štvrtok 22. mája 2014

Until We Bleed 10.

Asi pätnásť minút som sa snažila prísť na jeden song v ktorom sa rapuje a je tam že doo do do dododo a gúglila som to a nakoniec som zistila že to je thun thun a nie doo do a iba si nadávam aká som blbá, neznášam to keď mám v hlave melódiu a neviem názov tej pesničky.:D
Inak mám dnes fajn náladu, mali sme v škole branné a strielali zo vzduchovky, nikoho som nepostrelila (bohužiaľ) :( 
A inaak, fuj teplo. Nemám rád teplo. Môj ksicht už začína nadobúdať farbu zapaľujúcej sa rajčiny (a dobre, tak to je trochu moja chyba, ale aj tak...) 
enjoooy♥



A tak sa len pozerám z okna špinavšieho, ako je môj život a hľadám na tej akože zasvinenej oblohe vtáka. Nie že by som ich za posledné roky nevidela dosť. Žiadny tam nie je. Stále vidím iba rovnaké, hnedo-šedé šmuhy. Nad vysýchajúcimi zrenicami držím pevne otvorené viečka, až pokým sa nerozslzím. Z tej nekvalitnej špirály zostane už len bordel.
Chvalabohu, že na čiernu linku z ktorej ma beztak štípu oči, som dnes ráno nemala nervy. Aj bez sĺz a bordelu, ktorý nakoniec zostane ako posledný. Vždy.
Váha tela vedľa mňa ma preruší z môjho dokonalého pokoja, keď sa rozgajdaný, béžový gauč prehne o čosi viac. Ten náš gauč. Čo ledva drží v kope, s fľakmi od každého jedla, ktoré kedy toto miesto videlo. Aj od kadečoho iného. Len ďalšia dávka bordelu, miznúceho odnikadiaľ.
Spod roztrhaného poťahu trčí žltá pena a ja do nej zaryjem nechty, aj s prstami, takmer až po hánky, pery stisnuté v tenkej linke.
Divný zvuk sa potichu roznesie miestnosťou.
„Čo?“  Hlas zastretý, ako nikdy predtým, chrapľavý a celkom cudzí. Môj nie.
„Neznášam tvoje nechty.“
„Zo všetkých vecí, čo sú na mne odporné?“
„Nie tak. Len sú také... až príliš pre kurvy.“
Na chvíľu ma to donúti pozbierať sa a len tak zo zvyky prekontrolovať gepardí vzor na gélovom podklade. Prvé kvapky mi dopadajú tesne nad prsia a stekajú dolu priehlbinkou medzi nimi.
„Keď som bola školáčka, najviac času som strávila so svojou babkou. Bola prísna a múdra a občas aj hnusná. Volala sa Gwyneth. Chodili sme spolu do mesta a ona sa ma vždy držala za rameno, neviem prečo, bola som jediná koho znášala. Oproti novému kníhkupectvu bola drogéria, v ktorej sme sa zakaždým zastavili. Vždy mi kúpila lak na nechty. Nikdy nie knihu v tom modernom obchode cez ulicu, len laky, tie najlacnejšie v drobných flakónoch. Mala som ich desiatky, občas ma dokonca nechala vybrať si farbu.“
Trhane sa nadýchnem, nával tlaku v hlave, ktorý núti tie otravné slzy stále tiecť a máčať mi tváre a dekolt, rozmazávať čiernu farbu, ma prinútil zafikať.
„Potom moja babka zomrela, a ja som si tie laky musela kupovať sama. Zakaždým sa minuli. Bola to pre mňa akýmsi spôsobom povinnosť, viac ako tradícia. Akoby som ju zrádzala, keby som si ich nekupovala a neprelakovala si nechty tak často, ako som si zmývala vlasy.“
Dlaňami sa mi pokúsi pozotierať líca a ja sebou cuknem, jeho dotyk až príliš jemný na to, aby som naň bola zvyknutá. Ženy z môjho povolania sú na dotyk chlapa citlivé, tvorí sa nám šiesty zmysel a spolu s ním aj akási bariéra.
„A  vieš kedy som ju zradila naozaj? Keď som sa ocitla pred tým barom, zúfalá, že tú prácu nedostanem. Posledná nádej, remeslo, ktorým sa opovrhuje. Ona vedela lepšie, než skončiť takto. Učila ma lepším veciam, chcela pre mňa lepšie veci. Nie vychytenú bardámu, striptérku na platformách s rozťahanými remienkami, ktoré už nedržia členky. Nechala mi peniaze, na vysokú, na život, ale ja som ich minula. Na tie laky na nechty, pretože som si nevedela vybrať. Potom za mňa vybral Cam, kurvy, ktoré sa udržia prvého pol roka sa potom nedobrovoľne udržia celý život. Stále na tých istých remienkoch, ktoré nedržia.“
V tej chvíli sa pretrhne nejaká priehrada, ktorú som si tam stavala dlho a ja plačem, až tak, že mi to berie kyslík z miest, z ktorých by nemalo. Revem som ako decko, a ja deti neznášam, už len z princípu.
Tvrdá pečeň a zmutované hormóny, to je vždy lepšia alternatíva. Ibaže toto plakanie je krajšie ako ktorékoľvek iné z tých miliónov pred tým, pretože slzy nepije môj smradľavý koberec ale mužské tričko.
Určite pekne vonia, Chanellom pre veľkých chlapov, ale na to som až priveľmi usoplená a zaneprázdnená. Asi degradovaním samej seba. Alebo tým pocitom, že v spoločenskom rebríčku sme len o kúsok vyššie ako potkany, a že nepoznám pocit skutočnej ženy. Nikdy som ňou nebola, pretože to nie je to isté, ako keď jediný, kto má na vás niečo rád sú vaši klienti a to niečo je vagína.
Nikto mi neostane, pretože už teraz nemá kto a slovo označujúce city som musela zaradiť do slovníka cudzích slov tých pár rokov dozadu. Životný štandard nižší ako aborigéni a na cigarety nadčasy, to bola realita v ktorej som zostala zaseknutá, na ktorú som si musela zvyknúť, pretože kto nerobí, nežere. A nemá laky na nechty.
Občas sa dá naraziť na príliš bohatú popstar s peniazmi, že by sa v nich dalo vykúpať a tá spomínaná popstar sa rozhodne, že si vás adoptuje v prenesenom zmysle, len tak, pre zábavu. A sex.
A potom zistíte, že odkedy pre vás spravil túto láskavosť, k inému mužovi ste sa ani nepriblížili.
Ja sa síce nechávam obdivovať lačnými pohľadmi opilcov a zúfalcov, čo utekajú do strip barov pred manželkami, ale keď mi strkajú peniaze za oblečenie, to je jediný raz čo sa ma špinavými rukami dotýkajú. Tie libry nazvyš už nepotrebujem. A toľko dôstojnosti, aby mi to chýbalo, či aby som si to užívala, ešte stále mám, aj keď veľa z nej som za tých pár rokov postrácala.
Tá popstar ich teraz pomaly zbiera, čiže ma necháva revať do jeho trička a potom si ma jemným pohybom na tom vyheganom gauči posadí na kolená, dá si dolu z vlasov šatku, čo má hodnotu približne celého bytu a poutiera zo mňa všetku tú čiernotu.
Zaváha, zvažuje a potom ma pobozká na pery, len tak jemne, ako si to už nepamätám. Vyfúkam si nos do jeho šatky a pobozkám ho naspäť. Akože, nemôžem ti kúpiť novú, ale aj tak ich máš príliš veľa a k tomu ešte mňa.


Ozaj ozaaj TOTO je moja Charlie 

3 komentáre:

  1. Neviem, či som ti to už písala, ale tvoj štýl písania mi neuveriteľne pripomína Matkina... Matkin je môj (moja, vraj je to žena) najobľúbenejšia spisovateľka :) Klobúk dolu pred Tebou, si talentovaná :)
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Matkin je úžasný autor-asi najlepší na Slovensku, takže ďakujem ti veľmi za kompliment, ale keby píšem ako ONO(dáme tomu neurčitú identitu), tak by som si pískala.:D:)) xoxoo

      Odstrániť
  2. Odmysliac si jej povolanie a vandyrekšn je to úžasná poviedka. Zišlo by sa zamyslieť sa nad jej "ponormálnením"... a zlegalizovaním pre verejnosť :-)
    HD

    OdpovedaťOdstrániť