nedeľa 18. augusta 2013

Life Goes On 38.

Let's just pretend that this is the end:) Nerozhodnosť rozhodla za mňa. 
Hope you like it.



Život ide ďalej. Aj keď sa to zdá nemožné. Pokračuje.
„Už nezáleží na veciach, o ktorých som si kedysi myslela, že sú podstatné,“ povedala som a pohladila obálku môjho zápisníka, v ktorom spočíval môj zoznam. Nemalo zaškrtnutých veľa vecí. A Niall už nemohol spraviť nič pre to, aby ich splnil.
Kolesá lietadla sa dotkli zeme. Stisol mi ruku, a ja som naňho vzhliadla, jednoducho ho pozorovala. Krivku jeho nosa, lícne kosti, mihalnice, ktoré sa pri každom žmurknutí obtreli o pokožku, a modré oči ukrývajúce sa za ťažkými viečkami. Mohla som tam zostať navždy. Ale realita ma vrazila späť do sveta. Čakali ma dve tváre, na ktoré som sa nesmierne tešila.
Keď som dýchala známu otcovu a Nathanovu vôňu, na chvíľu som myslela, že by sa všetko dokázalo vrátiť do starých koľají. My traja proti svetu. A s Niallom po boku.
Bolo to, akoby sa všetky posledné mesiace ani nestali. Veci sa zastavili, a ja som bola znovu doma. A potom sa zase pohli, nie jedným smerom, ale všetkými naraz a ja som nevedela, kam sa pozrieť. Všetko sa hýbalo príliš rýchlo.
Nezáleží na tom, koľko krát nás zrazí na kolená. Na svete sú milióny ľudí a každý z nich má svoj vlastný príbeh. Mnoho z nich však verí, že si utvárame vlastný osud.
„Čo tam máš ako posledné?“
„Povedať si svoje áno,“ šepla som takmer nepočuteľne. Zmeravel uprostred pohybu, a ja som pohľad upierala na svoje ruky zložené na otvorených stránkach zápisníku.
„Tak fajn,“ povedal po chvíli ticha a zrazu sa mi pred tvárou objavil vystrčený malíček. Neisto som naňho vzhliadla spod vlasov, čo mi spadli do tváre. „Sľubuješ, že ma budeš navždy ľúbiť?“
Teraz som bola na rade ja, aby som zmeravela. S pootvorenými ústami som mu hľadela do tváre, a skúmala ju pre akýkoľvek náznak zaváhania. No pozeral úplne vážne a potom mi omotal prsty druhej ruky okolo zápästia a vystrčil malíček, tak aby sa obkrútil okolo toho jeho.
„Áno,“ vytisla som zo seba napokon, a on ma zdvihnutým obočím nabádal, aby som pokračovala. „Sľubuješ, že na mňa nikdy nezabudneš?“ Hlas som mala slabý a triasol sa mi, už som sa naňho nedokázala pozrieť.
„Áno.“
Je len na nás, či ten príbeh spravíme tragický, alebo komický, s dobrým, či zlým koncom.
Sedeli sme vonku. Chlad sa nám zavŕtaval pod pokožku, prenikal popod vrstvy oblečenia. A on ma objímal, akoby je to naša posledná noc.
„Mám nový zoznam,“ nadhodila som potichu, zatiaľ čo som sledovala okolie predo mnou. Posledné lístie na stromoch a vlnilo v studenom vetre neskorej jesene. Pre mňa to bolo dokonalé počasie. Hmla sadala na vysoké koruny, klesala dolu. Zahalila nás do bieleho oparu, a mne sa na perách zavlnil úsmev.
„A čo je na ňom?“
„Ty.“
Byť s tebou. Byť s tebou. Byť s tebou. Jednoducho byť s tebou.
 „Mám pocit, že vždy keď žmurknem, uvidím iný svet,“ vydýchla som. „Už neviem čo je reálne.“
„Ja som.“ Jeho hlas sa zvučne niesol po kúpeľni, zatiaľ čo mi jemne vodou namáčal chrbát. Ruky sa ma dotýkali, akoby moja pokožka bola z papiera. Triasla som sa.
Chudé prsty som mu omotala okolo zápästí a snažila sa ho pritiahnuť k sebe. Zúfalo som mu hľadela do očí, a tie moje sa začali napĺňať slzami. „Bojím sa, Niall.“
Skladáme ho z maličkých kúskov, postupne vzniká mozaika z farieb reprezentujúcich pocity a životné etapy. Niekedy zostane nedokončená, zastaví v polovici, inokedy do seba zapadne úplne celá.
„Nemala som to v pláne. Nemala som v pláne zaľúbiť sa do teba. Ale stalo sa to. A nemôžem to vymazať. Nemôžem to ignorovať. A ty si tá vec, ktorá ma núti premýšľať. Kvôli tebe chcem, aby to stoplo.“
Pýtala som sa, či to bude bolieť.
Nebolelo.
Nathan si želal, aby som ho prišla strašiť. Ak to pomôže, vrátim sa každý večer.
...nechcem, aby si išla. Prosím. Zostaň...
Už je všetko v poriadku.
...nemôžeš...
Nie je to ťažké.
...Louisiana...
Zatvoriť oči.
...ľúbim ťa.
I tento príbeh vytvoril mozaiku. A nie je kompletná. Ja som nestihla doložiť kúsky, ktoré chýbali na dokončenie. Teraz je to na iných. Bála som sa. Všetci si myslia, že keď ste chorí, stanete sa zrazu odvážni a statoční, ale to nie je pravda. Už sa viac báť nemusím.

Život ide ďalej. Aj keď sa to zdá nemožné. Pokračuje.

P.S.: Dúfam, že autori, čo mi zabíjajú obľúbené postavy pri tom revú aspoň spolovice ako ja pri tomto.
P.P.S.: Ozvem sa, ak sa neutopím vo vreckovkách. Love ya♥

24 komentárov:

  1. To nemyslíš vážne? :O Taký koniec?!
    Revem tu jak malé decko. Bože môj. :'(
    Možno ti budem naďalej komentovať, keď sa neutopím vo vreckovkách. (:D)
    ...ale..krásna časť ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale myslíím:) hodím ti záchranné koleso! ďakujem:)

      Odstrániť
  2. Práve som dopozerala The Notebook. Môj prvý krát. Vieš aké mám ja slabé citové rozpoloženie! (nevieš, ale to nevadí:))Z nudy som sa mrkla na blog a tu nová časť. Že vraj posledná. Tak do toho, začala som čítať. A nechce sa mi veriť, že je posledná :( Nechcem aby bola... Kto mi bude rozveseľovať deň ak nie zaľúbený Niall ? :( Ale čo už, všetko musí raz skončiť, ale na druhej strane sa začne niečo celkom nové. Vieš o tom, že máš krásne čaro v písaní ? Že sa nedržíš v tempe a slede, ale hocikedy akoby vypneš a začneš úplne akoby v strede lesa. Akoby si zanechala všetky predchádzajúce časti, v jednej alebo dvoch si dala pauzu s opismi, pocitmi ktoré ja a aj ostatné dievčence tak ľúbime a potom sa znovu zabehneš do koľají a pokračuješ. Som prvá, ktorá ti to povedala ? :) Nie je to nič, čo by som ti chcela vyčítať, mne sa to veľmi veľmi páči. Preto sa teším na nový príbeh, ktorí bude rovnako úžasný! With Love :) ♥ xxxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. viem si predstaviť, v akom citovom rozpoložení si asi bola:P vieš kto ti bude rozveseľovať deň? nový zaľúbený hrdina:)
      tak to mi teda naozaj ešte nikto nepovedal, a možno by som si to sama ani nevšimla, je to asi výsledok mojich zmiešaných nálad pri písaní :D ďakujem, darling:)xoxo

      Odstrániť
  3. vazne? preco? ved revem ako male decko :') to je tak krasne... ja nemam slov... si uzasna spiaovatelka...idem sa vyrevat do vankusa...hello

    OdpovedaťOdstrániť
  4. vazne? preco? ved revem ako male decko :') to je tak krasne... ja nemam slov... si uzasna spiaovatelka...idem sa vyrevat do vankusa...hello

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale noo, nie je to až také smutné (tá pravá sa ozýva, však?:) vďaka:))

      Odstrániť
  5. Aďka (tak na rozlúčku :3)18. augusta 2013 o 23:40

    A pesnička sa skončila. A príbeh tiež. A...oh môj Bože.
    Nebudem sa tu vypisovať nejako extra siahodlho. Po prvé, nemám čo povedať, lebo som stratila všetky slová. Po druhé, viem, že nečítam tvoju poslednú poviedku, takže sa vypíšem pri tej ďalšej (a možno aj vyplačem. prečo ma do <> nedokáže rozplakať ani toto?! hanba mi.) No a po tretie, nemyslím si ani, že si to táto dokonalá posledná časť zaslúži.
    Jednoducho...úžasné.
    Už tak v kostiach som cítila, že neprežije, pretože to ani nebolo možné. Ale aj napriek tomu, že zomrela, sa to skončilo krásne. Je to dokonalé také, aké to je teraz. Hlavne ten koniec. Proste ♥.
    Nebudem nejako extra sentimentálna, takže ti len poviem, že máš neskutočný talent, a bez ohľadu na to, o čom alebo kom budeš písať, bude to perfektné. Vždy. A vždy. (A vždy. :3)
    Louisiana mi bude chýbať (a aj robenie si srandy z jej mena :33), takisto ako aj ten najviac asdfghjkl úžasný Niall ^^, aj Harry a Will, ktorí zostali...otvorení. O.o Proste všetko. A teraz, keď to mám takto pokope, prečítam si to znova. :333
    Bol to neskutočný príbeh, lebo tvoj štýl písania a schopnosť preskakovať niektoré dejové linky je divný. A pre mňa sa divný rovná dokonalému, takže... :) Muah. :-*
    No vidíš. A aj tak je to dlhé. Čo už so sebou narobím. :DD Už len poviem, že sa teším na ďalšiu poviedku (mooooooc) a...panvica! :3
    Ďakujem, že si s tým nesekla, aj napriek tomu, že 1D mánia z teba (aj mňa- ďalší dôvod, že píšeš úžasne, lebo keby nie, nebola by som tu :3) už opadla. xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. na to že si stratila všetky slová si mi znovu zlepšila deň tými, čo si našla:))
      a neviem čo ti mám povedať, akurát že tie zrelé rajčiny v našej záhrade sa vyrovnajú farbe mojej tváre, lebo to s tou chválou preháňaš!:)
      nový popis môjho písania-divný... ani sa nečudujem, že ti tak pripadá, celý môj život je totiž tak trochu divný a to sa tu asi odzrkadlilo:D:)
      som strašne rada, že si zostala, aj keď teda už 1D nemániuješ (koho trápi, že to slovo neexistuje, my dve by sme mohli založiť nový slovník!), ale tak trochu si zastylesovať z času na čas neuškodí:33
      patrí ti jedno veeeeliké thaaaaank you, za tie komentáre, prosím, neprestávaj s nimi♥ xoxo

      Odstrániť
  6. Mne sa už čo stalo? Ja som si najprv prečítala 38.a až potom som si všimla, že je tam aj 37.časť. Som ja ale trdlo makové ... :D ale dosť už o mojej sprostosti ... Tento príbeh som milovala, celý dej od začiatku až po koniec a to vážne! Nestáva sa mi, že by som pri poviedkach plakala, no pri tejto mi pár slzičiek vybehlo z oka. Ďakujem Ti za to, že si mi stále spríjemnila deň, keď som si tu našla novú časť a ďakujem za to, že som sa dostala do úplne inej dimenzie, keď som si čítala túto dokonalú poviedku na ktorú nikdy nezabudnem! Ja viem, že nás prekvapíš niečím novým a práve preto sa už teraz teším na novú poviedku :* Si super Katie ! ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to nevadí, 37. ani nemala nejaký veľký vplyv na poviedku:) a ja ti zase ďakujem za tie milé slová, vždy ma to dokáže povzbudiť aby som písala ďalej a stále sa zlepšovala:))♥

      Odstrániť
  7. užasné to je .. dokonalé.. neverím, že to skončilo .. :( krásne ..

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Krásna poviedka, píšeš fakt výborne, keby si niekedy napísala knihu, prečítala by som si ju. :)
    A ešte jedna otázočka, nepozerala si náhodou film Now is good? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ach, keby bolo keby, moja kniha by mala dokopy asi 10 kapitol:D ďakujem:)
      a náhodou som dostala tip od kamarátky (skôr ma donútila si to pozrieť), a trochu som sa inšpirovala:))

      Odstrániť
  9. Toto je všetko len nie fér :((
    Veď by sa to kľudne mohlo pasovať s Titanicom, Rómemom a Júliou a ostatnými hrozne dokonalými NESPRAVODLIVÝMI príbehmi.
    Tak strašne ťa za túto poviedku obdivujem, Katie :( Vrav si čo chceš, no ty máš jednoducho Talent! A nevravím to každému, fakt nie :D
    Lebo toto je ako veľmi smutná balada s prekrásnym textom a mňa ihneď stiahla ku dnu...
    Život ide ďalej. Musím si to stále opakovať, aby som nerevala ako malé dieťa :)
    Život ide ďalej.
    Love yoou, Katie :**
    Život ide ďalej.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ale zase až také tragické to nie je, veď fikcia:) no ďakujem krásne, love you too:)xxx

      Odstrániť
  10. Now is good ;) rozplakalp si ma :(. A ešte si mi aj sľúbila ze ju nezabijes a ze sa vylieči :D liar

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. sorry, love:-* ale keby ti poviem, že sa to skončí zle, pravdepodobne by si mi otrieskala hlavu o lavicu:D:))

      Odstrániť
    2. hahá, odhalila ťa ty hnusny pirátsky amígo! :D Now is good, presne tak kraska ;) :)

      Odstrániť
  11. Okej, od začiatku.
    Po prvé, ďakujem tomuto dnešnému hnusnému upršanému počasiu, že som sedela vo vnútri a prišla na Tvoj blog.
    Čítala som od teba Just Ordinary People a musím Ti povedať, že k tej poviedke som sa vrátila tak štyri krát. Ale teraz k veci.
    Už len tým začiatkom si ma upútala. Potom príbehom dievčaťa, ktoré to nemá v živote ľahké, ale nestráca úsmev z tváre (fuck cancer!).
    Táto poviedka je pre mňa špecifická tým, že nie je ako iné. Že sa stretnú, už aj sa zaľúbia a o minútu uvažujú o svadbe. Je taká... reálna. Reálnejšia než väčšina z tých, ktoré som čítala. A to sa mi na tom páči. Pri čítaní všekých častí sa mi na tvári striedal úsmev, šok, smiala som sa na bláznivých chalanoch, úžas, keď Niall pobozkal Anu :) A nakoniec prišiel po tejto poslednej časti plač, ktorý nedokážem zastaviť ani teraz. Je to krásne a si talentovaná. Dúfam, že v písaní budeš ešte dlho dlho pokračovať. ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jeej, nová čitateľka:) aj ja ďakujem tomu hnusnému počasiu, že si mohla prísť na môj blog, a že sa ti to páčilo:) Vieš, napísať poviedku teraz, keď už sú nápady vyčerpané a otrepané a všetko sa opakuje a blabla, nie je jednoduché, no každý má svoj vlastný štýl a vlastný pohľad na svet, a to sa odzrkadľuje aj v písaní:) ďakujem za komplimenty, dúfam, že sa sem ešte vrátiš:))

      Odstrániť
  12. To je take krasne a necakane. Nemam slov, ale som rada, ze sa to takto skoncilo. Zivot nie je vzdy len o stastnych koncoch a slnecnych dnoch. Nadhera, vdaka ti za tento pribeh
    Harlow

    OdpovedaťOdstrániť
  13. toto nemoze byt koniec... jednoducho nemoze.. uff.. ani nevidim na klavesnicu poriadne ako mi tecu slzy prudom..
    poviem ti len tolko ze pises neskutocne krasne.. vsetky tie pocity su uzasne opisane a pritom ostavaju realne.. vacsinu z nich preziva kazdy clovek len je tazko si ich pripustit..
    odporucam ti napisat knihu :D
    dzana

    OdpovedaťOdstrániť