štvrtok 27. februára 2014

Until We Bleed 02.

Yaay, druhá časť! A presne vo štvrtok. Dobrá som, to čo by som bola za stratenú existenciu, keby som nedodržala ani vlastný rozvrh? Každopádne som rada za tých pár pozitívnych ohlasov pri prvej časti, dúfam, že aj táto sa bude páčiť.:)) 



Vstúpiť každý deň do Pajzľu (s veľkým P – už len z princípu) s tou istou myšlienkou, ktorá mi už ani neznie nádejne, skôr až paranoidne, sa mi stalo známou rutinou. Občas sa mi tá myšlienka myslí lepšie, keď očkom hodím po podlahe a je pre zmenu umytá, alebo aspoň pozametaná, zbavená všetkých endemitných pozostatkov. Znamená to pre mňa, že časť dňa si vystačím bosá.
Hlavu hore dievča, možno sem dnes zavíta Hollywood.
To heslo je rovnako staré ako naše remeslo a tak nad ním len nadvihnem ľavý kútik a bežím odovzdať kostým z víkendu. To sa tu robí tak pre istotu, aby sme škriabavé atrapy z výpredajov náhodou nepoužívali v civile. Precízne opatrenie, škoda, že nezahŕňa aj pranie.
Tmavý priestor, ktorý sa dá inak popísať ako masa dreva, čo pokrýva podlahu, nábytok aj steny, si viem popamäti prejsť aj so zatvorenými očami. Staré stoličky a niekedy, keď to tu starý Lingvist rozbiehal, naleštené mahagónové stoly ako doplnok ručne vyrezávanému barovému pultu, ktorému je treba uznať, že vyzerá pekne dodnes, aj keď ho ničíme opätkami, ak náhodou pódium už nestačí.
Zlaté platne povešané po stenách spolu s plagátmi undergroundových kapiel, ktoré sa občas cestou zastavia a fľaše s lákavým leskom na presklených poličkách. Tyče vynechám, tyče kazia atmosféru a spôsobujú mozole. Ale sú tu a ak sa to tak dá povedať– živia ma.
The Long John Pub je príťažlivé miesto. Zastrčené ďaleko od Regentu, hlboko v ulici, ktorá ide dole kopcom, plnej krčiem, čo majú vonku barové stoličky, z ktorých sa dá strašne ľahko zdrbať– len tak horeznak, lebo idú z kopca. Každopádne my, čo sme tu už zaslúžilí a patrične nedocenení zamestnanci trpíme fóbiou, že to tu raz na nás padne. Pretože ten sympatický výzor, to je ako keď nastriekate pekný účes strašne hrubou vrstvou laku a potom ho prestriekate ešte tisíckrát, no raz to proste prestane fixovať a tak vaše vlasy, zničené a uschnuté, rezignujú.
V tielku, ktoré mi odstrihnuté siaha iba pod rebrá a rifľových kraťasoch sa vyberiem umyť parket, zatiaľ čo čakám na ostatné zamestnankyne, aby sa dostavili pokiaľ možno na čas, kým Cam nechytí hysák a každú chvíľu si strapaté dlhé vlasy prehodím späť na chrbát. Potom dnu vojde akýsi chlapík, s tučným všetkým a grandiózne odignoruje pretočenú tabuľku na dverách.
„Dobrý,“ pozdraví chrapľavým vlasom a ja si sama pre seba nadvihnem obočie.
„Pre štamgastov dobrý, pre bardámy stále mizerný.“ A on to nepočuje, akoby aj mohol, keď len so slinami v kútikoch zíza pod to moje tielko. Venujem sa zaschnutej šmuhe z rozbitého rúžu na podlahe, aby sa pán dostatočne nažral pohľadom až kým červená farba konečne začne miznúť pod mopom a on pokračuje: „Prišiel som vyjednať podmienky, pre nadštandardné služby, o ktoré máme záujem.“
Vtedy si vynúti moju pozornosť a ja skúmam jeho postavu, na ktorej vidím známky potu a značkový oblek, potom si prstami prejdem po temene.
„Po prvé, v tomto biznise sa, pane, nevyjednáva. To je fakt, pretože my sme v podstate viazané prachmi, ktoré vy máte a my nie s tým, že máme vždy iba jednu možnosť, aj keď po druhé sa vás musím spýtať, čo pod pojmom 'nadštandardných služieb' myslíte, pretože u nás sa prasce nepasú.“
Mop si zaseknem pod pazuchou, aby sa vyjadril zo svojich myšlienok, ale na tvári mi zamrzne úškľabok, keď zočím postavu vo dverách do kanclu. Do riti. Do paže. Kurva. Muž pokrúti hlavou keď sa k nám približuje, s otravným strniskom na tvári a pri tom zatlieska. Vysunie si stoličku od stola najbližšie k mužovi a žmurkne na mňa.
„Vždy drzá Čerešnička, moja obľúbená,“ nechutne si oblíže pery, „zoznámte sa. Toto je tvoj nový Pán a toto je dievča, ktoré bude plniť všetko, čo poviete, pokiaľ platia ustanovené ceny.“
Pod Camovým upretým pohľadom vrazím mop do kýbľu až všade naokolo vystrekne špinavá voda, a potom sa s úsmevom hodným role v nejakom dramatickom seriály priblížim k nášmu zákazníkovi. To už mám nacvičené.
On zo seba vydá chrapľavý smiech a vyloví z vrecka na saku vizitku, ktorú potisne na stôl ku Camovi. „Nadštandardné služby,“ zopakuje, „na dnes – chceme iba to najlepšie. Dúfam, že je na vás spoľah... podmienky ujasním po telefóne. A tá sa mi páči. Ostrá,“ zakýve hrubým prstom smerom ku mne, venuje mi posledný pohľad, a ja sa ledva ovládnem od vykrútenia pier. Svaly na tvári po každodennom tréningu by už však mali poslúchať.
Keď ma ale po chvíli niečo potiahne za pútko na kraťasoch a bokom vrazím do stola, sformujú sa vrásky na čele aj pri ústach. Ten bastard. Dýcha mi zozadu na krk, ja sa však ani nepohnem. Viem, že jediný zlý pohyb mi zaručí odplatu, ak som si ju už nezaslúžila. Možno by som aj brala to fyzické násilie, zakázané kvôli stopám, nikto sa predsa nechce pozerať na vyfarbenú kožu. Drsné prsty mi prehrabnú vlasy, a potom potiahnu, aby som zaklonila hlavu.
„Vyzerá to, že naša malá drzaňa bude mať dnes prácu.“

Samozrejme, už teraz asi začnem podpisovať pod tieto práce dve mená. Najúžasnejšej Maruš a.k.a. čučoriedke všetci ďakujeme. A ešte všetci teraz okamžite začneme počúvať Arctic Monkeys, lebo Katie povedala!!:D Že sú presne moja šálka kávy, a celý AM je oficiálny soundtrack k tejto poviedke. 

4 komentáre:

  1. AM :3 najlepší ^^
    Soooo...časť je..úžasná. Úžasne úžasná :)
    Je to oproti sladkym podviedkam s 1D rozdiel ale pozitívny :)
    Teším sa na ďalší štvrtok :D :3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Začína to zaujímavo. Len tak ďalej. Je to skvelé. Maj sa pekne. xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bola by som rada, ak by ste navštívili môj nový blog s poviedkami o 1D :))
    myownworld-badbitch.blog.cz
    Ďakujem :3
    -Leya Caslin

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Wáu! Strašne sa mi páči, ako popisuješ prostredie :)
    A teraz tradične prichádza čas na moje nekonečné teórie, takže Petti ide na to!
    Podľa mňa, ten starý koberec, ktorý zaparkoval pri "Čerešničke" prišiel vyjednávať pre Harolda! Ja si chcem byť istá, pretože to by bolo fakt super a normálne by sa mi ani nechcelo dýchať, keby že to fakt urobíš. Už si viem predstaviť scénu, kedy sa ona pripravuje na toho starého smreka, rozrazí dvere do izby a tam to kučeravé chlapča! Och, Božemôj to by som asi padla na riť!! :D Každopádne, teším sa na novú časť ♥ xxx
    P.S. nezabúdaj čekovať e-mail, zlato! ;)

    OdpovedaťOdstrániť