.
Nasledovala Austina von, keď ju prerušil dekanov hlas.
„Adamsová? Môžete na chvíľku?“ Mykla plecom a lenivým
krokom prešla k nemu. „Áno?“
„Profesorský zbor sa zhodol, že tebe, ako jednej z našich
najlepších študentov umožníme mať len svoju výstavu. Budú na nej tvoje staršie
práce, no aj nejaké novšie. Hneď o tri dni.“
„Fajn. Mám pre to niečo urobiť?“
„Snaž sa pôsobiť reprezentatívne a ber to s nadhľadom.
To je všetko, čo ti môžem povedať, vidíme sa. Vieš, som naozaj veľmi rád, za
všetko, čo si v rokoch štúdia urobila.“
Prikývla. Tým pádom má voľno a môže sa buď pridať
k nepovinnej prednáške o nejakej histórii, alebo sa vrátiť do postele.
Pri vyhliadke poslednej možnosti jej srdce zaplesalo.
Tašku si popravila na pleci, vyhrnula rukávy na svetri
a pohla sa k východu.
Našťastie sa domov dokázala dopraviť aj pešo. Prepletala sa
masou ľudí, jedného odsunúť, sem-tam stúpiť na nohu, šťuchnúť lakťom, odbočiť
vpravo. V ľavom spánku jej začalo pulzovať, a v ústach pocítila
pachuť vyžutej žuvačky. Uprela pohľad na svoje topánky, na obidvoch mala
rozviazané šnúrky. Zohla sa, pri tom pohybe žuvačku vypľula a prstami ich
šikovne zašnúrovala.
Keď sa už chystala postaviť, nejaký človek ju skoro
prevalcoval. „Ops, prepáč, nevšimol som si ťa,“ rýchlo sa ospravedlňoval.
Lacey sa pozrela hore a zbadala tvár, ktorú si myslela,
že už v živote neuvidí.
túto milujem úplne najviac♥ aj klip:)
Óó úžasna časť :) a pieseň? MILUJEM Florence, ako si vedela? :D Perfection! :*
OdpovedaťOdstrániťco najrychlepsie dalsiu cast :D
OdpovedaťOdstrániťJujky;) je to uzaasne :) dokonale:) wow:)
OdpovedaťOdstrániťMňa to náhodou baví! ;)) Som zvedavá, kto to bude.. a song je great :) Proste skvelé :*
OdpovedaťOdstrániťperfektná časť :D píšeš dokonalo, zbožňujem to :)
OdpovedaťOdstrániťVieš, ty vieš z čítania absolútnej rutiny spraviť zážitok, keď to opíšeš po Katarínovsky :))
OdpovedaťOdstrániť