Until We Bleed 08.

Vlastne teraz niečo riešim a som z toho dosť v strese, ale okej, predýcham to, lebo nám zostali kinderká z Veľkej noci, mňam. 

Nabudúci týždeň časť asi nečakajte, lebo sa už všetci netrpezlivo (a nervózne) chystáme na sestrinu svadbu, ha, ešte nemá ani šaty. A ja si to odnesiem, v podobe sarkastických poznámok keď sa opýtam sprosté otázky. 

Ďalej, prinášam dlhú časť, lebo teda neviem kedy sa niečo znovu publikuje, tak si to užite. ♥

Po ďalšom týždni dostávam prvé inštrukcie a tak trochu rozmýšľam nad ich ignorovaním, no potom si poviem, že predsa len potrebujem trochu zábavy. A tá mi príde v podobe navážania sa do Harryho. Alebo niečoho.

Moje sebavedomie je u Johna v rovine zrážané aj stúpajúce. Medzi ponížením v súkromných miestnostiach baru a pultmi a medzi drinkmi, ktoré sa zo slušnosti neodmietajú ale vylievajú do nádob za barom, som vypla. To viedlo ku Camovi zvierajúcemu ma za zadok v šatni a možno nebol najlepší nápad odísť so zdvihnutým prostredníkom, čo si neskôr ešte vyžeriem, ale Marisa aspoň bežala do kúpeľne bez sĺz. A to sa ráta. Drinky sa nehádžu na zákazníkov, nech sú akýkoľvek hnusný. To viem. Len som... zabudla.

Preto mi po Harryho úspešne zamaskovanej misii dostať sa do baru a dať mi papier s adresou a časom a dátumom mrzne zadok pri vchode, ktorým sa vynášajú odpadky a čakám, kým mi príde otvoriť.

V rukách žmolím šnúrky na jedinej nenápadnej mikine z môjho šatníku, čo považujem za maskovanie a mračím sa na dvere, akoby sa otvorili sami od seba. Potom sa guľová kľučka zvrtne a ja si zagratulujem k magickým schopnostiam, ktoré sú asi o tri minúty pozadu a prevrátim na Harryho oči. Strčím do jeho pleca, aby som mohla vstúpiť do tepla a on sa na mňa stále usmieva. Zagánim.

„Ahoj, Čerešnička.“

„Cíť sa špeciálne. Obliekla som si kvôli tebe rifle.“

Priloží si ruku na srdce a pootvorí ústa v niečom, čo je podľa neho dramatické, ale podľa mňa len vyzerá ešte viac ako idiot a to mu aj poviem. Zase sa len usmieva, do líc mu vstupujú jamky a telefón odušu pípa.

Jeho byt je ako by som očakávala – neosobne moderný nábytok a otvorené priestory, no výhľad na mesto, čo mi skazilo život je vlastne celkom fajn.

Posadí ma na kožený gauč a ja sa zošuchnem na zem, čím spôsobím, že sa aj jeho konferenčný stolík posúva nakrivo dopredu, tak ho nohami ešte odsuniem a potom si ich naň vyložím. Ach, ten život hviezdy.

Na chvíľu nič nehovoríme, až pokiaľ si Harry dvakrát nevzdychne, tak zúbožene, čo ma donúti znovu naňho gániť. Prsty mu behajú po telefóne so sústredeným výrazom a ja napodobňujem jeho vzdych.

Potom sa natiahne na skrinku nad televízorom a podá mi obálku. „Otvor.“

Nešikovne roztrhám obal a zrazu hľadím na bielu kreditnú kartu s veľkou čerešňou, takou dvojitou. „Toto je vtip?“ zamávam tým naňho a karta sa odlepí s papiera a s plesnutím dopadne na parkety.

„To je návrh. Teda podmienka. Teda... neviem.“ Zvezie sa dolu, usadí do tureckého sedu a potom mi kartu strčí do ruky.

Chvíľku mi trvá, kým pochopím a potom sa zasmejem, tak neúprimne ako mi to ide len okolo neho. „Vieš, väčšinou mi platia za sex v hotovosti.“

Našpúli pery a potom mi objasňuje, že to je už nastálo. Že mi tam bude postupne vkladať peniaze a je mu fakt jedno, na čo ich miniem. Ale. „Ale ja ti to budem oplácať v podobe sexuálnych služieb. To slovo nie je také ťažké Styles, tri hlásky. Keď to chceš, nauč sa ho aspoň vysloviť.“

Vyvalí na mňa zelené oči, ja ich vyvalím naspäť. Čakáme. Ani jeden sa nepohne a mne tak pomaly opäť dochádza, prečo si ma zavolal okrem odovzdania kreditnej karty.

„Možno na to nevyzerám, hviezdička, ale nejakú dôstojnosť ešte mám. Uvar mi večeru alebo čo, potom uvidíme, čo sa dá robiť.“ Potľapkám ho po rozkroku a on prehltne, no potom mu znovu zavrieska telefón a on si číta správy.

„Ja by som ti... zavolal?“

„A kam asi, na môj najnovší Charlie fón, ktorý vyčarujem zo vzduchu vždy keď potrebujem?“

A tak mám dva darčeky pri odchode, symbolickú kreditku a telefón značky, na ktorú som v živote ešte ani nesiahla. Naučí ma, ako vytočiť číslo, lebo dotyková obrazovka je pre mňa tak trochu novinka a ja sa naučím, ako otvoriť foťák. Pre istotu je prvá fotka jeho tvár zachytená v momente vysvetľovania. „Na niekoho tak škaredého... si celkom fotogenický.“

Vezieme sa výťahom, on so svojím mobilom na uchu a ja sa ešte stále snažím pochopiť ten, čo mi dal. Pýtať sa ho, či nemá nejakú starú Nokiu by bolo asi urážlivé.

„Hej, hneď som tam,“ uškrnie sa mojím smerom, „idem len vyniesť smeti.“

...

Niekedy v čase, keď už sa značná čiastka z kreditky minula a Harry asi dostal výpis z účtu alebo niečo, prídu mi ďalšie inštrukcie. Potom to už nejako ide dolu vodou.

„Sex neskutočne uvoľňuje,“ zapradiem potichu a značne spokojnejšie, než som sa cítila necelých dvadsať minút dozadu. Tá scéna je taká reálna, ako vystrihnutá z ozajstného života, nie toho môjho, ani jeho. Niekde uprostred. Možno preto, že život, rovnako ako vzťah on a ja, nie je romantika. Preto si teraz tak celkom neromanticky otáčam nahým kolenom zo strany na stranu, zatiaľ čo mám tenkým saténom prekryté iba náhodné kúsky tela a fajčím, v posteli. S vlasmi polepenými na čele, pretože mi ich tak brutálne neromanticky neodhrnul. Pozriem sa jeho smerom s potmehúdskym úsmevom na tvári.

Sex naozaj uvoľňuje, stres a napätie spolu s unavenými svalmi. Nohy má prekrížené v členkoch, na tvári zadumaný výraz a – celkom neromanticky, si esemeskuje, tak ako to robí vždy. Aj keď nad nami ešte visí opar posledného orgazmu; možno práve to ho inšpiruje k jeho milým správam so smajlíkmi a pusinkami na konci, ktoré som videla, keď som sa k nemu predtým nakláňala.

„Je fajn vedieť, na čo iné okrem tej kreditky čo ti svieti v kabelke, ma používaš,“ uškrnie sa a telefón len tak pohodí pri seba.

„Myslela som si, že v tomto smere využívaš ty mňa. Ako dlho ti nikto neukázal čo je to poriadny sex?“ S prižmúrenými očami cigaretu zahasím do decentne položeného popolníka na zemi. Ten koberec zažil viacej zahasených cigariet, akoby mohol ďalej znášať, preto bol čas zaobstarať si buď nový koberec, alebo popolník. Prvá možno sa vyraďuje, už len svojím charakterom, teda voľba šla smerom k sklu, ktoré bolo treba šlohnúť z pajzľu.

Keď sa vrátim do svojej predchádzajúcej polohy, cítim pri ľavom boku jednu jeho dlaň, ktorou sa zapiera a na sebe dva prsty, sťahujúce zo mňa tenkú látku. Provokačne nadvihnem obočie s mojím úsmevom alá jeden kútik posmešne pridvihnutý, keď od matraca odlepím panvu, obtierajúc sa o jeho citlivé partie v pomalom a dráždiacom geste.

„Tak dlho, ako tebe. A teraz, keď sme obaja dokonalo uvoľnený a zahriaty, je čas na druhé kolo, nemyslíš?“

Môj hlasný smiech zaplní izbu. Tá jeho dlaň, ktorá zo mňa stiahla prikrývku mi teraz prudko rozťahuje stehná a ja pokrútim hlavou. Rýchlo ich opäť spojím dohromady, jeho ruka úzkostlivo zaseknutá medzi nimi.

„Nie–e, toto ti dovolím, až keď im tam niečo o mne napíšeš.“

Ramenom kývnem k jeho telefónu a on si tvár zaborí do mojej hrude. Myslím, že všetky sociálne siete by pri jeho zmienke o nejakej žene spadli. Ale aj Charlie si zaslúži chvíľku slávy.

„Fajn. Bude to niečo o tom, že keď sa smeješ naozaj, smeješ sa celkom pekne. Alebo že keď ťa prefiknem, nie si až taká potvora. A teraz, nohy od seba.“ Potom ma pohryzie a ja sa rehocem na plné kolo, kým mi pripomína, že toto je ten zvuk a ja poslúcham jeho príkaz o mojich nohách.

A ešte som chcel že, Juli a Lucia, vy ste aké strašne zlaté, ďakujem za úžasné komentáre!!:))♥