štvrtok 15. augusta 2013

Life Goes On 37.

Som späť:) (Opálená) spálená, polo-ošúpaná a tak trochu bez múzy. Ale na to som si už zvykla, možno sa vráti spolu so školou. Polovička augusta?! What? Čo som celý ten čas robila, spala?
Dúfam, že aspoň niekoho poteším s časťou, a možno nepoteším správou, že sa pravdepodobne blížime ku koncu. Ale keď si predstavím, že ešte treba Harryho a Will, a všetko čo chcem, chytá ma malý panický záchvat, ktorý potom musím predýchavať do vankúša.
Môj obľúbený song momentálne, a ešte tento, poviedkový:)
Tak ja idem teda domyslieť sled udalostí bez ujmy na psychickom zdraví, a vy viete, čo máte robiť;))


„V tvojom tele dochádza k zvýšenému odbúravaniu kostnej hmoty, a môžu nastať poruchy pohyblivosti, dokonca paralýza. Veci sa hýbu rýchlejšie, než sme očakávali.“
„K–koľko času mi zostáva?“ spýtala som sa omráčene.
„Nevieme, Louisiana. Každý prípad je iný... ale z výsledkov, čo vidím teraz,“ znovu sa zahľadel do zložky, a prudko sa nadýchol, „mesiac, nanajvýš dva.“
A tak som sa usmiala. Neúprimne, ale nedala som najavo, čo sa mi naozaj preháňalo hlavou. Že sa mi vnútorný svet, vybudovaný z krehkých kúskov falošnej nádeje zas a znovu rozpadol.

Niall

Stále dokázala chodiť. Nekráčala však veľa, viac uprednostňovala sedávať a len zízať pred seba. Keď som sa jej na to pýtal, vždy mi dala rovnakú odpoveď. Len premýšľam.
Nestačilo mi to, ale nikdy som sa neopýtal, že o čom. V rozhraní troch dní sa zdalo, akoby sa všetko drasticky zmenilo. Bola iná. Viac sa usmievala, viac rozprávala, skoro stále bola pri mne a smiala sa aj na veciach, ktoré neboli vtipné. No zároveň, ak to vôbec dáva zmysel, bola tichšia, vážnejšia, viacej nehybná a uzavretejšia.
Vedel som, kedy ju niečo bolelo. Prezradili ju malé znamenia na tvári, ktoré som si všímal. V takých okamihoch som ju len držal, a strávili sme hodiny ležiac vedľa seba, počúvajúc ticho, ktoré hovorilo za seba.
Postavil som sa za ňu a zdvihol obočie na Zayna, ktorý sedel oproti nej. Ten sa uškrnul, a potom sa pomaly postavil. „Tak ja vás nechám, pretože niekto ťa chce len pre neho. Vidíme sa krpec.“ Postrapatil Ane krátke vlasy a ona potom vzhliadla hore na mňa. Vystrčila spodnú peru, a na čele sa jej objavila malá vráska.
„No, sebecký Niall, teraz keď si prerušil moju konverzáciu, musíš ma zabaviť.“
Nevyzerala presne tak isto, ako keď som ju videl predchádzajúci večer. Jej tvár bola o malý kúsok chudšia, vlasy strácali ten jemný odlesk, a ruky mala opäť ľadovo studené. Všetko toto som si všimol, taký zvyknutý som bol na každý detail jej tela.
Pokrčil som plecami. „Nechám to na teba. Máš niečo na mysli?“
Naklonila hlavu a zahryzla si do pery, zatiaľ čo usilovne premýšľala. Potom sa zrazu postavila, a chytila ma za ruku, pokiaľ nenadobudla rovnováhu. „Odsuň ten stolík do rohu.“
Urobil som, ako mi kázala a potom sa opäť postavil pri ňu. „A teraz čo?“
„Budeme tancovať,“ vyhlásila nadšene.
Pochybovačne som zdvihol obočie. „Ja neviem tancovať, mám obidve nohy ľavé!“
V tej chvíli jej z tváre zmizol úsmev a ja som to chcel okamžite vziať späť. „Aj tak nemáme hudbu,“ dodal som rýchlo. Potriasla hlavou.
„Nepotrebujeme hudbu,“ povedala tichšie, zatiaľ čo jej tvár sa čoraz viacej mračila. Vbehol som si rukou do vlasov, a ona si všimla moje zaváhanie.
„Pozri, neviem koľko času mi ešte zostáva, kým budem sedieť na vozíku, nemôcť sa hýbať. A... v živote som netancovala, tak som myslela, že by som mohla, kým ma vlastné telo nezradí. Prosím?“ dodala na konci.
Pokrútil som hlavou, zatiaľ čo som pristúpil ešte bližšie k nej a ona sa na mňa sklamane dívala. No potom ju preťal malý úsmev, keď som jej vzal ruku a vystrel ju do vzduchu. Klišé. Bolo to také strašné klišé, ako zo všetkých tých romantických filmov, a ja som sa v duchu striasol.
„Je to ťažké,“ poznamenala po chvíli, kým upierala zrak na naše nohy, dávala pozor, aby ich pohybovala správne. Zatočil som ju dookola a tak sme sa pohybovali po vyprázdnenej obývačke v tour buse, až pokiaľ som znovu nezbadal, že ju každý krok stojí čoraz viac námahy.
A keď jej z úst vyšli tiché slová, o tom ako ju to bolí, moje srdce sa rozbúchalo a celé telo mi skamenelo. Držal som ju pri sebe, a pýtal sa jej znovu a znovu, či niečo nepotrebuje, ale vedel som, že musí iba čakať, kým bolesť prejde.
Chcel som mať dostatok sily na to, aby som ju mohol zachrániť.
Pomôcť jej.

„Niall, sťažuješ si to. Vidím, že ťa to zraňuje ešte viac, než mňa. Prečo to si to robíš? Vedel si, že to príde, skôr či neskôr!“
Z očí sa mu valili slzy a z úst unikali drobné vzlyky. Celá som sa triasla, zatiaľ čo som sa mu snažila zotierať z líc slané slzy. „Ale ja ťa ľúbim, Ana. Ľúbim ťa.“
„Niekedy ľúbiť niekoho nestačí.“
Myslím, že tých, ktorých zanechávam za mnou to majú ťažšie než ja. Oni samotní nemôžu akceptovať, že tu nebudem. Radi bojujú proti tomu faktu a odmietajú ma počúvať, keď o tom rozprávam akoby to je také jednoduché ako ísť nakupovať. Ale nerozumejú, že to v skutočnosti také jednoduché aj je. Zajtra? Zajtra ani nemusí prísť.

12 komentárov:

  1. WOW! toto bola najlepsia cast, aku si kedy napisala. Tvoje opisy su neskutocne a stale sa zlepsujes! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. naozaj?:) nemala som pocit, že je nejaká špeciálna, ďakujem moc:))

      Odstrániť
  2. to si piiis ze si potesila preco mam pocit, ze budem na konci plakat ale od stastia? :3 asi v to len dufam...alebo to bude tym prologom? asi ;) dufam a verim v to :) krasna cast inak :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak sa nechaj prekvapiť, možno vôbec plakať nebudeš:)) ďakujem:)

      Odstrániť
  3. Weee je to tu!
    Well, na začiatku som sa na teba chcela hnevať. Že to už končí :( No, akože seriously ? Nedá sa to! PO tom,č o si napísala a áááá :'( Tá časť, keď tancovali...to je také romantické a zároveň bolestivé pre srdiečko, že sa mi chcelo plakať. Teším sa aj na Harryho a Will. Neviem si predstaviť čo by si vedela pri nich povymýšľať ale tak isto sa teším na novú poviedku. Určite bude skvelá ak ne lepšia ako táto :) With Loveeee your secret love! ♥ xxxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ako vravím, nechajte sa ešte prekvapiť, rozhodne dúfam, že sa ti budú ďalšie časti páčiť a na novú poviedku sa teším aj ja:))
      P.S.: už nie si secret love:( ale neboj sa, nabudúce sa budem tváriť prekvapene a nikomu to nepovieem xoxo

      Odstrániť
  4. pfuuuu dokonalé .. :) nádherné ...:) rýchlo dalšiuuu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Kača sa prekonala a dopriala im aj nejaku tu romantiku... Ináč úžasná časť ale beriem to ako odškodnenie za taky dlhy čas čakania :) ďalšiu ďalšiu a ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vždy spoznám tie tvoje komentáre, spolusediaca:D prečítaj si predchádzajúcu časť znovu, tam je jej ešte viac:) bude, počkaj si;)

      Odstrániť
  6. Adriana (lebo Aďka je...ugh)18. augusta 2013 o 17:19

    Aaaaaaaaaaaaaaaaaaah. :33
    Konečne.
    Je to úžasné. ^^ Nemám slov. Len obrovskú guču v hrdle, dúfajúc, že sa to skončí dobre. Ach bože, je to už tak otrepané, a čím viac o tom hovorím, tým menej pravdepodobné sa mi to zdá. -.-"
    Ja už ani neviem, čo chcem. :D
    Každopádne som rada, že si späť, a teším sa na novú poviedku. Chňo. :33
    *NeviemKtoSom*
    (Ale konečne som prišla na to, ako namiesto anonyma použiť vlastné meno, ahahahahah.)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. noo, však si vedela do čoho ideš, či nie?:D ale vlastne nevieš kto si, čiže teraz som na pochybách... hmm.:D
      v každom prípade ti ďakujem, a Aďka, ktorá je... ugh sa mi páčila:))

      Odstrániť