Kočky zajtra časť určite nebude, ideme na výlet :) Uvidím, kedy budem mať čas, pretože mám dosť učenia, ale keď tak niečo by mohlo byť v piatok alebo sobotu ;)
Koncom týždňa sa môj smútok zmenil na nevítané otupenie.
Nebola to taká bolesť, ako keď bežíš príliš dlho, si bez dychu a začne ťa
pichať v rebrách. Teraz to bola skôr prázdnota. Bolestivá absencia.
Chýbalo mi, ako sa každá miestnosť automaticky zmenila, keď
do nej vkročila. Ako sa kyslík zdal ľahšie dýchateľný a ako jej úsmev bola
tá najžiarivejšia vec, čo som kedy videl. Chýbala mi jej citrusová vôňa
s nádychom niečoho sladkého, čo som nikdy nevedel identifikovať.
Nebol som v poriadku, ale žil som.
V mojom živote sa vytvoril akýsi systém, alebo skôr sa
vytvoril okolo neho. Zdalo sa, že som nikdy nebol sám, bol som pod stálym
dozorom. Zayn mi volal ráno, večer zase Liam či Niall. Hovory boli krátke
a konverzácie neboli dlhé, chalani vždy prekĺzli okolo témy na čepeli
mojich pŕs. No po každom rozhovore som sa cítil o čosi ľahší. Akoby to zo
mňa pomaly opadávalo. Hoci Louis mal Eleanor, snažil sa byť doma čo
najčastejšie a venovať sa mi.
Vždy som sa však tešil na každé rozptýlenie, pretože
zanechanie ma samého s vlastnými myšlienkami mi zhoršovalo náladu.
„Mali by sme si dať pauzu,“ navrhol Liam, keď sme sedeli aj
za prítomnosti Paula v našom dome. Úkosom oka na mňa pozrel a potom
znovu upriamil pozornosť na Paula.
Louis prikývol. „Harry, mal by si ísť domov.“
Pritiahol som si kolená k hrudi a zložil si na ne
bradu.
„Bojím sa,“ prehovoril som potichu a snažil sa vyhýbať
očnému kontaktu so všetkými.
Niall mi položil ruku na plece. „Čoho?“
„Že už sa k sebe nevrátime. Rozpadneme sa.“
Louis si povzdychol. „Harry o tomto sme sa bavili
tisíckrát...“
„Áno, ale nikdy nie v takejto situácii,“ ostro som ho
prerušil.
„Nezáleží v akej situácii. Čo sme si vytvorili je
silné, a dobre to vieš. Nerozkýve nás to.“
„Veď je to len pauza,“ dodal Zayn.
„Teraz som vám na nič, nevidíte?“
Paul mlčal a sledoval každý môj pohyb. Napokon
prehovoril. „Je to kvôli dievčaťu?“
Odfrkol som si a pokrútil hlavou. Odmietam sa
k tomu vracať.
Paul s Liamom si vymenili pohľady. „Aj tak sa nám
nedarí nič napísať, vrátime sa k tomu potom. A vidíme sa
v štúdiu.“
Predtým, než som vošiel do izby ma dobehol Zayn. Položil mi
ruku na chrbát a pozrel na mňa. „Zajtra to bude znovu lepšie.“ Akoby sa aj
s Liamom dohodli na utešujúcich vetách, kto mi povie čo skôr.
„A čo ak nie?“ Z úst mi vyšiel trhaný nádych.
„Tak si to znovu povieš zajtra. Pretože môže, nikdy nevieš.
V určitom okamihu zajtra bude lepšie.“
Tie slová mi zarezonovali v hlave.
Nemohol som sa však zbaviť strachu. Strachu, ktorý teraz
nahradil bolesť a uvažoval som nad tým, či to bolo dobré rozhodnutie.
Celú cestu do Holmes Chapel si v mojich myšlienkach
zase vydobili nadvládu tie neželané. Obával som sa aj stretnutia s mamou.
Čo mi povie na toto všetko? Že som strašný idiot uznám aj sám. Ach, zaujímalo
by ma, ako sa má Will...
Taká kratšia a zase "depkujem" ako povedala Maruš :D Ale tie depresívne časti sa mi píšu lepšie než normálne :D:)
Ja som povedala, že depkárčiš ale to je len detail ;D :D a vlastne len to som chcela lebo všetko ostatné, akože to že aké je to dokonalé a úžasné a že to milujem, to som ti napísala už včera :)) lúbim ťa tigriňa, aj keď sme spolu teraz tak pomenej lebo ty si velice viťažený človek :)
OdpovedaťOdstrániťzasa ďalšia mega skvelá časť :D píšeš naozaj geniálne :) zbožňujem tvoje príbehy :) love ya
OdpovedaťOdstrániťJa len že je to znova úuuuuuuuzasna časť tak ako vsetky :) ja ani neviem čo ti mam už povedať a nevadí že je taká veď aj take musia byť :)
OdpovedaťOdstrániťuž sa mi míňa zásoba slov, čo sa neodráža len na mojich stručných(od veci) komentároch...kiežby som počas obdobia depiek vedela písať tak úžasne ako ty♥ prajem pekný výlet :)
OdpovedaťOdstrániťzbožňujem takéto časti :) teším sa na nejakú časť z pohľadu Will :)
OdpovedaťOdstrániťNádhera! :)
OdpovedaťOdstrániť