Life Goes On - Prológ

Ako ste si (možno) všimli, zmenila som konečne vzhľad, veď už nechceme zimu, či? A mám nápady na novú poviedku! Toto je zatiaľ iba prológ, prvú časť sa budem snažiť napísať čo najskôr, no neviem kedy sa objaví :)

(Namiesto obrázkov s citátmi budem na začiatok dávať texty z piesní, len pre informáciu :))

Not really sure how to feel about it

Something in the way you move

makes me feel like a I can't live without you

Život ide ďalej. Aj keď sa to zdá nemožné. Pokračuje. Nezáleží na tom, koľko krát nás zrazí na kolená. Na svete sú milióny ľudí a každý z nich má svoj vlastný príbeh. Mnoho z nich však verí, že si utvárame vlastný osud. Je len na nás, či ten príbeh spravíme tragický, alebo komický, s dobrým, či zlým koncom. Skladáme ho z maličkých kúskov, postupne vzniká mozaika z farieb reprezentujúcich pocity a životné etapy. Niekedy zostane nedokončená, zastaví v polovici, inokedy do seba zapadne úplne celá.

I tento príbeh utvorí mozaiku, hoci možno nie kompletnú. Každý deň sa s tým vyrovnávame. Každý deň je tá skúška ťažšia a strach silnejší.

Ja som sa bála. Ale viete čo mi pomohlo prekonať ten strach?

„Úsmev,“ povedal mi a ja som ledva otočila hlavu, keď som začula to známe šťuknutie foťáku. „No tak, Ana, jednu poslednú fotku,“ žobronil.

„Nie, už stačilo.“

„Prosím.“
Presne som si vedela predstaviť tie jeho psie oči, a s povzdychom som sa naňho pozrela. Vyplazila som mu jazyk a on to cvakol, potom položil foťák na stôl medzi nami a natiahol sa po moju ruku.

„Napíš o tomto.“
„O čom presne?“ spýtala som sa nechápavo.

„O nás dvoch.“

„Nerada píšem o sebe,“ usmiala som sa.

„Tak iba o mne. Ľúbim ťa.“
Ticho. Vedel, čo mu poviem. Uprela som pohľad von oknom, a zatvorila oči pred ostrým slnkom. „Ja viem,“ vzdychla som.

Stisol mi ruku.

 A čo pomohlo Will?

„Obklopujem sa len ľuďmi, ktorých mám rada. Teda, až na výnimku, ale za to už nemôžem.“

Harry položil ruky na operadlá mojej stoličky a pritiahol si ma bližšie. „Zmenila si sa, vieš o tom?“

„Ty si ma zmenil.“

„Ak horšiemu, tak v tom prípade hej,“ zasmial sa.

Ignorovala som to a prešla mu nechtami po líci. „Ukázal si mi iný život. A za to ti ďakujem.“
„Keby nebolo mňa, nezažila by si toľko stresu, ak sa to tak dá nazvať.“
„Keby nebolo teba, nevedela by som, čo je to láska.“
„A teraz vieš?“ Zahľadel sa mi do očí a ja som vyčarila úsmev.

„Myslím, že áno.“

Takže, bude to vlastne písané z dvoch pohľadov, Will a Harry asi každú druhú/tretiu časť, ešte neviem a Ana a... vidíte, napíšte mi kto si myslíte že to je :)

Čakám komentáre, aby som vedela, či to mám písať dievčence ;)