Som späť:) (Opálená) spálená, polo-ošúpaná a tak trochu bez múzy. Ale na to som si už zvykla, možno sa vráti spolu so školou. Polovička augusta?! What? Čo som celý ten čas robila, spala?
Dúfam, že aspoň niekoho poteším s časťou, a možno nepoteším správou, že sa pravdepodobne blížime ku koncu. Ale keď si predstavím, že ešte treba Harryho a Will, a všetko čo chcem, chytá ma malý panický záchvat, ktorý potom musím predýchavať do vankúša.
Môj obľúbený song momentálne, a ešte tento, poviedkový:)
Tak ja idem teda domyslieť sled udalostí bez ujmy na psychickom zdraví, a vy viete, čo máte robiť;))
„V tvojom tele
dochádza k zvýšenému odbúravaniu kostnej hmoty, a môžu nastať poruchy
pohyblivosti, dokonca paralýza. Veci sa hýbu rýchlejšie, než sme očakávali.“
„K–koľko času mi
zostáva?“ spýtala som sa omráčene.
„Nevieme, Louisiana.
Každý prípad je iný... ale z výsledkov, čo vidím teraz,“ znovu sa zahľadel
do zložky, a prudko sa nadýchol, „mesiac, nanajvýš dva.“
A tak som sa
usmiala. Neúprimne, ale nedala som najavo, čo sa mi naozaj preháňalo hlavou. Že
sa mi vnútorný svet, vybudovaný z krehkých kúskov falošnej nádeje zas
a znovu rozpadol.
Niall
Stále dokázala chodiť. Nekráčala však veľa, viac
uprednostňovala sedávať a len zízať pred seba. Keď som sa jej na to pýtal,
vždy mi dala rovnakú odpoveď. Len
premýšľam.
Nestačilo mi to, ale nikdy som sa neopýtal, že o čom.
V rozhraní troch dní sa zdalo, akoby sa všetko drasticky zmenilo. Bola
iná. Viac sa usmievala, viac rozprávala, skoro stále bola pri mne a smiala
sa aj na veciach, ktoré neboli vtipné. No zároveň, ak to vôbec dáva zmysel,
bola tichšia, vážnejšia, viacej nehybná a uzavretejšia.
Vedel som, kedy ju niečo bolelo. Prezradili ju malé znamenia
na tvári, ktoré som si všímal. V takých okamihoch som ju len držal,
a strávili sme hodiny ležiac vedľa seba, počúvajúc ticho, ktoré hovorilo
za seba.
Postavil som sa za ňu a zdvihol obočie na Zayna, ktorý
sedel oproti nej. Ten sa uškrnul, a potom sa pomaly postavil. „Tak ja vás
nechám, pretože niekto ťa chce len
pre neho. Vidíme sa krpec.“ Postrapatil Ane krátke vlasy a ona potom
vzhliadla hore na mňa. Vystrčila spodnú peru, a na čele sa jej objavila
malá vráska.
„No, sebecký Niall, teraz keď si prerušil moju konverzáciu,
musíš ma zabaviť.“
Nevyzerala presne tak isto, ako keď som ju videl predchádzajúci
večer. Jej tvár bola o malý kúsok chudšia, vlasy strácali ten jemný
odlesk, a ruky mala opäť ľadovo studené. Všetko toto som si všimol, taký
zvyknutý som bol na každý detail jej tela.
Pokrčil som plecami. „Nechám to na teba. Máš niečo na
mysli?“
Naklonila hlavu a zahryzla si do pery, zatiaľ čo
usilovne premýšľala. Potom sa zrazu postavila, a chytila ma za ruku,
pokiaľ nenadobudla rovnováhu. „Odsuň ten stolík do rohu.“
Urobil som, ako mi kázala a potom sa opäť postavil pri
ňu. „A teraz čo?“
„Budeme tancovať,“ vyhlásila nadšene.
Pochybovačne som zdvihol obočie. „Ja neviem tancovať, mám
obidve nohy ľavé!“
V tej chvíli jej z tváre zmizol úsmev a ja
som to chcel okamžite vziať späť. „Aj tak nemáme hudbu,“ dodal som rýchlo.
Potriasla hlavou.
„Nepotrebujeme hudbu,“ povedala tichšie, zatiaľ čo jej tvár
sa čoraz viacej mračila. Vbehol som si rukou do vlasov, a ona si všimla
moje zaváhanie.
„Pozri, neviem koľko času mi ešte zostáva, kým budem sedieť
na vozíku, nemôcť sa hýbať. A... v živote som netancovala, tak som
myslela, že by som mohla, kým ma vlastné telo nezradí. Prosím?“ dodala na
konci.
Pokrútil som hlavou, zatiaľ čo som pristúpil ešte bližšie
k nej a ona sa na mňa sklamane dívala. No potom ju preťal malý úsmev,
keď som jej vzal ruku a vystrel ju do vzduchu. Klišé. Bolo to také strašné
klišé, ako zo všetkých tých romantických filmov, a ja som sa v duchu
striasol.
„Je to ťažké,“ poznamenala po chvíli, kým upierala zrak na
naše nohy, dávala pozor, aby ich pohybovala správne. Zatočil som ju dookola
a tak sme sa pohybovali po vyprázdnenej obývačke v tour buse, až
pokiaľ som znovu nezbadal, že ju každý krok stojí čoraz viac námahy.
A keď jej z úst vyšli tiché slová, o tom ako
ju to bolí, moje srdce sa rozbúchalo a celé telo mi skamenelo. Držal som
ju pri sebe, a pýtal sa jej znovu a znovu, či niečo nepotrebuje, ale
vedel som, že musí iba čakať, kým bolesť prejde.
Chcel som mať dostatok sily na to, aby som ju mohol
zachrániť.
Pomôcť jej.
„Niall, sťažuješ si
to. Vidím, že ťa to zraňuje ešte viac, než mňa. Prečo to si to robíš? Vedel si,
že to príde, skôr či neskôr!“
Z očí sa mu
valili slzy a z úst unikali drobné vzlyky. Celá som sa triasla,
zatiaľ čo som sa mu snažila zotierať z líc slané slzy. „Ale ja ťa ľúbim,
Ana. Ľúbim ťa.“
„Niekedy ľúbiť niekoho
nestačí.“
Myslím, že tých,
ktorých zanechávam za mnou to majú ťažšie než ja. Oni samotní nemôžu
akceptovať, že tu nebudem. Radi bojujú proti tomu faktu a odmietajú ma
počúvať, keď o tom rozprávam akoby to je také jednoduché ako ísť
nakupovať. Ale nerozumejú, že to v skutočnosti také jednoduché aj je.
Zajtra? Zajtra ani nemusí prísť.
WOW! toto bola najlepsia cast, aku si kedy napisala. Tvoje opisy su neskutocne a stale sa zlepsujes! :)
OdpovedaťOdstrániťnaozaj?:) nemala som pocit, že je nejaká špeciálna, ďakujem moc:))
Odstrániťto si piiis ze si potesila preco mam pocit, ze budem na konci plakat ale od stastia? :3 asi v to len dufam...alebo to bude tym prologom? asi ;) dufam a verim v to :) krasna cast inak :)
OdpovedaťOdstrániťtak sa nechaj prekvapiť, možno vôbec plakať nebudeš:)) ďakujem:)
OdstrániťWeee je to tu!
OdpovedaťOdstrániťWell, na začiatku som sa na teba chcela hnevať. Že to už končí :( No, akože seriously ? Nedá sa to! PO tom,č o si napísala a áááá :'( Tá časť, keď tancovali...to je také romantické a zároveň bolestivé pre srdiečko, že sa mi chcelo plakať. Teším sa aj na Harryho a Will. Neviem si predstaviť čo by si vedela pri nich povymýšľať ale tak isto sa teším na novú poviedku. Určite bude skvelá ak ne lepšia ako táto :) With Loveeee your secret love! ♥ xxxx
ako vravím, nechajte sa ešte prekvapiť, rozhodne dúfam, že sa ti budú ďalšie časti páčiť a na novú poviedku sa teším aj ja:))
OdstrániťP.S.: už nie si secret love:( ale neboj sa, nabudúce sa budem tváriť prekvapene a nikomu to nepovieem xoxo
pfuuuu dokonalé .. :) nádherné ...:) rýchlo dalšiuuu :)
OdpovedaťOdstrániťbudem sa snažiť, vďakaa:)
OdstrániťKača sa prekonala a dopriala im aj nejaku tu romantiku... Ináč úžasná časť ale beriem to ako odškodnenie za taky dlhy čas čakania :) ďalšiu ďalšiu a ďalšiu :)
OdpovedaťOdstrániťvždy spoznám tie tvoje komentáre, spolusediaca:D prečítaj si predchádzajúcu časť znovu, tam je jej ešte viac:) bude, počkaj si;)
OdstrániťAaaaaaaaaaaaaaaaaaah. :33
OdpovedaťOdstrániťKonečne.
Je to úžasné. ^^ Nemám slov. Len obrovskú guču v hrdle, dúfajúc, že sa to skončí dobre. Ach bože, je to už tak otrepané, a čím viac o tom hovorím, tým menej pravdepodobné sa mi to zdá. -.-"
Ja už ani neviem, čo chcem. :D
Každopádne som rada, že si späť, a teším sa na novú poviedku. Chňo. :33
*NeviemKtoSom*
(Ale konečne som prišla na to, ako namiesto anonyma použiť vlastné meno, ahahahahah.)
noo, však si vedela do čoho ideš, či nie?:D ale vlastne nevieš kto si, čiže teraz som na pochybách... hmm.:D
Odstrániťv každom prípade ti ďakujem, a Aďka, ktorá je... ugh sa mi páčila:))