Dúfam, že sa vám to bude páčiť aspoň tak, ako NTL :) Inak, epilóg č.1 je napísaný, ale mala som pocit, že Maruš sa veľmi nepáči a po zvážení napíšem nový, netuším ešte kedy :)
Ráno Lacey zobudil prenikavý zvuk budíka. Keď sa jej ho
nepodarilo vypnúť ani na tretíkrát, namiesto toho ho zhodila na zem, nahnevane
zavrčala a posadila sa. Strapaté vlasy si prehrabla rukou a prudko zo
seba zhodila prikrývku. Konečne sa jej podarilo budík umlčať a prešla
k dverám. Omotala okolo seba župan, a šuchtavým krokom sa pomaly
pohla ku kuchyni, z ktorej sa šírila vôňa kávy.
Za stolom sedela jej sestra, Margaret, s nosom zaboreným
do novín. Keď sa Lacey objavila vo dverách, zdvihla pohľad a vyčarovala
žiarivý úsmev. „Ránko.“
Odpoveďou jej bolo ticho, nasledované zamrmlaním. Margaret
sa s povzdychom vrátila k novinám.
Lacey ani zďaleka nebola ranný človek. Do jej obľúbenej šálky
si naliala kávu, a sadla si oproti Margaret. „Ako to robíš?“ zahundrala,
kývnuc smerom k nej. Otázka bola mierená na jej vyžehlené oblečenie,
dokonalý mejkap a uhladený drdol na hlave. Margaret sa znovu usmiala, no
neodtrhla pohľad od novín. „Vždy rovnaká otázka. Normálne, sestrička, viem sa
zobudiť s úsmevom, narozdiel od teba.“
Lacey opäť zamumlala a pohľadom skúmala neporiadok na
pulte, čo tam nechala večer. Čudovala sa, že Margaret to ešte neupratala. Neznášala
pohľad na neporiadok, a aj keď ho neurobila ona, a zvyčajne sa pre to
na Lacey hnevala, vždy to nakoniec upratala. Jej izba bola dokonalá, do tých
najmenších detailov, strohá a minimalistická. Ako ona sama. Presný opak
Lacey, známej bordelárky.
Jediné, čo mali sestry spoločné, bol výzor. Veľké zelené
oči, malý nos jemne vytočený dohora a ústa so širokým úsmevom. Vlasy mali
pôvodne obe blond, no Lacey tú farbu vymenila za tmavo hnedú, pretože sa jej
zdalo, že ako tmavovláska vyzerá múdrejšie.
Ako dvojičky však povahovo nemohli byť viac rozdielne. Vždy sa
zdalo, že Margaret je staršia, kvôli svojej zodpovednej osobnosti
a pravidiel, čo striktne dodržiavala. Bez nej by Lacey nepustili ďaleko od
domova, pretože jej dostatočne neverili.
Čo im ona nezazlievala, sama by to asi nezvládla. Jej
rebelantská povaha ju dostala do viacerých problémov. V šestnástich si
dala prepichnúť peru. V osemnástich prvé tetovanie, tie potom záhadným
spôsobom pribúdali. Vtedy sa prvýkrát aj s niekým vyspala. Rodičia si
mohli pre ňu vlasy potrhať, sestra ju kryla a Lacey... no Lacey zostala
sama sebou, neverila, že sa niekedy zmení. Ani by sa o to nepokúšala.
Jediný spôsob, akým si mohla vyventilovať svoju energiu bolo
umenie. Všetko tvorivé, kde rozvíjala fantáziu a kontrolovala svoje
výbuchy.
Sestru prijali na právnickú fakultu –ktorú už skočila, aj
s titulom– a ju, prekvapivo, na umeleckú. Teraz dokončievala posledný
ročník, zatiaľ čo Margaret nastúpila do práce. Ich menší byt v centre
Londýna dokázali financovať zo svojich príjmov.
Lacey si užívala slobodu. Mala čas na svoje záujmy, na
nikoho sa neobmedzovala. Namierila si to vysoko, a hoci stále netušila čo
bude robiť po vysokej, uspokojovalo ju vedomie, že aspoň prvýkrát v živote
robí niečo poriadne.
Margaret precízne poskladala noviny a položila ich
doprostred stola. Následne vstala, uhladila si oblečenie a svoju šálku
položila do drezu.
„Odchádzam, Lace. Aj ty by sa mala chystať,“ jemne
upozornila sestru a prešla k dverám.
„Čau,“ zamrmlala jej na odpoveď, no nepohla sa od stola.
Mala chuť zložiť naň hlavu a znovu zaspať. To mala za to, že znovu do noci
dokončievala svoje umelecké dielo, ako to nazývala, v obývačke na stene.
Ozvalo sa zatresnutie dverí, Lacey až nadskočila.
Odpila si z kávy, hoci jej to nikdy nepomohlo prebudiť
sa a položila ju na stôl. Následne sa ťažkopádne postavila
a odšuchtala sa naspäť do izby. Pokúšalo ju hodiť sa naspäť do postele,
ale vedela, že keby znovu mešká do školy, neprepečie sa jej to tak ľahko.
Vytiahla zo skrine voľný sveter, natiahla na seba džínsy
a okolo krku si omotala šál. Vlasy si po ceste na chodbu zmotala do drdolu
a v zrkadle nad botníkom si naniesla maskaru. Do úst si hodila dve
žuvačky, nazula si ošúchané topánky a cez plece si prehodila tašku. Hádam
prvýkrát za týždeň nepríde neskoro.
No čo poviete? :)
Ooo! Katie, toto je dokonalé. Ako teraz úplne vážne! :O tie opisy mi berú dych. :) Krásne perfektné! :* NEVIEM sa dočkať ďalšej časti! :O xx
OdpovedaťOdstrániťperfect :* je to úžasné, Lacey sa mi páči (príde mi, že mi je dosť podobná :D) a ten príbeh je skvelý, už teraz ho zbožňujem a teším sa na pokračovanie :* píšeš skvelo :D
OdpovedaťOdstrániťvyzera to superne :D tesim sa na pokracovanie :D paci sa mi ako opisujes ludi a ich pocity... je to priame, vystizne a s nadychom humoru? ten nadych tam neviem identifikovat ale velmi sa mi paci :D
OdpovedaťOdstrániťUzasne:-) tesim sa ako to bude pokracovat dalej:-) uplne super to je:-)
OdpovedaťOdstrániťNádhera! :) Teším sa na pokračovanie! ;) Tá Lacey je povahovo ako ja :D♥
OdpovedaťOdstrániťúžasné :) som zvedavá ako to bude ďalej :) x x
OdpovedaťOdstrániťNeviem, čo by som robila bez tvojich poviedok a čokolády, Kate :D Už teraz to zbožňujem ako kávu zo Starbucksu, alebo Eda Sheerana :) Lacey... má úžasné meno, ale tá povaha je menší opak mňa :D Ja som totiž skôr taká poriadna, lebo neznášam pohľad na bratove týždenné ponožky visiace cez posteľ :D See ya later (aspoň cez notebook) ;)) xx
OdpovedaťOdstrániť