Truly, Madly, Deeply.

Jednodielovku som už dlho nepísala, a nie je to nič moc, ale potrebovala som niekam dať svoje myšlienky. 

Ale musím sa pochváliť, konečne som prečítala celú knihu za jeden deň. Štyristostranová Výnimočná - darček k narodeninám, a spokojná som so sebou :) Vyžobrala som ju od mamky, lebo narodeniny mám až zajtra (teda už dnes, ale včera som ich ešte nemala, chápete ma :D)

Myslím, že je celkom prijateľné, aby som si zaspievala, však? Heeepy bŕzdej túúú miiii :) Neviem, je štvrť na jednu v noci, mám chuť vykecávať sa vám tu, ale nič ma nenapadá. Mám inak skvelú náladu, po dlhom čase som sa aj s rodičmi smiala, vyškieram sa ako debil na príspevky na facebooku, teraz mi do uška hučí Hot Chelle Rae a spánok? Čo je to spánok? 
Voniam ako kokos, zjedla by som sa, lebo som strašne hladná :D Asi sa pôjdem do kuchyne zakrádať po koláče a nejaké oreo s mliekom, a budem dúfať, že nevylezie žiadny príslušník mojej rodiny :D (nedelím sa! moje!)

Pridávam fotku môjho narcistického ja a teraz už šup čítať a nechať mi komentár, keďže už mám tie narodeniny, čo poviete? :)

Čo Niall miloval na ránach bolo, keď sa zobudil skôr ako ona. Nestávalo sa to často, keďže väčšinou vstávali za zvuku pípania ich budíkov, ale najlepšie rána boli, keď bol hore prvý. Potichu sledoval ako sa do spálne vkrádali slnečné lúče a potom, keď už mu pošteklili tvár, otočil sa na bok a žasol nad tým, čo videl. Pripadala mu ako socha precízne vytesaná od profesionálneho majstra.

Vždy spávala na bruchu, ruky zastrčené pod vankúšom a tvár skrytá v záhybe lakťa, cez noc sa sotva hýbuc. Ani sa nesnažili poskrúcať do nepohodlných polôh, v ktorých by jednému z nich stŕpla ruka, či noha, niekedy sa len zľahka dotýkajúc. Neprekážalo im to, veď svoje objatia si mohli užiť kedykoľvek a navyše, Niall aspoň mohol rukou prebehnúť po celom jej odhalenom chrbte. A práve to je vec, pre ktorú tieto rána miloval, pretože o jej chrbte by mohol napísať celý sloh.

Posunul sa bližšie k nej, až tak, že medzi nimi nebolo žiadne miesto a opatrne posunul ľahkú, bavlnenú prikrývku nižšie. Keď ju mala až na krížoch, jemne ju striaslo od chladu. Niall sa jednou rukou podoprel a druhou prešiel tesne nad jej pokožkou, len aby pocítil jej zimomriavky. Znovu ju striaslo a Niall sa nad jej reakciou skoro zasmial, ale ovládol sa. Bol príliš sústredený na pehy, ktoré pokrývali jej plecia a vrch chrbta, a predtým, než si uvedomil, čo vlastne robí, pery mal priložené na jednej z malých škvŕn. Pokožku mala rozhorúčenú od spánku a Niall slabo vydýchol, keď sa posúval ďalej, bozkávajúc každé miesto, na ktoré dočiahol.

„Am I sleep am I awake or somewhere in between, I can’t believe that you are here and lying next to me,“ začal pošepky, jeho hlas zachrípnutý od spánku, „or did I dream that we were perfectly entwined, like branches on a tree, or twigs caught on a vine.“

Cítil, ako sa pohla, no ešte nebola celkom hore. Pootvoril ústa, jemne sajúc na vláčnu pokožku a potom sa znovu nadýchol, „like all those days and weeks and months I tried to steal a kiss, and all those sleepless nights and daydreams where I pictured this,“ teraz sa slnečné lúče prebojovali až k nej, a Niall očarene sledoval, ako sa jej koža matne leskne, potom venoval ďalší bozk na to miesto. „I’m just the underdog who finally got the girl, and I am not ashamed to tell it to the world.“

Tak rád jej spieval. V každej situácii, keď ju chcel rozosmiať, či zlepšiť jej náladu. Vedel, že to milovala.

„Truly, madly, deeply I am, foolishly, completely falling, and somehow you caved all my walls in,“ už sa cez ňu nakláňal a nos mal pritisnutý k jej krku. Vtedy skoro dostal menší infarkt, pretože mu do nosa plne vrazila zvyčajná vôňa kokosového mlieka a... proste jej. Pocítil, ako sa prudko nadýchla, konečne zobudená a videl, ako sa jej na tvári rozlieva úsmev.

„So baby say you’ll always keep me, truly, madly, crazy, deeply in love with you,“ dokončil a to už otvorila oči známej modro-sivej farby, snažiac sa vyhľadať tie jeho.

Čoskoro zabudneš na farbu jej očí. A ona zabudne na tú tvoju.

„Hej, si v poriadku?“ Niall sa zahľadel na čašníčku, ktorá sa nad ním skláňala a potom zahanbene sklopil pohľad, keď si uvedomil, že sa mu v očiach zbierajú slzy. Znovu sa nachádzal v útulnej kaviarni, obklopený vôňou čerstvej kávy a teraz silného parfumu neznámej čašníčky.

„V pohode,“ zamrmlal a rozhodne sa zdvihol zo sedačky. Cez plece si prehodil bundu, ktorú mal prevesenú cez opierku a na stôl hodil bankovky. Prehrabol si vlasy a s cinknutím zvončeka nad dverami vyšiel von, rovno do prudkého lejaku, pred ktorým pôvodne utekal.

!WARNING! (Dúfam, že potom, čo si toto prečítate si nebudete myslieť, že som pila, vážne nie) 
Chcela by som týmto pozdraviť môjho deseptikokoňa, ktorý je uchvátený z pekne žltého Bího a niekoho, čomu sa dymilo z hlavy, neprefarbuj sa! A heslo môjho blogu je nikdy sa nepoddávaj nenávisti, Katarína ťa sleduje.
ďakujem za pozornosť.