Toto som už dlho nerobila, tak sa ospravedlňujem, ak som trošku zhrdzavela. Ideš.
Mitch the bitch je môj najobľúbenejší badboy zo všetkých.
Po sto rokoch
nevypotím lepšiu otváraciu vetu, aj keď faktom zostáva, že táto ani nie je
moja, ale môjho verného čitateľa, ktorý si vyžiadal článok. To ako keď som jej
v štrnástich sľúbila, že keď budem mať pätnásť tak jej napíšem môj prvý
smut a ona si to naozaj zapamätala a potom ma s tým neprestala
otravovať. Toto by dopadlo tak isto, takže tu je pár slov. O mojich dvoch
odchodoch a jednom príchode a ešte o všeličom, čo by si
zaslúžilo byť niekde zapísané.