Life Goes On 01.

Did they break you apart?

Won't you fight back for what you want?

Sometimes you gotta fall before you flight

We're gonna work it out

Will

„Takže, teraz to bude presne rok. Váš rozchod je naplánovaný o týždeň, toto sa naučte obaja a do bodky splniť. Žiadna veľká dráma, tá informácia je už vypustená a vy to len potvrdíte...“

„Clara, ale ja... my... sa nemôžme rozísť!“ vykríkla som a stisla som Harryho ruku.

„Nemáte na výber, zlatko. Začalo to byť jednotvárne, a vedela si predsa, že je to len na rok...“

„Prečo nás takto obmedzujete?“ vmiešal sa do toho Harry.

„Tak aby bolo jasné, tu nejde o vás dvoch, ale o popularitu. Taký je biznis, Will tú svoju získala späť a teraz je čas posunúť sa ďalej,“ rukami prudko gestikulovala a tým podčiarkla jej slová, „keby je to len na mne, robte si čo chcete. Ale mám príkazy z hora, a vy ich budete plniť.“

„Clara, prosím...“ Ignorovala ma a vtisla Harrymu do ruky kôpku papierov.

„Tvoj manažér ťa čaká vonku.“ To boli jej posledné slová, a zároveň signál na Harryho odchod. Posledný krát mi upokojujúco stisol ruku a prešiel k dverám. Clara zaujala jeho miesto a zastrčila mi prameň vlasov za ucho.

„Dobre vieš, že ťa mám rada nadovšetko. Lenže v tomto nemám žiadnu šancu. Aj tak ti ten chlapec len ublížil, a ver mi, urobil by to znovu.“

„To nie je pravda,“ protestovala som. „Naozaj nemôžeš nič urobiť?“

„Je mi to ľúto. Takto to bude lepšie... navyše, myslím, že s priateľom si starosti robiť nemusíš. Dám ti vedieť neskôr, je tu vyhliadka na ďalší takýto vzťah.“

„JA NECHCEM ĎALŠÍ VZŤAH!“

„Nekrič, porozprávame sa neskôr, dobre? Choď domov a oddýchni si.“

„Ja nechcem oddychovať!“ Postavila som sa a zúrivo zaťala ruky do pästí.

„Wilhelmina.“ Clara sa postavila tiež, a to úplne pokojne. „Prestaň robiť scény, vravím, že sa porozprávame neskôr. Skončila som.“

Nadýchla som sa, že na ňu vychrlím prúd nadávok, no iba som pokrútila hlavou a z operadla schmatla moju bundu.

„Nezabudni si scenár,“ povedala mi Clara, no to už som bola pri dverách. Prudko som ich otvorila a vrhla na ňu zamračený pohľad. „Kašlem ti na scenár!“

V aute som chvíľu vydychovala a potom otočila kľúčom. Keď som sa snažila vycúvať, nejaké auto mi zahatal cestu a ja som rozhorčene zatrúbila.

Videla som, ako vodič vystúpil a zrazu sa ozvalo klopanie na moje okienko. Znechutene som ho zrolovala asi do polovice a potom vyhŕkla. „Čo je?!“

„Hej, len pokojne.“ Dívala som sa do tváre prekvapenému Danielovi, tomu s ktorým som kedysi nahrala duet a ktorý chcel publicitu tým, že sa snažil byť odfotený, ako sa so mnou bozkáva. Zaťala som zuby. „Mohol by si mi prosím ťa uvoľniť cestu?“

„Will? Zdravím,“ na tvári sa mu objavil slizký úsmev, „ och, ja som sa len chcel spýtať, či nevieš, ako sa dostanem k tvojej manažérke, Clare.“

„V tamtej budove,“ prstom som prudko ukázala pred seba, „to nájdeš.“

„Ďakujem,“ žmurkol na mňa a ja som sa ledva ovládla aby som mu nevrazila. Okienko som vytiahla naspäť a netrpezlivo čakala, kým prejde. Môže byť tento deň ešte lepší?

...

Zúbožene som topila ovsené vločky v mlieku a nervózne sa otáčala na barovej stoličke zo strany na stranu. Bola som rada, že Harry sa nakoniec vzdal svojho plánu presťahovať sa a tak teraz bol (aj s polovicou mojich vecí) späť v jeho a Louisovom byte. Teda, skôr už iba v jeho, Louis bol na odchode k Eleanor, a práve sa snažil všetko pobaliť.

Na sebe som mala len Harryho mikinu, jej rukávy som si musela dvakrát zahnúť aby som vystrčila dlane. Nakoniec som môj boj s raňajkami vzdala a odniesla ich do kuchynského drezu. Vtom sa mi okolo pása omotali ruky a ja som sa s povzdychom oprela čelom o skrinku.

„Princezná, čo sa deje?“

„Ako keby nevieš,“ šepla som a skúmala som svoje prsty, zvierajúce okraj pultu.

Nos priložil k môjmu krku a zhlboka sa nadýchol. „Včera si prišla neskoro,“ poznamenal, nenačínal tú tému, a mne odľahlo.

„Prepáč, s rodičmi som sa zdržala dlhšie. Ale ty si išiel skoro spať.“

„Bol som unavený. Iba som zaregistroval, ako si mi vliezla do postele a potom som sa už nezobudil.“

„Mm,“ zamrmlala som a potom sa k nemu otočila. Prstami som sa mu hrala s príveskom, čo mal na krku a potom prešla po jeho tetovaniach. Nechala som ho, nech mi venuje jemný bozk na pery, no odtiahla som sa keď do kuchyne vtrhol Louis a začal otvárať všetky skrinky.

„Toto si beriem... a ešte toto... aj toto je MOJE!“ Otočil sa k nám s plnou náručou a zaškeril sa. „Dobré ránko. Will, Eleanor ťa zháňala...“ nestihol ani dopovedať, keď do kuchyne vtrhla El, s tvárou a rukami polepenými lepiacou páskou.

„Louis, okamžite sa vráť!“

„Našiel som Will!“ Ukázal na mňa prstom, no pri tom prudkom pohybe mu z ruky vyletela bodkovaná šálka a s treskom dopadla na zem. „Och nie, moja obľúbená,“ zaúpel a ja som vybuchla do smiechu.

„Ty sa nikdy nezmeníš,“ usmievala som sa, zatiaľ čo som opatrne našľapovala k Eleanor.

„Potrebovala si niečo?“

„Áno, keďže chalani idú dnes...au, do tej nemocnice, mohla by si mi pomôcť so sťahovaním?“ Z ruky si odtrhla ďalší kus pásky a prilepila ju na vlasy Louisovi, ktorý po štvornožky zbieral črepy.

„Samozrejme.“ 

Prvá časť z pohľadu Will, čo hovoríte? :)
Aa ešte otázka, nejakí fanúšici All Time Low čo by boli ochotní ísť so mnou do Viedne na koncert? :D lebo nikto sa dobrovoľne nehlási a nerada by som použila násilie :/ :D