Ďalšia dokopávacia esemes, ktorá mala vo mne vyvolať pocit viny ako vidíte už v utorok, no podarilo sa to až dnes.:D
Aanyway, ďakujem za komentáre k jednodielovke, nečakala som, že sa vám bude páčiť.:) A teraz iba môžem dúfať, že budete spokojné aj s časťou.:) enjoy♥
V tomto momente som
rozpoltená medzi napchaním kefy do kaderníčkinho hrdla, alebo vystrčením
prostredníku smerom dvoch zo siedmych sestriných družičiek, ktoré sa nesmierne
zabávajú na tom, ako sedím v roztrhaných džínsoch a teniskách,
a s namosúreným výrazom sa nechávam obskakovať kaderníčkou lomeno
kozmetičkou. Takmer si vydýchnem, keď sa do miestnosti vovalí mama a súri
ma do šiat, rovnakých aké majú všetky družičky.
Od vedľa sa ozýva ruch,
a hneď oľutujem, že som vôbec šla omrknúť situáciu. Liv sem, Liv tam,
vyzerá to, že pokusy o dokonalú svadbu zlyhali vo výbere šiat. Všetci sa
po štvornožky plazia po zemi, zatiaľ čo sestra s mamou stoja uprostred toho
chaosu s panikou v tvári. Tá situácia by bola celkom komická, keby ma
niekto nestrhol na zem, a nezatiahol do pátrania.
Gombík. Jeden posraný gombík, čo
odletel zozadu šiat, keď sa Olivia príliš prudko nadýchla. Vidím, ako sa snaží
dýchať čo najmenej, len krátko, a v tvári pomaly červenie. Kozmetička
v panike máva lícenkou, a snaží sa k nej dostať, využijem
situáciu a postavím sa pri ňu aj ja.
Po otázke, prečo to tak vadí, som
schladená vražedným pohľadom a odoslaním do pekla.
„A čo to máš na nohách? Preboha,
Finley!“ mama skriví pery, preto si skopnem tenisky, a stretnem sa
s ešte zhnusenejším pohľadom na diery na palcoch oboch ponožiek. Našťastie
vtedy niekto víťazoslávne skríkne, že gombík našiel, a nasleduje hľadanie
človeka schopného prišiť ho naspäť, ja sa preto odtiaľ rýchlo pracem.
Nikdy sa nechcem vydávať.
Naozaj.
Dosadnem na gauč, pri ktorom sú
odložené moje lodičky, a hľadím na ne so zovretými perami, akoby sa tie
opätky sami od seba scvrkli a potom obuli na moje nohy. Ale zároveň
premýšľam, ako strašne rýchlo to ubehlo.
S Oliviou sme si nikdy neboli príliš blízke, možno iba v detstve, ale aj to sa napriek takmer osemročnom vekovom rozdielu nedalo. A Jake je dobrý muž, to je jasné, nezapadá presne do škatuľkovania, a občas máme aj decentnú konverzáciu o tom, ako to všetko neznášame, a nemyslím si, že je pripravený byť komandovaný mojou sestrou, ktorá má základné črty po mame. Ale bolo to jeho rozhodnutie, je už príliš hlboko v tom chaose, čo predstavuje naša nevyrovnaná rodina.
S Oliviou sme si nikdy neboli príliš blízke, možno iba v detstve, ale aj to sa napriek takmer osemročnom vekovom rozdielu nedalo. A Jake je dobrý muž, to je jasné, nezapadá presne do škatuľkovania, a občas máme aj decentnú konverzáciu o tom, ako to všetko neznášame, a nemyslím si, že je pripravený byť komandovaný mojou sestrou, ktorá má základné črty po mame. Ale bolo to jeho rozhodnutie, je už príliš hlboko v tom chaose, čo predstavuje naša nevyrovnaná rodina.
A potom si spomeniem, že
títo dvaja sa stretli rovnako ako ja so Zaynom, dohodení dokopy, a zrazu
nemôžem dýchať, šaty sú mi pritesné, a tak trochu dúfam, že zo mňa zletia,
ako ten jeden gombík.
Nával ujov a tiet,
a sesterníc s bratrancami, či inými rodinnými príslušníkmi mi aspoň
na chvíľu zamestná myšlienky.
„Finley Maria!“ Burácajúci hlas
upriami moju pozornosť na ženu, odetú v bledomodrom kostýme, a ja sa
s úsmevom vrhnem do starkinho náručia. Nenavštevuje nás často, možno práve
kvôli tej podobnosti a zároveň odlišnosti s mamou, a ich
viac–než–komplikovaným vzťahom.
„Ahoj starká. Pekne si sa
nahodila,“ pochválim ju, potom čo mi venuje bozky na líce a schytí ma za
plecia, aby si ma mohla poobzerať.
„Neurobím tej bosorke tú radosť,
aby ma mohla kritizovať,“ pošepká mi sprisahanecky, a je to akoby sme sa
nevideli len pár dní, nie skoro rok. „Och, prichádza, tuším sa jej s rokmi
ten sluch zlepšuje. A ja odchádzam, kým sa nepustíme do konfliktu.
Porozprávame sa neskôr.“ Ešte raz mi stisne plece, a potom je preč.
Až do začiatku recepcie sa
neprihodí žiadna katastrofa, čo ma tak trochu sklame, pretože sledovať, ako
mama panikári je celkom zábavné. Kým si to nevybije na mne. A potom na mňa
tak nejako doľahne myšlienka, že budem musieť byť oficiálne predstavená
Zaynovým rodičom, nie že by som sa s nimi predtým nepoznala, ale teraz je
to iné, a moje úspešné vyhýbanie sa im na obrade prišlo ku koncu.
Po pár (trochu viac než pár)
slzách zo strán oboch rodín, môjho predstieraného nadšenia, a neustálemu
pozastavovaniu sa nad Zaynovou ružovou kravatou, čo mi ladí so šatami konečne
sedíme za stolmi.
Zmätok s menovkami mi
nepríde vtipný, keď skončím sedieť vedľa Zaynovej mamy, a nemôžem si ani
vyzuť topánky, čo spôsobujú muky mojim nohám. So sileným úsmevom si krájam
obed, a snažím sa nemieriť vidličkou na mamu presne oproti mne. Potom má
príhovor, a ja sa snažím spraviť neviditeľnou, bola som totiž v tom,
že ma nič hovoriť nenechajú. ...som pyšná
na moju dcéru, a dúfam, že to dotiahne ďaleko... Veľavýznamný pohľad
smerom ku mne, akoby čakala, že okomentujem spomenutie len jedinej dcéry.
Nedoprajem jej to. Nechám, nech ma Zayn chytí za ruku, potom slušne zatlieskam,
a nechám sa vytiahnuť do tanca.
Prežijem aj tých pár postúpaní po
mojich nohách, a na to pár ospravedlňujúcich bozkov. Atmosféra je napätá,
a moja nálada na bode mrazu. Svetlo sa odráža od každého malého diamantu,
na drahých šperkoch a hodinkách, a utopení v bohatstve sa
zabávajú. Neželám si nič iné, len môcť odtiaľ vypadnúť, no zakaždým sa mi
pripomenie Zaynova ruka omotaná okolo môjho tela.
Ešte stále sa krútime na tanečnej
ploche, keď zbadám Jakea objímať až priveľmi známu postavu, a prudko sa
odtrhnem od Zayna. „Minútku,“ hlesnem, cúvajúc od neho, a on je schytený
k tancu jednou zo žien.
S výdychom sa opriem
o hranu jedného stolu, do ruky vezmem pohár s červeným vínom
a hodím ho do seba. Sledujem, ako sa Harry dôverne zdraví s jednou
z družičiek, v žalúdku mám zrazu nepríjemný pocit, a tie šaty ma
opäť zvierajú príliš pevne.
Akoby vycítil, že sa naňho niekto
díva, zdvihne pohľad a prejde ním po miestnosti, no než ma stihne zbadať,
nejaký tanečník mu zablokuje výhľad a ja sa zosuniem na zem. Trasúcimi
prstami si vyzúvam topánky, a pritom premýšľam, čo tu dopekla robí
a ako by som mohla zdrhnúť, vzhľadom na to, že stojí priamo pri jedinom
východe.
„Skončím v pekle,“ mrmlem potichu, zatiaľ čo dvíham
ruku po celú fľašu s vínom.
„Tak si ťa tam potom vyzdvihnem,“ poznamená hlas zhora,
a ja upriem pohľad na Liama, ktorý si práve sadá vedľa mňa. „Čo robíme na
zemi?“ Nahrbím sa a posuniem sa ešte bližšie k bielemu obrusu,
ktorý mi zakryje plecia, a hlavu si opriem o stôl.
„Och, Li,“ vzdychnem potichu, a nechám líce spadnúť na
jeho plece, zatiaľ čo si odpíjam z fľaše. „Dostaň ma odtiaľto.“
A čo hovoríte na nový vzhľad?:)
A čo hovoríte na nový vzhľad?:)
Takže, nový vzhľad je super, páči sa mi, tak isto, ako aj táto časť. Neviem, ako to robíš, ale normálne som sa vžila do deja a bola som tam. Páči sa mi, ako to všetko vieš, tak dokonale opísať a možno aj preto mám ten pocit, akoby som tam bola. Liamko môj <3 vieš, že ho mám moc rada :D ... Som zvedavá, ako to bude pokračovať. <3 ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťNový vzhľad je neskutočne rozkošný :)
OdpovedaťOdstrániťA tá časť... Oplatilo sa čakať! *_* :)
Nová časť, jéééj!
OdpovedaťOdstrániťPripadá mi to iné. Také chaotické, ale zároveň to presne popisuje priebeh šialenej svadby, ktorá naberá na obrátkach a nevesta nevie, či si ma najprv sadnúť a dvihnúť pohár alebo dvihnúť pohár a tak si sadnúť :D
Každopádne, Harryho zákrok je veľmi zaujímavý. Jake, you bastard! Tys ho tam dotáhl. A navyše, som zmätená z Liama. On je Finnin bratranec? Pokrvný príbuzný? Náhodný okoloidúci, ktorého vždy stiahnu aby sa pripojil k ich oslave? (pretože sa vždy objaví iba na rodinných oslavách, why? :D)
Aj tak, ľúbim to! A vzhľad je krásny. Najviac titulná fotka. L.O.L ♥ xxx
Ooo tak najprv sa poďakujem Maruš za jej výstižnú sms :DD Má na nich normálne talent :3
OdpovedaťOdstrániťA teraz k časti. Páči sa mi, pretože je dosť odlišná od predchádzajúcich, pripomína mi nejakú stredovekú tancovačku, pri čom by Zayn bol snúbenec a Harold milenec.
Hmm ani nie veľká zmena od elegána a bad boya :D Ale Finn je prííííma ako vždy, je sympatická aj jej starká, i Liam, of course -.-
Len Hazzu musíš poslať do polepšovne, on proste... hrozný, príšerný, no zároveň fakt zbožňujem aký charakter si mu tu vytvorila :3 :D
Jediné čo mi tak vadí, je ten lajfoonsnh koniec o.O To ani nemyslíš vážne, takto to ukončiť :P
Ale dostala som vážne good idea, daj mi svoje číslo a tvoj tím "dokopávačov" sa rozrastie :DD A nerobím si srandu! -_- :D
Úžasné ♥ Nedáš mi tvoje číslo? Budem ti aj ja písať :D
OdpovedaťOdstrániťSkvelá časť, páči sa mi celý tento nápad, je to také nezvyčajné ;) xx
Iba ja mám ten pocit, alebo ju Harold vážne sleduje? Dobre, možno on ako on nie, ale to už nemôže byť normálne, aby sa zjavil všade tam, kde je Finny. Je horší ako Džin. :D
OdpovedaťOdstrániťNo ale k samotnej časti keby som niečo mala povedať, tak to bude asi to, že ten zmätok okolo celej svadby som normálne prežívala, tak to bolo super popísané. :D :3
A nemôžem zabudnúť (pripomínam si to tu už polhodinu) na blahoželanie k meninám. Tak všeeeeeeetko najlepšie! :-* xx
Som očarena, napísala si to super! Už len asi, že sa teším na pokračovanie :)
OdpovedaťOdstrániťDenisa J.
Wow rozplivam sa nad tým je to úzasbea strašne sa tešim na dalšiu a ako to dopadne medzi nou a Harrym :)
OdpovedaťOdstrániť