Until We Bleed 05.

Life updates:

• Tri dni z piatich by sa mohlo učiť častejšie... alebo vôbec, to už je jedno. Samozrejme, maturantom nezávidíme. A teraz oslovujem aj blogové maturantky, ako ste dopadli??:)
• Harry Styles. Nič viac. Možno sa vám v budúcnosti dostane do rúk časť s podnázvom H ako Huge Hands. Nepýtajte sa. Harry. šeredný Styles, zlý Styles
• \o/ → tento smajlík či čo to je sa mi páči. \o/
• Skoro nič som nenapísala, ale za to toho prečítala až priveľa. \o/ určite som už niekde s nadšením spomínala, že fanfictions kazia život
• Mám dve nové džonovky/grínovky - Willa Graysona a Let It Snow. Poklady. \o/
• S Maruš sme objavili čaro sociálnej siete s názvom Twitter, ukážka:

(niekde tu nastáva náhla zmena twitterového mena, pretože cherry... you get it???)

• To je asi všetko. Teraz časť. \o/

Eda som spoznala ešte keď sme obaja spávali po gaučoch, a on nosil tie otrasné okuliare s hrubým rámom, veľa (a tým myslím naozaj veľa) oranžovej a spával so svojou gitarou. To robí asi ešte doteraz, hoci oranžovej sa už zbavil a v očiach má šošovky.

Po vystúpeniach sa zmenil na toho mierne koktavého chalana so akceptovateľným zmyslom pre humor, čo sa ma pýtal, či sú moje prsia pravé, a možno presne pre to som si ho osvojila. Môj Ed, ktorý napíše pesničku len mne a potom ju všetkým zaspieva. Môj Ed, ktorého treba pripraviť na ten veľký, zlý svet, pretože on ku mne ešte musí dvíhať pohľad, a treba ho ťahať za guľaté líca a strapatiť mu vlasy.

Bývali sme spolu asi dva týždne. Teda, bolo to skôr že ja som sa mu nasťahovala na gauč kvôli denným prespávačkách a zabávala sa sledovaním, ako sedí na požiarnom schodisku a snaží sa odháňať holubov od jeho gitary. Náš spoločný život pozostával z lacného jedla, pelendrekov, cigariet a hudby. Nič iné nám nechýbalo. Cvakli sme.

Potom mi ušiel do toho veľkého zlého sveta a keď som občas počúvala jeho hlas v telefónnej búdke, prišlo mi to, že za tú dobu čo sme sa poznali som ho naň celkom dobre pripravila. Keď sa mi do uší náhodou dostanú úplne prvé songy, aspoň si môžem povedať že aha, tento jeden verš je môj. Nanešťastie to nestačí na to, aby som sa dočkala ďakovnému spomenutiu. Na londýnske vystúpenia som prestala chodiť len čo on prestal hrávať v podradných puboch a odvtedy som tie modré oči nevidela.

Až pokiaľ do šatne nevletí Scarlet so slovami: „Pred dverami stepuje nejaký ryšavý kokot a vraj hľadá Šarlotinu pavučinku.“ Odtrhnem oči od rohu, v ktorom si Marisa snaží naniesť maskaru, zatiaľ čo jej opäť po lícach stekajú slzy, a aj mne je tak trochu do revu z toho všetkého.

Otvorenie dverí mi pomôže trochu vydýchnuť, a potom zmrznem na mieste, lebo to nie je vtip a on tam naozaj stojí v celej svojej ryšavo oranžovej kráse.

„Spomínaš si, Šarlotka?“

„Eddie, ksicht ako ten tvoj by som nikdy nemohla zabudnúť.“ To mu poviem, keď sa spamätám z prvotného šoku, a potom vstúpim do jeho otvoreného náručia. „Ako je možné, že mi do baru vkročí už druhá hviezda za dva týždne?“ zamrmlem mu do krku, on namiesto smiechu zakrochká, a tá vec mi je taká známa, až mi je znovu trochu do revu. Len pre istotu ho ešte uštipnem do líca a postrapatím vlasy, kde sa mi na ruku nalepí gél, a v procese utierania ho do jeho mikiny sa pri nás pristaví ďalšia postava.

„Hviezdička sa po mňa vrátila!“ vykríknem až príliš nahlas, a pár krát vyskočím do vzduchu, zatiaľ čo prehnane nadšene tlieskam. Harry sa začervená, ale zamaskuje to kašľom, Ed sa uškŕňa a ja za sebou hmatám po východe do zadnej uličky.

Hrám sa s prázdnou krabičkou od cigariet vo vrecku teplákov a hryziem si pery, aby som sa aspoň nejako zamestnala, potom zatváram oči a nadýchnem sa vzduchu, ktorý nesmrdí ako pokušenie. „Ako to že si tu, Ed?“ poviem, keď cítim na sebe oba ich pohľady.

„Z tajných zdrojov som sa dozvedel, že tu ešte stále pracuješ. Nemohol som sa zaobísť bez návštevy niekoho, komu vďačím za pár vecí v terajšom živote.“

Ja sa zasmejem, trpko. „Ani hviezdičky zjavne nevedia držať hubu, že Harry?“

„Prepáč, Charlie,“ povie s dôrazom na moje meno, a Ed už zjavne familiárny so situáciou medzi mnou a Harrym preruší ďalšie rozvíjanie konverzácie, keď vytiahne z vrecka hnedé papierové vrecko a ponúkne mi ho. „To je načo?“

Tak mi povie, že to snáď nemyslím vážne, a že či si to už vôbec nepamätám, a seriózne Charlie ako dlho si už nemala hriechy vo farebnom zhmotnení? Odhrýzaním z pelendrekov sú moje ústa zamestnané a na chvíľu prestanem myslieť na to, že strašne potrebujem cigaretu a začnem si uvedomovať trápne ticho, čo nastalo.

„Odkedy som odišiel... aj jedávaš alebo len fajčíš, Charlie?“ Charlie je vyslovené ako šárlí v prehnanom francúzskom prízvuku, a ja napodobním Edovo predchádzajúce zakrochkanie, pretože toto môže len on.

Premýšľam nad odpoveďou a krčím vrecko po konzumácii celého obsahu. „Striptérky bývajú už len tak z princípu na diéte, ale občas keď si spomeniem musím, pretože žiadna trojka nemôže byť dokonalá bez prísunu energie.“

Sledujem Harryho reakciu, ktorý na mňa len nadvihne obočie a Ed mi povie, že toto mu chýbalo. A že chce súkromnú show, pretože ma už dlho nevidel. Vystrčím mu prostredník.