Stay.

Forever's never seemed so long as when you're not around

it's like a piece of me is missing.

song :)

„Dohodli sme sa, že to zostane takto!“

„To bolo predtým, než som sa do teba zamiloval!“

„Láska neexistuje. Je len túžba a priateľstvo!“
„Ach, preboha, to je taká blbosť!“
„Láska ako z rozprávky neexistuje!“

„Ako tu môžeš len tak sedieť a povedať mi, že to, čo máme medzi sebou je len túžba?! Si tam, keď sa bozkávame, keď spolu spíme!“

„Presne tak!“

„Do pi...“ Frustrovane som sa chytil za hlavu a zatvoril oči. „Toto si nemôžeš vážne myslieť a pritom mať strach z bytia osamote!“ Ešte nikdy som na nejaké dievča takto nekričal. Ale vedel som, že som zamilovaný, pretože každá emócia, ktorú vo mne vyvolávala, bola vyrovnaná s vášňou.

„Prečo by som nemohla mať len priateľa po zvyšok môjho života?“

„Nikto iný to nechce! A ak toto naozaj chceš, aj tak ťa všetci opustia!“

O krok odo mňa odstúpila, ako by ju moje slová fyzicky zranili. Okamžite som ľutoval, čo som povedal, no v jej očiach sa už zaleskli slzy. Vystrel som k nej ruky, ale po jej ďalších slovách som ich znovu spustil k telu.
„Vypadni,“ precedila pomedzi zuby. „Ak ma všetci opustia, prečo jednoducho nezačneš?!“

„S radosťou. Pretože ťa milujem a vždy, doboha, urobím všetko čo mi povieš!“ Otočil som sa a s rukami zaťatými do pästí kráčal ku dverám.

„Choď do riti!“ zakričala, „už nikdy nehovor, že ma miluješ!“

Zastavil som s rukou na kľučke. Podľa toho, ako sa jej zlomil hlas som vedel, že plače. Obzrel som sa cez plece a videl som, že má tvár zakrytú rukami a plecia sa jej trasú. V duchu si nadávajúc do idiotov som k nej prešiel a pritiahol ju k sebe.

„Prepáč, že nemôžem byť to, čo odo mňa žiadaš,“ zašepkala.

Z oboch šálok sa parilo, a my dvaja sme v tichu sedeli za jedálenským stolom, každý na opačnej strane. Pritiahol som si k sebe svoj čaj, stále ju prebodávajúc pohľadom. Boli asi štyri hodiny ráno, a ona ma zobudila s prosbou, či by sme nemohli ísť do kuchyne. Bol som nevyspatý a naštvaný, no potom na mňa pozerala tými veľkými očami a ja som si povzdychol.

„Poď sem.“

Zdvihla sa, na perách jej pohrával náznak úsmevu. Usadil som si ju na kolená a nos pritlačil k jej krku. „Bojíš sa?“ vydýchol som.

„Prečo?“

„Ty si ma vytiahla uprostred noci z postele.“

„Nie, len... nemôžem spať.“
„A preto mám zakázaný spánok aj ja?“

„Pochopil si.“ Preplietla si so mnou prsty, ktoré mala ľadovo studené. Za oknom bolo už svetlejšie, ako pred pol hodinou. Nezažínali sme svetlá, svetlo mesiaca úplne postačilo.

Dýchal som jej známu vôňu a bozkával ju po odhalenom chrbte. „Vieš... mohli sme mať lásku ako z rozprávky.“

„Volané číslo je dočasne nedostup-“ slzy zúfalstva mi zastreli zrak, a konečne som sa ocitol pred budovou, ktorú som hľadal.

„Ako vám môžem pomôcť?“
Strčil som ruku do vrecka a plesol krabičku na pult. „Chcel by som predať tento prsteň.“

Už dlho nebola žiadna jednodielovka :) Čo hovoríte na túto?